Hospodársky denník
USD41,844 Sk
EUR44,913 Sk
CHF28,14 Sk
CZK1,172 Sk
  Streda  7.Apríla 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Zvieratám útulky a mladým?


Tak žijú vysokoškoláci a od politikov očakávajú...
„Byty. Stále sa okolo nich točí politika, stále sa o nich hovorí, pripomína a sľubuje. Ale nič sa nerobí. Je to už zbytočné spomínať. Aj tak ma vždy rozčúli, keď tí istí politici začnú burcovať, že na Slovensku sa rodí málo detí. Ale kde sa tie deti majú narodiť? Na ulicu? Zvieratám staviame útulky, lebo vraj Bratislava je jediná európska metropola, ktorá pre ne nemá vlastný útulok. A čo ľudia a ich rodiny?!“ zareagovala na naše otázky Zuzana Š, 22-ročná študentka Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Od nástupu novej vlády neuplynulo ešte ani šesť mesiacov a už sa dostáva do nepríjemných konfrontácií so zveličenými predvolebnými sľubmi a programovým vyhlásením, ktoré ostro kontrastujú s jej praktickým správaním. Ozývať sa začína najmä mladá generácia, ktorá má svoje predstavy, vstupuje do života a potrebuje bývať, založiť si rodiny. No v podmienkach, ktorých sa nachádzame, musí tieto ciele korigovať a odďaľovať „na neurčito...“ Študentov bratislavských vysokých škôl sme sa preto spýtali: Čo očakávate od novej vlády? Sklamala vás už v niečom? „Predpokladala som, že táto vláda bude múdrejšia. Jej členov však oveľa viac zaujímajú politické škriepky, ako odborné problémy,“ začala s kritikou aj 21-ročná študentka Filozofickej fakulty UK Tatiana C., keď vzápätí prešla na pozitívnejší tón reči, „pokiaľ však ide o životnú úroveň nás mladých, ktorí čoskoro skončíme školu, budeme si chcieť nájsť bývanie a zamestnanie alebo si založiť rodinu - stále verím, že vláda v náš prospech niečo podnikne. Je to aj v jej záujme.“ Oveľa menej optimistická bola 22-ročná Silvia D., študentka Farmaceutickej fakulty UK. Ako zdôraznila, v súčasnosti si nevie predstaviť, že by skončila školu a hneď sa vydala, napriek tomu, že si to pôvodne tak naplánovali: „Radšej budem ďalej študovať, pretože internát je jediné miesto, kde môžem ako-tak existovať. Samozrejme, môžem sa po skončení školy vrátiť domov k rodičom, ale prácu si tam nenájdem.“ Životná úroveň
Aj sociologické prieskumy Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdzujú, že väčšina mladých rodín žije na hranici biedy, bez perspektívy získať byt a slušne platenú prácu. Podľa ich subjektívneho hodnotenia žije polovica úplných rodín s deťmi na alebo až pod hranicou životného minima, pričom v rovnakom stave sa cíti byť viac než 70 percent takýchto rodín bývajúcich u rodičov. Pokiaľ ide o mladé páry bez detí, 43 percent z nich má pocit, že žije prinajlepšom na hranici životného minima. Hoci tieto čísla odrážajú iba dojmy, prieskumy o priemerných čistých príjmoch rodín ich potvrdzujú. Úplné rodiny s deťmi mali v apríli 1998 (posledné prieskumy) k dispozícii 5027 korún, neúplné mladé rodiny s deťmi 4345 korún a mladí bez detí 7972 korún. Na finančnú pomoc rodičov bolo odkázaných takmer 58 percent a na pomoc vo forme potravín alarmujúcich 81 percent mladých rodín. Takýto stav podrobila vtedajšia opozícia ostrej kritike a nezabudla ani pripomenúť, že vie, ako ho zmeniť. Dnes má v rukách vládu. Na zlepšenie situácie mladých ľudí a ich terajších i budúcich rodín však prispieva len zvýšenou sadzbou DPH a zmrazovaním miezd... Je to ohlasované zlepšenie?

Kde bývať?
Asi najspomínanejším problémom mladých je bývanie. Katarína V., 21-ročná študentka Pedagogickej fakulty UK nám povedala: „Vždy som chcela byť učiteľkou. A keďže študujem aj angličtinu, mám reálnu šancu zamestnať sa na nejakej škole. Ale či to naozaj urobím, neviem. Ako možno vyžiť z učiteľského platu? Musím niekde bývať, z niečoho žiť a niečo si aj našetriť. A toto základné právo dnešná situácia na Slovensku učiteľovi upiera. Takže učiť nepôjdem, hoci by som chcela.“ Silvia D., 22-ročná študentka Farmaceutickej fakulty UK pripúšťa, že by sa v Bratislave vedela zamestnať. „Ale kde mám bývať? V desať či pätnásťtisícovom podnájme? Neviem, kam speje štát, kde sa mladý človek po päťročnom štúdiu na vysokej škole musí vrátiť do svojej rodnej dediny či mesta len preto, aby zakotvil v evidencii nezamestnaných. Naozaj som predpokladala, že prvé kroky, ktoré vláda urobí sa budú týkať bytovej politiky a budú smerovať k bytovej výstavbe, ale som sklamaná. Boli to len reči politikov, ktorí sa uchádzali o teplé miesta.“ Lepšie platená predavačka
Tomáš K., 22-ročný študent Právnickej fakulty UK nie je na tom o nič lepšie. Je pesimista. „Moja priateľka pracuje v dodávateľskej službe napriek tomu, že vyštudovala mikrobiológiu. Rada by pracovala v laboratóriu a venovala sa vede, ale to nejde. Nemala by na podnájom. A tak presedí celý deň za pultom a vybavuje objednávky v angličtine. Nič iné. Vzhľadom na to, čo má v hlave, je to naozaj nič. A má to aj inú dimenziu: rozmýšľam, či našej vláde neprekáža, že do nej - ale i do tisícok iných - investovala za päť rokov štúdia veľké peniaze a teraz z nich má, povedzme, lepšie platené predavačky.“ Podľa programového vyhlásenia vlády sa má tohto roku postaviť desaťtisíc nových bytov. Aj keď sa to podarí, na starostiach generácie, ktorá práve vstupuje do produktívneho života sa nič nezmení. Štatistiky totiž hovoria, že už teraz nemá samostatné bývanie, ba ani vyhliadku naň, každá tretia mladá rodina s deťmi a každý druhý mladomanželský pár bez detí. A tí, čo bývajú samostatne, žijú často v predražených podnájmoch či neistých slobodárňach. Odklad na neurčito
Samozrejme, na to, aby sa vláda dozvedela ako žijú mladí ľudia po skončení škôl a pred tým ako si založia vlastné rodiny, nepotrebuje túto štatistiku. Sú buď u rodičov, „načierno“ v internátoch, alebo s kamarátmi v podnájmoch. Výdavky si hradia z toho, čo zarobia v zamestnaní často na míle vzdialenom tomu, čo vyštudovali. Z rôznych brigád alebo z toho, čo dostanú od rodičov. Len mizivé percentá z nich majú vlastné bývanie a tých, ktorí majú možnosť dostať sa k bytu v blízkej budúcnosti, možno rátať na desatiny percent... Je to veľký rozpor medzi sľubmi a konkrétnymi činmi politikov. Hoci by sa mohli obhajovať, že za pol roka sa zázraky robiť nedajú. To iste. „Ale ukázali nám, ako ľahko sa dajú za ten čas všetky predvolebné sľuby odložiť na neurčito,“ zhodujú sa študenti bratislavských vysokých škôl. Ivana Mičková

Amsterdamprehánky13
Atényslnečno19
Belehradpolojasno21
Berlínprehánky12
Bratislavabúrka20
Bruseloblačno14
Budapešťprehánky21
Bukurešťpolojasno21
Frankfurtprehánky14
Helsinkidážď6
Istanbulslnečno19
Kodaňprehánky12
Kyjevoblačno14
Lisabonslnečno29
Londýnoblačno16
Madridslnečno26
Milánopolojasno24
Moskvadážď5
Osloprehánky6
Parížoblačno15
Prahaprehánky16
Rímoblačno24
Sofiapolojasno21
Štokholmprehánky8
Varšavaprehánky15
Viedeňbúrka20
Záhreboblačno19
Ženevapolojasno18

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.