Grécko: Bombová zlosť nič nerieši NATO: Nevinné obete? - Je nám to ľúto... Paríž/Atény/Moskva (TASR) - Bombardovanie Juhoslávie je zlostné šialenstvo. Jeho následky budú presne opačné ako iniciátori bombardovania očakávali. Chceli odstrániť prezidenta Slobodana Miloševiča, NATO ho výrazne posilnilo, povedal bývalý grécky predseda vlády K. Mitsotakis pre denník Le Figaro. Ako pripomína denník, Mitsotakis je čestným predsedom pravicovej strany Nová demokracia, možným budúcim prezidentom Grécka. Podľa Mitsotakisa v Kosove síce žijú ako väčšinové obyvateľstvo Albánci, ale Kosovo je historicky a kultúrne srbské. Je to mekka Srbov, nikdy nepustia túto časť krajiny, dodal. Do dnešného dňa exodus utečencov dosahuje spolu 1,1 milióna ľudí, ktorí sa stali buď utečencami alebo prišli o strechu nad hlavou, uviedol britský plukovník Mike Moody. Minister obrany George Robertson v tejto súvislosti zdôraznil, že budeme aj naďalej používať vojenskú silu, aby sme zvrátili priebeh týchto barbarských etnických čistiek. Zatiaľ môžeme povedať len toľko, že systematicky ničíme páky Miloševičovej vojnovej mašinérie. Ako však dodal, počul som už správy, ktoré hlásili obete na životoch z radov civilistov. Ak je to skutočne pravda, je nám to úprimne ľúto. Avšak je treba vziať do úvahy, že pri operácii takýchto rozmerov sú vždy obete. Prvý vicepremiér RF Jurij Masľukov, zodpovedný za vojensko-priemyselné otázky v ruskom kabinete vyhlásil, že posielanie zbraní do Juhoslávie je absolútne vylúčené a zároveň úplne nepotrebné. Vari sú v Rusku takí blázni, ktorí by chceli zásobovať Juhosláviu zbraňami? Podľa neho sa však denne presviedčame o tom, že to, čo v záujme vyriešenia konfliktu treba urobiť sú politické snahy a nie vojenské zasahovanie. Američania kráčajú slepou uličkou. Nedávne šokujúce odstúpenie predsedu nemeckej sociálnodemokratickej strany (SPD) a ministra financií Oskara Lafontaina bolo podľa niektorých bonnských pozorovateľov čiastočne spôsobené politikou NATO voči JZR a chystanými leteckými útokmi aliancie na Juhosláviu. O útokoch a nemeckej účasti na nich sa definitívne rozhodlo už 11. marca, v deň Lafontainovho nečakaného rozhodnutia. Zároveň preukázal lojalitu voči strane a odstúpil bez udania dôvodu, aby príčinná
|
Amsterdam | prehánky | 13 |
Atény | slnečno | 19 |
Belehrad | polojasno | 21 |
Berlín | prehánky | 12 |
Bratislava | búrka | 20 |
Brusel | oblačno | 14 |
Budapešť | prehánky | 21 |
Bukurešť | polojasno | 21 |
Frankfurt | prehánky | 14 |
Helsinki | dážď | 6 |
Istanbul | slnečno | 19 |
Kodaň | prehánky | 12 |
Kyjev | oblačno | 14 |
Lisabon | slnečno | 29 |
Londýn | oblačno | 16 |
Madrid | slnečno | 26 |
Miláno | polojasno | 24 |
Moskva | dážď | 5 |
Oslo | prehánky | 6 |
Paríž | oblačno | 15 |
Praha | prehánky | 16 |
Rím | oblačno | 24 |
Sofia | polojasno | 21 |
Štokholm | prehánky | 8 |
Varšava | prehánky | 15 |
Viedeň | búrka | 20 |
Záhreb | oblačno | 19 |
Ženeva | polojasno | 18 |
|
|
|