NATO neakceptovalo jednostranné vyhlásenie prímeria Bonn/Brusel/Moskva/Ženeva/Peking (TASR/ČTK) - NATO vyjadruje vďaku slovenskej vláde za poskytnutie neobmedzeného prístupu lietadiel NATO do vzdušného priestoru SR v súvislosti s operáciami v Juhoslovanskej zväzovej republike, uviedol včera v Bruseli predstaviteľ NATO, ktorý si neželal byť menovaný. NATO reagovalo včera na utorkový návrh juhoslovanskej vlády na zastavenie paľby predložením piatich podmienok, ktoré by pre kladnú odpoveď západných krajín musel prezident JZR Slobodan Miloševič splniť. Podmienky obsahujú spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí USA, Nemecka, Francúzska, Talianska a Veľkej Británie, ktoré včera v Bonne predniesol nemecký minister Joschka Fischer. Ide o tieto otázky: 1. Súhlasí Miloševič s overiteľným zastavením všetkých bojových akcií a s okamžitým skončením vraždenia? 2. Je pripravený stiahnuť z Kosova vojenské, polovojenské a policajné sily? 3. Súhlasí s rozmiestnením medzinárodných mierových síl? 4. Súhlasí s bezpodmienečným návratom všetkých vyhnancov a s neobmedzeným prístupom humanitárnych organizácií? 5. Je pripravený spolupracovať pri vymedzení politickej rámcovej dohody o Kosove na základe zmlúv z Rambouillet? Kladné odpovede na tieto otázky spolu s umožnením odchodu z Juhoslávie umiernenému vodcovi kosovských Albáncov Ibrahimovi Rugovovi a celej jeho rodine, tvoria podmienky, ktorých splnenie by umožnilo Západu prijať belehradský návrh. Bez ich splnenia je návrh na zastavenie paľby bezpredmetný. Cieľom ozbrojených akcií NATO je podľa ministrov zahraničných vecí vytvorenie mierového, mnohonárodnostného a demokratického Kosova. Fischer odmietol označiť návrh NATO za ultimátum či výzvu na bezpodmienečnú kapituláciu. Podľa generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu je navrhované prímerie nedostatočné, lebo vyžaduje, aby Miloševič súhlasil s podmienkami medzinárodného spoločenstva. Juhoslávia včera vyjadrila ochotu stiahnuť svoje sily z Kosova, ak NATO odsunie jednotky z Albánska a Macedónska, oznámila ruská agentúra ITAR-TASS, podľa ktorej tento prísľub získal v Belehrade člen delegácie Štátnej dumy Nikolaj Ryžkov. Súčasná situácia v Kosove bola témou prvého pracovného stretnutia generálneho tajomníka NATO s ministrom obrany USA Wiliamom Cohenom, ktorý včera pricestoval do sídla aliancie v Bruseli. Popoludní Cohen rokoval aj s predstaviteľmi 19 členských krajín NATO. Čína nesúhlasí s leteckými údermi NATO v Juhoslávii, pretože si neželá zahraničnú intervenciu v súvislosti s vlastnými etnickými problémami v nepokojnom Tibete. Ide o prvé oficiálne vyjadrenie čínskeho premiéra Ču Žung-ťiho, v ktorom sa prejavili obavy z bombardovania NATO. Ruský prezident Boris Jeľcin poslal popredným predstaviteľom niektorých krajín posolstvo, v ktorom predkladá iniciatívy na mierové riešenie vojnového konfliktu v Juhoslávii. Minister zahraničných vecí Igor Ivanov v súvislosti s odmietavou reakciou NATO na mierovú ponuku Belehradu uviedol, že táto reakcia sa dala očakávať a bola totálne predpovedateľná. Generálny tajomník OSN Kofi Annan obvinil včera pred komisiou ľudských práv OSN v Ženeve srbských predstaviteľov z páchania genocídy v Kosove. Americká spravodajská služba CIA odmietla začiatkom deväťdesiatych rokov podporovať puč namierený proti Slobodanovi Miloševičovi, informoval včera rakúsky denník Die Presse s odvolaním na články Newsweeku. USA sa už raz vážne zaoberali myšlienkou na odstránenie Miloševiča, napokon však zvíťazil štátny záujem. V prvej polovici deväťdesiatych rokov pripravili vtedajšie vládne srbské kruhy za podpory najvyšších predstaviteľov juhoslovanskej armády puč proti Miloševičovi a poprosili o podporu americkú spravodajskú službu CIA. Za tento krok očakávali v Belehrade stiahnutie sankcií proti JZR. CIA však zaujala v tomto prípade vyčkávacie stanovisko a pripravený zásah sa napokon neuskutočnil.
