BRATISLAVA (ČTK/br) - Predsedu Národnej rady SR Jozefa Migaša neinformovali, že pôvodné rozhodnutie slovenskej vlády z 24. marca povoľuje aj prelety bojových lietadiel NATO. Potvrdil to včera novinárom. Dozvedel som sa o tom až teraz v utorok, keď som sa vracal z veľkonočných sviatkov, že tu lietajú aj iné lietadlá a bol vydaný súhlas, povedal Migaš. Predseda NR SR osobne zastáva názor, že sa nevyužili všetky prostriedky a cesty na mierové riešenie krízy v Kosove. Rozhodnutie NATO vnímajú podľa neho jednotlivé politické strany na Slovensku s rozpakmi. Proti rozhodnutiu NATO vystupujú obidve opozičné strany Slovenská národná strana a Hnutie za demokratické Slovensko. Vláda mala podľa Migaša informovať verejnosť i parlament o tom, že prijala rozhodnutie a dala generálny súhlas s preletmi všetkých lietadiel NATO, a to aj napriek tomu, že na to nepotrebuje súhlas parlamentu. Tieto povolenia vydáva Generálny štáb Armády SR. Jozef Migaš sa domnieva, že predseda vlády a zodpovední ministri by mali vysvetliť poslancom parlamentu, prečo komplexne neinformovali o svojom rozhodnutí. Parlamentná rozprava ku kríze v Kosove bude pokračovať asi až v piatok. O odklad rokovania požiadal Migaša premiér Mikuláš Dzurinda a minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Obaja sú na zahraničnej ceste. Okrem ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša sa vo vláde hlasovania o povolení preletu ozbrojených lietadiel NATO zdržali aj ďalší členovia, a to nielen z SDĽ, ale aj z iných politických strán. Z SDĽ s vládnym uznesením o preletoch súhlasil len minister obrany Pavol Kanis. Koncoš sa v utorok na mimoriadnom zasadnutí vlády zdržal hlasovania o preletoch už druhý raz. Na včerajšej tlačovej konferencii podpredseda SDĽ Ľubomír Andrassy povedal, že podobné postoje ako Koncoš zaujímajú aj niektorí ďalší poslanci SDĽ. Podľa Andrassyho je však dôležité, že vláda kolektívne rozhodnutie povoliť prelety aliancie nad SR napokon prijala. Premiér Dzurinda po dvojhodinovom tajnom zasadaní vlády len konštatoval, že nočné rozhodnutie bolo prijaté v nadväznosti na rozhodnutie z 24. marca, bez odpovede ponechal otázky o rozporoch medzi koaličnými stranami.
