|
|||||||||||||||||
Piatok 9.Apríla 1999 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
J. Sachs kritizuje politiku MMFSvetová banka upozornila na nebezpečenstvá derivátov Americký ekonóm Jeffrey Sachs v stredu skritizoval Medzinárodný menový fond (MMF), že nevyvinul dostatočne skoro úsilie na zastavenie finančnej krízy v Brazílii a v Ekvádore. J. Sachs uviedol, že MMF chybne bránil nadhodnotenú brazílsku menu, čím rezervy krajiny obral o desiatky miliárd dolárov a situácia si aj tak vynútila devalváciu. Brazílska kríza bola ako približne trojročný spomalený filmový záznam vlaku, pohybujúceho sa po útese. Týmito slovami zhodnotil situáciu J. Sachs, známy už dlhodobejšou kritikou MMF. Hoci sa panika medzičasom upokojila, najväčšia krajina Latinskej Ameriky padla do hlbokej recesie, ktorá poškodzuje celý región, s výnimkou Mexika. Zlé časy pre Južnú Ameriku J. Sachs, ktorý podporuje pružné výmenné kurzy, uviedol, že hlavný partner Brazílie v rámci juhoamerického obchodného bloku MERCOSUR Argentína v tomto roku zaznamená výrazný pokles hospodárskeho rastu. Podľa neho argentínske peso je chronicky nadhodnotené, čo znižuje konkurencieschopnosť krajiny a sťažuje dosiahnutie stáleho rastu. Ekvádor, ktorý trpí bankovou krízou a nízkymi cenami ropy, podľa názoru ekonóma v tomto roku zaznamená najhorší pokles v celom regióne. J. Sachs upozorňuje, že medzinárodná finančná komunita mohla pomôcť zabrániť kríze v Ekvádore, čakala však na súhlas MMF. Problém nie je v tom, že Ekvádor potreboval MMF, ale v tom, že bez MMF si nikto nedovolil pomôcť. Príliš veľká moc je práve tým problémom, zdôraznil J. Sachs. Finančné krízy, ktoré sa začali v Ázii v roku 1997 a rozšírili sa do Ruska a Latinskej Ameriky, mali jeden aspekt spoločný prudký zvrat toku kapitálu, ktorý spôsobil výrazný pokles hospodárskeho rastu. J. Sachs uviedol, že záchranné balíky MMF nedokázali znížiť nestálosť trhov. Príčinu vidí v príleve predovšetkým krátkodobého kapitálu, ktorý pri prudkom obrate spôsobuje veľké škody najmä pri prerušení medzibankových úverov. Východnej Ázii sa darí Predstavitelia MMF však už poukazujú na niektoré výsledky svojej práce. Na základe priaznivého hodnotenia hospodárskych reforiem Thajska a Kórejskej republiky MMF týmto ekonomikám schválil nové úvery. Obe krajiny pred dvoma rokmi boli v epicentre ťažkej hospodárskej a finančnej krízy v juhovýchodnej Ázii. Výkonný riaditeľ MMF Michel Camdessus v stredu uviedol, že vedenie fondu potvrdilo pokrok v reformách a uvoľnilo ďalších 500 mil. USD pre Thajsko z celkového medzinárodného balíka pomoci 17,2 mld. USD. Tým dosiahne pomoc Bangkoku 13,3 mld. USD. V súvislosti s rovnakým hodnotením vývoja v Kórei dostane Soul ďalších 245 mil. USD z celkovej schválenej sumy 21 mld. USD. Jedenásta najsilnejšia ekonomika na svete dostala prísľub na úvery na prekonanie krízy od MMF a iných nadnárodných inštitúcií až 58 mld. USD. Medzinárodní investori znovu veria vo vývojaschopnosť juhokórejskej ekonomiky. Problémom krajiny však zostáva vysoká nezamestnanosť a nízka domáca spotreba. Nové usporiadanie piatich veľkých priemyselných konglomerátov sa musí urýchliť. Podľa prvého Camdessusovho zástupcu Stanleyho Fischera však kórejská ekonomika potrebuje ešte dodatočné reformy. Pretože nie všetko, čo sa začalo, sa aj dotiahlo do konca. Dobré výsledky sa podľa S. Fischera dosiahli v reštrukturalizácii finančného sektora. Obrovské straty Banky a ostatní investori od vypuknutia ázijskej finančnej krízy v roku 1997 zaznamenali z obchodovania s derivátmi straty až vo výške 133 mld. USD. Svetová banka vo svojej výročnej správe Globálny vývoj finančného sektora (Global Development Finance) uviedla, že dostupnosť derivátových nástrojov, slabá inštitucionálna a právna štruktúra a väčšie možnosti špekulácií spôsobili podstatné straty na reformných trhoch. Deriváty sú totiž neregulované investície, ktorých hodnota závisí od úrokových sadzieb, výmenných kurzov, od cien akcií, dlhopisov a iných aktív. Moratórium na ruský dlh stálo zahraničné banky 20 až 90 mld. USD, keďže derivátne pozície spojené s rubľovým dlhom, skrachovali. Ruské komerčné banky stratili približne 10 mld. USD. Juhokórejské komerčné banky stratili 2,5 mld. USD a centrálna Bank of Korea stratila 5 až 10 mld. USD z transakcií s derivátmi, keď úsilie o podporu meny zlyhalo. Straty zahraničných investorov v Indonézii dosiahli 15 mld. USD, keďže ich partneri po kolapse rupie zbankrotovali. Indonézska Export-Import Bank stratila zhruba 500 mil. USD. Dôvody na obavy Podľa názoru Svetovej banky tieto straty nemusia automaticky znamenať, že trh derivátov si vyžaduje kontrolu. To, že investori stratili peniaze pri obchodovaní s derivátmi, ešte nemusí znepokojovať politikov. Banka však súčasne určila štyri sféry, ktoré sú na reformných trhoch dôvodom na obavy: Neistý právny štatút niektorých transakcií s derivátmi, ktorý môže vyvolať problémy pri presadzovaní zmluvných nárokov. Nedostatočná prehľadnosť trhu, ktorá môže umožniť podvodníkom zhromažďovať zničujúce neautorizované pozície. Potenciálna hrozba pre rozsiahlejší bankový systém, že ho môžu zasiahnuť straty z obchodovania s derivátmi. Existujúca možnosť, že makléri môžu využiť svoj vplyv na deriváty a pokúsiť sa o manipuláciu trhov. Svetová banka vo svojej štúdii upozornila, že deriváty sa počas krízy ukázali ako dvojsečná zbraň. Na jednej strane síce môžu predstavovať efektívny nástroj, ktorý pomáha riadiť a znižovať riziká, v čase prudkých zmien trhových cien a obmedzenej likvidity však vplyvné pozície derivátov môžu byť významným zdrojom väčšieho rizika. (TASR/rg) |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |