Hospodársky denník
USD41,618 Sk
EUR44,891 Sk
CHF28,135 Sk
CZK1,173 Sk
  Štvrtok  8.Apríla 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Útoky až po kapituláciu


Kosovské mierové iniciatívy bez perspektívy
Mierová iniciatíva v Kosove je v danom okamihu potrebná ako soľ. Preto je škoda, že Severoatlantická aliancia tak razantne a s takou aroganciou odmietla jednostranné prímerie Belehradu. Predlžovanie bombardovania zvyšuje nielen ľudské obete a materiálne škody v Juhoslávii, ale zhoršuje humanitárnu situáciu aj v albánskych utečeneckých táboroch. Pritom západné angažovanie sa v regióne malo zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv. Alebo nie? Ruku na srdce, nikto inú odpoveď Bruselu a Washingtonu ani nečakal. Dokonca ani sám Miloševič. Ponukou prímeria, ale aj dohody s Rugovom o autonómii provincie a programu návratu utečencov, Belehrad chcel zrejme ešte raz poukázať na to, že všetky prostriedky diplomatického urovnania krízy vôbec neboli vyčerpané. Ak je umiernený vodca kosovských Albáncov „kosovský Gándhí“ v súčasnosti ochotný hoci aj pod nátlakom pristúpiť na srbský koncept autonómie, je dosť pravdepodobné, že by aj na mierových rokovaniach pod nátlakom Západu pristal na kompromisnejšie riešenie. Mieroví sprostredkovatelia v Rambouillet a Paríži však nielenže netlačili na Rugovu, ale ho odsunuli na vedľajšiu koľaj a vychádzali v ústrety maximalistickým požiadavkám politických predstaviteľov UCK s pochybnou minulosťou. Inými slovami: kladný ohlas NATO na signál z Belehradu by celkom odhalila zbytočnosť útokov. Mier, ktorý by sa zakladal na utorkovom spoločnom vyhlásení dvoch belehradských vlád, by úplne vyvrátil aj tak pokrytecký argument – bez útokov by to bolo ešte horšie. Sú tu však aj ďalšie dôvody, prečo Washington odmieta mierové iniciatívy, či už prichádzajú z Moskvy alebo Belehradu, a prečo je rozhodnutý útočiť až po úplnú kapituláciu Juhoslávie. Na jednej strane je to iste nedôvera v úprimnosť týchto ponúk, ako aj neochota v danej situácii rokovať s Miloševičom, ktorého západná verejnosť chápe ako stelesnenie zla.

Naproti tomu však Severoatlantická aliancia zaznamenáva 50. výročie ako bezkonkurenčný vojenský pakt na planéte a na oslavách nepotrebuje čo i len náznak neúspechu, ale opodstatnenie vlastnej existencie by sa jej hodilo. Angažovanie sa v lokálnych konfliktoch by zrejme mohlo byť jedným zo zmyslov života aliancie. Stačí povedať, že chronicky nevšímavá americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová, ignorujúc všetky nástrahy dobrodružstva, do ktorého sa jej krajina pustila, sebavedome v utorok vyhlásila: „Severoatlantická aliancia 21. storočia sa musí lepšie pripraviť na také operácie, akej sme teraz svedkami v Juhoslávii, a musí sa naučiť zvládať nové nebezpečenstvá.“ A správnosť novej stratégie môžu potvrdiť iba víťazstvá. Bez ohľadu na to, aké obete si vyžiadajú. V mene ochrany ľudských práv.
Rastislav Boldocký

Amsterdampolooblačno12
Atényoblačno22
Belehradprehánky20
Berlínprehánky13
Bratislavaoblačno15
Bruselpolooblačno11
Budapešťoblačno17
Bukurešťbúrka20
Frankfurtoblačno16
Helsinkiprehánky3
Istanbulslnečno18
Kodaňzamračené9
Kyjevprehánky11
Lisabonslnečno24
Londýnzamračené14
Madridslnečno27
Milánooblačno21
Moskvazamračené3
Osloprehánky5
Parížpolooblačno18
Prahaprehánky13
Rímdážď22
Sofiabúrka20
Štokholmprehánky5
Varšavaprehánky11
Viedeňprehánky16
Záhrebbúrky20
Ženevaoblačno17

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.