|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 8.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vysoká cena vyčkávaniaVedomosti ešte negarantujú úspech Profesionalita je schopnosť adekvátneho konania v situácii, kde nemožno použiť zaužívané metódy, ktoré garantujú úspech. Privatizácia a prechod na trhové hospodárstvo sú spoločenskou udalosťou, ktorej rozsah môže zabezpečiť nielen lepšiu budúcnosť pre spoločnosť, ale v prípade neprofesionálneho konania aj stratu národného kapitálu. O tom, že vedomosti samy osebe negarantujú úspech v živote tých, ktorí ich nadobudli, svedčia skúsenosti z posledných rokov. Ak všetci máme vysokú školu, to ešte vonkoncom neznamená, že sme schopnejší ako tí, čo ju nemajú. Rola prirodzeného nadania a mimoriadnych schopností jednotlivcov má centrálny význam nielen v trhovom mechanizme, ale aj v iných sférach modernej spoločnosti. Počas posledných 50 rokov sme budovali spoločnosť, ktorej teoretickým cieľom bol blahobyt pre všetkých. Tento honosný cieľ legitimoval špinavé nástroje štátnej moci a umožnil mrhanie spoločenských prostriedkov na ideologické deformovanie mládeže. Spoločenský experiment sa skončil samorozpadom v roku 1989. Jediným zjavným a reálnym výsledkom tohto experimentu je materiálna zaostalosť a intelektuálne zamurovanie malomeštiactva ako spoločenského ideálu. Vedia a nerobia Tí, ktorí sú starí a chorí, zaplatia krutú daň za to, že sa spoliehali na politické sľuby o lepšej budúcnosti. Po desiatich rokoch od krachu komunistického experimentu sa nám okrem nadobudnutia vlastnej štátnosti nepodarilo veľa. Naopak, sme svedkami ustavičného znižovania kvality spoločenského servisu a úpadku hospodárstva. Každému je dnes jasné, že bez reálnej hospodárskej sily nemožno zabezpečiť ten spoločenský servis, ktorý občan moderného štátu má právo vyžadovať. Napriek tomuto faktu žiadna vláda nepodnikla také kroky, ktoré by slovenskému priemyslu vytvorili podmienky na rozvoj. Naopak, denne sme svedkami rozpadu podnikov, ktorého príčinou je hlavne nenasýtenosť štátnej pokladnice alebo panika v štátom kontrolovaných bankách. Z nejakého, pre mňa nepochopiteľného dôvodu sme iní ako všetci tí, ktorí rozumejú princípu najprv práca, potom pláca. Po rozdelení federácie nemohol ani jeden slovenský podnik exekúciou vymáhať svoje pohľadávky v ČR. Opačne pomáhajú slovenské súdy a exekútori komukoľvek, kto predloží svoju pohľadávku z druhej strany. Zákon o konkurze a vyrovnaní sa po jeho úprave stal efektívnym inštrumentom na likvidáciu podnikov. Z extrému prvej verzie, ktorá nebrala ohľad na výšku pohľadávky veriteľa, sme prešli do extrému, ktorý neberie ohľad na podnik v kríze a celú konkurznú udalosť na procesnú otázku. Zánik podnikov znamená možno večnú stratu pracovných príležitostí v regiónoch a štát nekoná! USA, ako štát s možno najkrutejším zákonom o konkurze, považujú za samozrejmé, že podnik môže v zmysle 11. paragrafu tohto zákona požiadať štát o ochranu pred veriteľmi. Štát takto používa zákon ako inštrument na uchovanie svojej priemyselnej kapacity. Čakanie na zmeny Štát má nielen záujem na uchovaní podniku ako celku, ale aj na dlhodobom zabezpečení zamestnanosti svojich občanov. Štát sa tiež nepokúša kriminalizovať neúspech vedenia podniku a chráni aj jeho majiteľov. Táto zrelosť nám chýba! Neskúsení a nevzdelaní politici zjednodušujú priemyselnú politiku na hľadanie vinníkov a zaslepení svojimi osobnými problémami destabilizujú slovenské hospodárstvo. Keď si slovenský občan zapne televízor a náhodou sa ako divák zúčastní na parlamentnej debate, tak mu je jasné, že desiatky poslancov dehonestujú svojím vystupovaním jeho štát. V takejto situácii sa iste viac a viac ľudí rozhodne, že čím menšou sumou prispejú do štátnej pokladnice, tým menšiu škodu títo politici môžu urobiť. Vzdialenosť medzi politikmi a podnikateľmi sa stále zväčšuje. Mám pocit, že prevažná časť domácich politikov má za sebou školu marxizmu-leninizmu a teraz robí prvý experiment s raným kapitalizmom. Ak si premiér Mikuláš Dzurinda chce zachovať aspoň trochu dôveryhodnosti zo strany podnikateľov, musí urobiť reálne personálne zmeny vo vláde. Slovensko potrebuje moderný pohľad na dnešné reality. Tak isto potrebujeme vládu, ktorá je schopná iniciatívy, a nie iba neplodného rečnenia o chybách svojich predchodcov. Alexander F. Zvrškovec prezident Dividend Group |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
