Eleonóra Bujačková Inflácia rastie, veľmi znepokojujúca je aj nezamestnanosť. Občania tejto republiky sú prizývaní ku kase, aby zaplatili experiment privatizácie na česko-slovenský spôsob. Kladivká a prebíjače so sebou, budú sa uťahovať opasky! Prijaté ekonomické opatrenia sprevádzali tvrdenia, že sme si žili nad pomery. To tvrdenie celkom odmietnuť nemožno, pretože ak rastú mzdy rýchlejšie ako produktivita, čosi, samozrejme, nie je v poriadku. Má to však jedno veľké ale: onen rozdiel medzi rastom miezd a (ne)rastom produktivity dnešné naše Waterloo nezavinilo, určite nie rozhodujúcim spôsobom. Že sme sa z lavice perspektívnych premiantov ocitli v lavici poslednej, to majú na svedomí niekdajšie vlády a jej politizujúci ekonómovia s ich skvelými experimentmi. Zo sumy, ktorú pri tej symbolickej pokladnici budeme vracať, tvorí nereálne zvyšované mzdy iba malú časť. Hlavne budeme platiť za čosi iné. Budeme platiť peniaze, ktoré si popreskupovali rýchlokvasení a dosť často neschopní veľkokapitalisti, budeme platiť desiatky miliárd, ktorými štátna kasa musela sanovať podniky, inštitúcie, banky, kde by sa aj najchýrnejší zbojníci mohli červenať nad svojimi chabými výsledkami. Budeme platiť továrne, z ktorých zostali iba prázdne škrupinky. Budeme platiť miliardy, ktoré tí, čo to vedia, nezaplatili na daniach. Budeme platiť sumy, ktoré prostredníctvom fondových vývev zmizli bohviekde. Budeme platiť za útek zahraničných investorov od nás, pretože ľudožrútske ostrovy im pripadajú bezpečnejšie ako náš finančný trh. Budeme platiť za vlastnú hlúposť, pretože v demokracii má naozaj každý národ takú vládu, akú si zaslúži, akú si zvolí.
Vládne hospodárske zámery, vychádzajúc z predloženého programu vlády, sú možno dobré, možno nereálne. Pripadá mi však nehorázne, keď osvedčení a vyskúšaní diletanti už vopred predpovedajú ekonomickú Sodomu a Gomoru. Mohla by byť, keď nenájdeme všetci spoločnú reč. Z rečí sa nenajeme, už treba začať robiť.
