|
|
||||||||||||||||
| Piatok 9.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ohrozené zdroje obživyProblémy nielen drevárske a nielen Horehronia Z hľadiska národného hospodárstva sa podniky lesného a drevárskeho hospodárstva nezaraďujú k našim najvýznamnejším odvetviam. Regionálne však patria k rozhodujúcim zamestnávateľom, lebo v horských a podhorských oblastiach je pracovných príležitostí veľmi málo a miera nezamestnanosti sa tu pohybuje okolo 20 a viac percent. Počet pracovníkov v drevárskom priemysle (prvovýroba bez nábytkárskeho a celulózovo-papierenského priemyslu), ktorý do roku 1995 rástol, od zintenzívnenia vývozu stále klesá. V nábytkárskom priemysle klesol už skôr a súčasný stav povedie v krátkom čase k zániku niekoľko tisíc pracovných miest. Na drevársku výrobu nadväzuje rozsiahly nábytkársky priemysel, stavebníctvo a množstvo ďalších malých firiem, ktoré na svoju výrobu potrebujú rezivo. Drevársky priemysel vykazuje ustavičnú stratu, ktorá v roku 1997 prekročila 1 mld. Sk a v roku 1998 predstavovala 600 mil. Sk. Povážlivý nezáujem Katastrofálna situácia je na Horehroní, kde má drevársky priemysel hlboké historické korene, je dané veľkou zásobou dreva. Spracovaním drevnej hmoty sa obyvatelia tohto regiónu zaoberajú už od 17. storočia a piliarske spracovanie dreva sa stalo významným zdrojom obživy. Zdá sa, že táto možnosť sa nateraz skončila. V poslednom období sa totiž zastavila výroba takmer vo všetkých piliarskych a spracovateľských závodoch na Horehroní, čo neúnosne zvýšilo nezamestnanosť. Preto sa v Polomke pred niekoľkými dňami zišli starostovia regiónu Horehronia a stredného Rudohoria, aby rokovali so zástupcami ústredných orgánov a bánk o príčinách nezamestnanosti aj v drevárskom priemysle. Starostovia boli sklamaní neprítomnosťou pozvaných ministrov, z ktorých len jeden poslal za seba plnohodnotného zástupcu. Zástupcovia z veriteľských bánk, ktorých sa tento problém týka, neprišli vôbec. Ktoré z otvorených problémov po dosiahnutí reálnych východísk treba považovať za rozhodujúce, na to sme sa spýtali viceprezidenta Zväzu spracovateľov dreva SR Ing. Milana Kolejáka, CSc., ktorý sa na stretnutí v Polomke zúčastnil. Podľa neho sú kľúčovým problémom nedoriešené dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi drevárskym a nábytkárskym priemyslom a lesným hospodárstvom. Druhým sú najvyšším súdom spochybnené vlastnícke vzťahy subjektov, ktoré vznikli z a. s. Smrečina Banská Bystrica, ktorá je v konkurze. Spochybnenie vlastníctva sa stalo aj dôvodom zastavenia výroby v oživenom a revitalizovanom drevokombináte Polomka. Výrobu v tomto závode oživila Horehronská drevárska fabrika koncom roka 1996 ako subjekt veriteľov a. s. Smrečina. Tým sa vytvorilo 450 pracovných miest. Zastavením výroby po voľbách v roku 1998 zamestnancov prepustili. Narušené vzťahy lesného hospodárstva a drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu sú na úrovni odborných zväzov neriešiteľné. Autorita, a najmä záujem zakladateľa š. p. LH MP SR i ústredného orgánu štátnej správy drevospracujúceho priemyslu MH SR, je pri riešení neúnosných vzťahov nezastupiteľná. Plány iba plány Štátne podniky lesného hospodárstva disponujú 68-percentným podielom na celoslovenskej ponuke dreva, čím predurčujú obchodnú politiku všetkých vlastníkov lesa. V povolebnom období dostali všetci kompetentní od spracovateľov dreva podobnú informáciu o potrebe prijať východisko na podporu jednotnej hospodárskej politiky lesného a drevárskeho hospodárstva a na urovnanie neúnosných odberateľských vzťahov. Zo strany ministra pôdohospodárstva a jeho štátneho tajomníka odzneli v tlači a pri rokovaniach veľmi pozitívne signály. K zásadným riešeniam, ktoré by posilnili ekonomiku spracovateľov piliarskej guľatiny (zladenie lehôt splatnosti za drevo s priebežnou lehotou spracovania a odbytu výrobkov z dreva, trhové posudzovanie objemu a kvality dodávanej suroviny, primeranej cenovej politiky pre všetky vyrábané a spracúvané sortimenty v SR, ekonomizácia činnosti v štátnych podnikoch LH) a vytvorili základ na tvorbu zdrojov na začatie strojnej a výrobkovej inovácie, zostávajú prakticky na mŕtvom bode. Vedenie lesníckej politiky spájaním trhových princípov v obchode s drevom a v cenotvorbe so socialistickými prednosťami lesného hospodárstva v politike zamestnanosti či produktivite práce alebo v umŕtvovaní cien zákonom na niektoré luxusné produkty lesa pri súčasnom kritickom stave štátneho rozpočtu ako je cena za poľovné revíry nevytvárajú podmienky na ekonomické spracovanie domácej obnoviteľnej suroviny či na primeranú stabilitu drevárskeho odvetvia. Potrebu zvyšovania národohospodárskeho záujmu vlády o posilnenie politiky drevospracujúceho priemyslu zvýrazňuje fakt, že aj keď toto odvetvie nedosahuje ani 20-percentnú úroveň speňaženia v jednom kubíku dreva v porovnaní so susednými krajinami EÚ a napriek tomu, že v roku 1970 sa vyviezlo 20 percent vyťažených sortimentov dreva, zatiaľ čo podiel celosvetového vývozu dreva je 3,7 %, výrobky z dreva a celulózy podľa údajov z Centra pre hospodársky rozvoj sa zaraďujú na štvrté miesto z desiatich najväčších položiek vývozcov SR v roku 1997. Vývoz výrobkov z dreva a celulózy v roku 1997 predstavoval podľa údajov Slovenského colného úradu vyše 26 mld. Sk. Výroba tovaru predstavovala vyše 32 mld. Sk pri súčasnom speňažení dreva na 9000 Sk. Dosahované speňaženie, ktoré je 6- až 8-krát vyššie, vytvára priestor na to, aby naši národohospodári a vláda venovali tomuto odvetviu primeranú pozornosť. Ak sa u nás nepristúpi k jednotnej lesnícko-drevárskej hospodárskej politike, potom pripravovaný program Drevo surovina 21. storočia zostane na papieri. Marcela Zábojníková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
