Babka k babce a čo peniaze?
Manažment nemocníc by sa podľa vás mal naučiť hospodáriť tak, aby náklady zdravotníckeho zariadenia boli na jednej úrovni s výnosmi. Ako a kto ich to naučí? Výstražným príkladom toho, čo sa môže stať pri nekompetentnom vedení, je banskobystrická Rooseweltova nemocnica. Jej terajší riaditeľ MUDr. Pavol Učník však ešte pred niekoľkými dňami nemal určené svoje právomoci a vyhlásil, že ak sa tak nestane do 19. februára, keď uplynú tri mesiace od jeho pôsobenia vo funkcii, sa jej vzdá. Zmenilo sa už niečo v tomto smere? A bol to jediný prípad, keď riaditeľ nemal zodpovedajúce právomoci? - Prípravu vedúcich pracovníkov pre zdravotníctvo zabezpečujú u nás viaceré inštitúcie: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, SPAM a City university v Bratislave atď. V konkrétnom prípade riaditeľa MUDr. P. Učníka išlo o nedorozumenie. Žiadal kompetencie, ktoré by dostal po transformácii nemocnice na akciovú spoločnosť alebo neziskovú organizáciu. Toto sa však za súčasnej legislatívy nedá dosť dobre urobiť. Odporučil som mu, aby uskutočnil ozdravovacie opatrenia v rámci platnej legislatívy, ktorá tiež dáva dostatok kompetencií, aby sa nemocnica dostala z krízy. Nedávno ste vyzvali k verejnému moratóriu na penalizovanie. Myslíte si, že budú mať pochopenie aj distributéri liekov, ktorým sú lekárnici dlžní milióny a niektorí boli dokonca nútení svoje firmy zavrieť? Bude východiskom, keď nebudú penalizovať, ale prestanú dodávať napríklad lieky do lekární? - Penále dodávateľov z núdze nevytrhnú. V súčasnosti sa snažíme, aby dostali svoje peniaze za dodané lieky. Niektorí nám vyčítajú, že navrhnuté krízové opatrenia znamenali len šesť percent úspor. V tejto situácii sa riadime heslom, že každá koruna je dobrá alebo babka k babce... bude aj na lieky. Ale vážne, pretože to je vážna situácia. Pokiaľ neprídu do zdravotníctva ďalšie zdroje, zostane riešenie dlhov veľkým problémom, ktorého sprievodnými javmi budú penalizácie aj exekúcie. Veľmi diskutovanou témou je krízová kategorizácia liekov. Napríklad podľa názoru Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností orientovaných na vedu a výskum nedáva záruky korektných a transparentných postupov v budúcnosti. Za netransparentnú pokladá krízovú kategorizáciu aj Slovenská lekárnická komora. Ako sa mohlo stať, že v konečnom dôsledku sa do nej dostali lieky, ktoré komisie na nej pracujúce neodsúhlasili, čo znamená, že zrejme svoj účel nesplní. Kedy sa podľa vás prejaví ekonomický efekt krízovej kategorizácie liekov? - Na objektívne posúdenie tvorby kategorizácie liekov treba uviesť, že MZ SR nebolo personálne ani technicky zabezpečené na tvorbu kategorizácie; predchádzajúce kategorizácie vrátane ALF-u sa robili externe a nenašli sme o nich relevantné záznamy. Preto sme aj my museli prvú našu kategorizáciu zabezpečiť technicky mimo MZ SR, avšak už s jasnejšou filozofiou. V každej skupine závažných ochorení bol určený základný, referenčný liek, ktorý je plne hradený zo zdravotného poistenia. Doplácanie ostatných liekov sa odvíja od jeho ceny. Mám odložené zápisy o rokovaní odborných komisií, aj keď pripúšťam, že sa ich kvalita musí zlepšiť. Je pravdou, že počas prípravy vznikli niektoré technické chyby a aj to, že niektoré chyby sa týmto nedajú vysvetliť. Poveril som odbor kontroly MZ SR, aby celý proces skontroloval. O výsledku budem informovať. V prípade potreby prijmem primerané nápravné opatrenia. Vyhodnotiť klady a zápory kategorizácie budeme môcť až s časovým odstupom, avšak už teraz sme zaznamenali pokles cien viacerých liekov. V každom prípade chceme čo najskôr celý proces ďalej zdokonaliť tak, aby bol skutočne transparentný a aby sa riadil prísnymi kritériami. Krízová situácia v zdravotníctve je odrazom krízy v celom našom hospodárstve. Aké reálne perspektívy vidíte pre koniec roku 1999, 2000, 2001? - Zdravotníctvo nemôže dobre fungovať bez dobrej ekonomiky, a preto riešenie krízovej situácie nebude jednoduché a bude sa ťahať dlhšie obdobie. Bolo by úspechom, keby sme na konci volebného obdobia dosiahli vyrovnanú ekonomiku zdravotníckych zariadení, kde náklady kryjú výnosy. Chceme tomu pomôcť transformačnými krokmi, pretože riešením nie je len zvýšenie zdrojov. Musíme urobiť očakávané zmeny v objeme a štruktúre lôžkových zariadení v prospech chronických, zdravotno-sociálnych a sociálnych lôžok; rozvinúť primárnu starostlivosť vrátane domácej ošetrovateľskej starostlivosti a pod. V žiadnom prípade nechceme financovanie zdravotnej starostlivosti preložiť na plecia občana. Chceme ho však motivovať k tomu, aby sa o svoje zdravie staral najmä on sám: správnou výživou, pravidelným pohybom, bojom proti alkoholu, drogám, fajčeniu, starostlivosťou o vonkajšie prostredie a pod. Správnosť tohto postupu potvrdili skúsenosti z mnohých vyspelých krajín, v ktorých sa zlepšili základné ukazovatele zdravia, priemerná dĺžka života a pod. Ale táto zmena k ochrane a podpore zdravia sa nedá uskutočniť v krátkom čase. Vyžaduje si celospoločenskú podporu a sústredenú pozornosť všetkých zainteresovaných, vlády, jednotlivých rezortov, organizácií tretieho sektora, samospráv a pod. V tomto kontexte treba budovať moderné zdravotníctvo, ktoré efektívne využíva zdroje ako systém, ktorý sa na kvalite zdravia populácie podieľa asi jednou pätinou. Gabriela Klestincová
|
|
| Amsterdam | slabý dážď | 14 |
| Atény | polojasno | 22 |
| Belehrad | prehánky | 24 |
| Berlín | oblačno | 14 |
| Bratislava | oblačno | 18 |
| Brusel | polojasno | 16 |
| Budapešť | oblačno | 18 |
| Bukurešť | slnečno | 24 |
| Frankfurt | slnečno | 15 |
| Helsinki | dážď | 8 |
| Istanbul | slnečno | 20 |
| Kodaň | oblačno | 12 |
| Kyjev | oblačno | 13 |
| Lisabon | slnečno | 26 |
| Londýn | oblačno | 14 |
| Madrid | slnečno | 22 |
| Miláno | dážď | 16 |
| Moskva | dážď | 7 |
| Oslo | prehánky | 9 |
| Paríž | oblačno | 16 |
| Praha | polojasno | 15 |
| Rím | prehánky | 16 |
| Sofia | slnečno | 22 |
| Štokholm | dážď | 9 |
| Varšava | polojasno | 13 |
| Viedeň | oblačno | 17 |
| Záhreb | dážď | 18 |
| Ženeva | oblačno | 14 |
|
|
|
