Zvieratám útulky a mladým?

Kde bývať?
Asi najspomínanejším problémom mladých je bývanie. Katarína V., 21-ročná študentka Pedagogickej fakulty UK nám povedala: „Vždy som chcela byť učiteľkou. A keďže študujem aj angličtinu, mám reálnu šancu zamestnať sa na nejakej škole. Ale či to naozaj urobím, neviem. Ako možno vyžiť z učiteľského platu? Musím niekde bývať, z niečoho žiť a niečo si aj našetriť. A toto základné právo dnešná situácia na Slovensku učiteľovi upiera. Takže učiť nepôjdem, hoci by som chcela.“ Silvia D., 22-ročná študentka Farmaceutickej fakulty UK pripúšťa, že by sa v Bratislave vedela zamestnať. „Ale kde mám bývať? V desať či pätnásťtisícovom podnájme? Neviem, kam speje štát, kde sa mladý človek po päťročnom štúdiu na vysokej škole musí vrátiť do svojej rodnej dediny či mesta len preto, aby zakotvil v evidencii nezamestnaných. Naozaj som predpokladala, že prvé kroky, ktoré vláda urobí sa budú týkať bytovej politiky a budú smerovať k bytovej výstavbe, ale som sklamaná. Boli to len reči politikov, ktorí sa uchádzali o teplé miesta.“ Lepšie platená predavačka
Tomáš K., 22-ročný študent Právnickej fakulty UK nie je na tom o nič lepšie. Je pesimista. „Moja priateľka pracuje v dodávateľskej službe napriek tomu, že vyštudovala mikrobiológiu. Rada by pracovala v laboratóriu a venovala sa vede, ale to nejde. Nemala by na podnájom. A tak presedí celý deň za pultom a vybavuje objednávky v angličtine. Nič iné. Vzhľadom na to, čo má v hlave, je to naozaj nič. A má to aj inú dimenziu: rozmýšľam, či našej vláde neprekáža, že do nej - ale i do tisícok iných - investovala za päť rokov štúdia veľké peniaze a teraz z nich má, povedzme, lepšie platené predavačky.“ Podľa programového vyhlásenia vlády sa má tohto roku postaviť desaťtisíc nových bytov. Aj keď sa to podarí, na starostiach generácie, ktorá práve vstupuje do produktívneho života sa nič nezmení. Štatistiky totiž hovoria, že už teraz nemá samostatné bývanie, ba ani vyhliadku naň, každá tretia mladá rodina s deťmi a každý druhý mladomanželský pár bez detí. A tí, čo bývajú samostatne, žijú často v predražených podnájmoch či neistých slobodárňach. Odklad na neurčito
Samozrejme, na to, aby sa vláda dozvedela ako žijú mladí ľudia po skončení škôl a pred tým ako si založia vlastné rodiny, nepotrebuje túto štatistiku. Sú buď u rodičov, „načierno“ v internátoch, alebo s kamarátmi v podnájmoch. Výdavky si hradia z toho, čo zarobia v zamestnaní často na míle vzdialenom tomu, čo vyštudovali. Z rôznych brigád alebo z toho, čo dostanú od rodičov. Len mizivé percentá z nich majú vlastné bývanie a tých, ktorí majú možnosť dostať sa k bytu v blízkej budúcnosti, možno rátať na desatiny percent... Je to veľký rozpor medzi sľubmi a konkrétnymi činmi politikov. Hoci by sa mohli obhajovať, že za pol roka sa zázraky robiť nedajú. To iste. „Ale ukázali nám, ako ľahko sa dajú za ten čas všetky predvolebné sľuby odložiť na neurčito,“ zhodujú sa študenti bratislavských vysokých škôl. Ivana Mičková