|
|
||||||||||||||||
| Streda 7.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Viete, čo je perfín?Nie, ani ja som to nevedela, kým som sa nestretla s Júliusom Píšom. Do Piešťan prišiel z rodnej Prahy pred tridsiatimi rokmi a so sebou si priniesol aj svoju zberateľskú vášeň. Zbieranie perfínov. Zhromažďuje ich 50 rokov a tak nečudo, že sa stal v tejto špeciálnej oblasti filatelie popredným odborníkom. A to nielen na domácej, slovenskej pôde. Oslovili sme teda tohto pilota a dlhoročného učiteľa lietania na dôchodku, aby nás zasvätil do tajov vášne, o ktorej vie rozprávať pútavé príbehy. Vznik perfínov súvisí s históriou poštových známok. Môžeme načrieť do jej kapitol? Prvé poštové známky sa začali používať v roku 1848 v Anglicku. V rakúskej monarchii o 10 rokov neskôr, presne 1. júna 1858. Platili i na slovenskom území, lebo bolo súčasťou mocnárstva. Vznikom dualistického štátu začali platiť na našom území známky Uhorska. Známky boli ceniny, dali sa speňažiť a keďže sa vždy a všade nájdu vynachádzaví ľudia, začali sa firmám, ktoré ich kupovali, vo veľkom strácať, dokonca sa aj odlepovali z obálok... Poštovné bolo relatívne drahé, za známku sa dalo aj najesť. Preto sa majitelia známok začali brániť rôznymi spôsobmi. Napríklad tak, že časť ozdobne písanej adresy napísali cez známku, čím sa stala už nepoužiteľnou na iný list. Neskôr časť firemnej pečiatky odosielateľa zasahovala do známky. Niektoré poštové správy to trpeli, niekde upravili obežníkmi, inde, naopak, zakázali. Do tohto sporu výrazne zasiahol anglický dekoratér a staviteľ Joseph Sloper, ktorý vynašiel perfínovací strojček. Čo teda vlastne perfín je? Perfínom nazývame dierkovanie, perforovanie poštových známok, neskôr aj bankoviek, šekov, zmeniek a pod. monogramom alebo firemným znakom, dnes by sme povedali logom firmy. Takto perfínovanú známku môže ako poštovné použiť iba majiteľ perfínu na služobnej pošte. Ak sa takáto známka vyskytne na inej, napr. súkromnej korešpondencii, pošta ju vyradí z poštovej prepravy. Perfínovanie bolo predmetom patentu, ktorý 1. septembra 1858 dostal J. Sloper z Londýna. K tomu bol prirodzene potrebný strojček, ktorý pripomína ťažký liatinový dierkovač na spisy. Strojčekom sa urobil naraz celý perfín. Trvalo plných 10 rokov od udelenia patentu, kým pošta toto ochranné perforovanie úradne povolila listom generálneho poštmajstra Anglickej kráľovskej pošty zo dňa 13. marca 1868, z ktorého citujeme: Nebudeme mať nijaké námietky proti perforovaniu známkopopisným spôsobom, ktorého cieľom je čo najväčšou mierou ochrániť známky pánov obchodníkov... Angličan J. Sloper od 1. marca 1868 používal strojček na perforovanie známok svojim monogramom - perfínom k neodstrániteľnému označovaniu šekov, známok, zmeniek a iných dokumentov s cieľom zabrániť ich zneužitiu alebo odcudzeniu. Tento vynález sa rýchlo rozšíril aj do iných krajín... V Rakúsko-Uhorsku začala ako prvá používať perfíny firma Paget a Co. Wien v roku 1847 - 1875 a následne firma R. Lechner, monogramom RL. Úradné povolenie vydalo c. k. ministerstvo obchodnou vyhláškou Post Verodnungsblatt č. 23 zo 4. apríla 1877. Perfíny na územiach Československa používal celý rad firiem, najväčší rozmach nastal v prvej štvrtine nášho storočia. Potom sa začali používať výplatné strojčeky. Mnohé z perfínov vydržali aj medzivojnové obdobie, časť pretrvala do 50. rokov. Perfínom nevenovali zberatelia veľkú pozornosť. Zbierať ich začali až po skončení ich používania. A čo slovenská história perfínov? "Perfíny slovenských a československých firiem sa vyskytujú na známkach Rakúska, Uhorska, 1. ČSR, Protektorátu, slovenského štátu a 2. ČSR. Keďže sa veľa firiem zachovalo aj po štátoprávnych zmenách, môže byť ten istý perfín na známkach viacerých vydavateľských štátov. Július Píša sa vyznačuje veľkou trpezlivosťou a cieľavedomosťou. Možno aj preto zo slovenských perfínov, ktorých je 77, má 66. Z tých 14, ktoré poznáme z obdobia slovenského štátu, mu chýbajú už len štyri kusy. No a z celkového počtu 1300 známok, evidovaných v katalógu Československa, má cez tisícku. K jeho najmilším patria známky z 1. ČSR s námetom Hradčan. Známky zbiera i v rámci piešťanského Klubu filatelistov. V roku 1972 bol v Hlohovci miestnym klubom filatelistov vydaný vôbec prvý katalóg z územia Československa od autora Vojtecha Maxu, ktorý propagoval zbieranie dierkovaných známok. Práve on bol spoluautorom rozsiahleho katalógu, ktorý vydali neskôr v USA. Július Píša svoje perfíny a identifikačné celistvosti - teda poštou dopravené listy či poštové lístky, z ktorých je zrejmé komu, ktorej firme perfín na nalepenej známke patrí, aj niekoľkokrát s veľkým záujmom verejnosti, vystavoval. Jeho zbierka je totiž netypická a patrí nesporne k súčasti poštovej histórie Slovenska. Zora Margová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
