Nastane posun postojov i voči Balkánu?
Izraelský denník k ilúziám o dobrých a zlých chlapcoch a niektorých historických východiskách z etnickej katastrofy V osemdesiatych rokoch, keď sa USA zo strategických dôvodov vyplývajúcich zo studenej vojny postavili proti sovietskej intervencii v Afganistane, zvykli si americké televízne stanice a väčšina ďalších oznamovacích prostriedkov označovať moslimských mudžahídov hlavnú povstaleckú silu bojujúcu proti Sovietom, ako bojovníkov za slobodu. Dnes už dobre vieme, že fundamentalistickí mudžahídovia ktorí vládnu Afganistanu od krvavého vyhnania Sovietov a porážky ich stúpencov, boli oveľa, oveľa horší, ako sovietske a prosovietske sily, a to tak z amerického geopolitického hľadiska, ako aj z hľadiska humanitárnej situácie v Afganistane. To isté možno povedať aj o dobre mienenom, ale naivnom postoji Západu voči Ajatolláhovi Chomejnímu a jeho fundamentalistickým mullom ktorí zvrhli v roku 1979 iránskeho šacha. Prečo však pripomíname tieto prípady z nedávnej histórie? Dôvod je jasný: súčasný demokratický svet Spojené štáty, Európa a tiež Izrael zdá sa, padajú do rovnakej pasce, pokiaľ ide o súčasnú situáciu v Srbsku a Kosove. V istej chvíli pre nedostatok spoľahlivých informácii z Kosova rovnako ako napríklad v prvých dňoch masakry v Bosne či Rwande bolo pre človeka mimo konfliktu veľmi ťažké zistiť, či hromadné vraždy, genocída a etnické čistky sa ozaj odohrávajú, alebo či tých niekoľko zlých správ je prehnanou propagandou rozširovanou prehrávajúcou stranou v konflikte. Krvavé konflikty na Balkáne nie sú jednoduchými príbehmi o dobrých chlapcoch stojacich proti zlým chlapcom. V tomto desaťročí Chorváti robili rovnako odporné etnické čistky proti Srbom v oblasti Krajiny ako Srbi proti nim či proti bosnianskym Moslimom v iných častiach Juhoslávie. Jediným dôvodom, prečo krv civilistov na rukách bosnianskych síl nebola taká červená ako krv na rukách Srbov v Srebrenici, bolo, že neboli dosť silné, aby povraždili a znásilnili dostatočne veľký počet Srbov. Pôvodnými vinníkmi tohto smutného príbehu sú Európania a predovšetkým Nemci, ktorí na začiatku desaťročia pre vlastné obmedzené záujmy podnecovali rozdelenie Juhoslávie. Ešte bezprostrednejšími vinníkmi súčasnej krízy sú sami kosovskí Albánci, ktorí sa podriadili okrajovému teroristickému vedeniu napádajúcemu miestnu srbskú menšinu a požadovali nezávislosť Kosova od Juhoslávie. To bolo motívom na etnické čistky nariadené Miloševičom. Na hanbu nás, príslušníkov ľudskej rasy, z času na čas nastane situácia, keď sa z dvoch skupín ľudí žijúcich vedľa seba stanú takí nepriatelia, že neexistuje iné riešenie, len ich nútené oddelenie. To sa stalo v prípade vyhostenia a presídlenia dvoch miliónov Grékov a jedného milióna Turkov na začiatku dvadsiatych rokov. Dnes by sa to dalo nazvať etnickou čistkou. Vtedy dostal nórsky diplomat Fridtjof Nansen, ktorý bol otcom tejto vynútenej výmeny obyvateľov uskutočnenej pod patronátom Ligy národov, Nobelovu cenu za mier. To, čo niektorí považujú za najhoršiu z možných alternatív, by tak mohlo byť najlepším riešením nielen pre Kosovo, ale aj pre Bosnu, Srbsko a Chorvátsko. Jerusalem Post
|
|
| Amsterdam | prehánky | 13 |
| Atény | slnečno | 19 |
| Belehrad | polojasno | 21 |
| Berlín | prehánky | 12 |
| Bratislava | búrka | 20 |
| Brusel | oblačno | 14 |
| Budapešť | prehánky | 21 |
| Bukurešť | polojasno | 21 |
| Frankfurt | prehánky | 14 |
| Helsinki | dážď | 6 |
| Istanbul | slnečno | 19 |
| Kodaň | prehánky | 12 |
| Kyjev | oblačno | 14 |
| Lisabon | slnečno | 29 |
| Londýn | oblačno | 16 |
| Madrid | slnečno | 26 |
| Miláno | polojasno | 24 |
| Moskva | dážď | 5 |
| Oslo | prehánky | 6 |
| Paríž | oblačno | 15 |
| Praha | prehánky | 16 |
| Rím | oblačno | 24 |
| Sofia | polojasno | 21 |
| Štokholm | prehánky | 8 |
| Varšava | prehánky | 15 |
| Viedeň | búrka | 20 |
| Záhreb | oblačno | 19 |
| Ženeva | polojasno | 18 |
|
|
|
