Ekonomika SR v roku 1998 a prognóza jej vývoja v 1. polroku 1999

Podľa názorov viacerých ekonomických prognostikov u nás na základe súčasných ekonomických trendov možno očakávať reálne zhoršenie vývoja viacerých makroekonomických ukazovateľov. Tento názor je v súčasnosti všeobecne akceptovaný, len sa uvažuje do akej miery klesne úroveň jednotlivých ukazovateľov. Navonok to vyzerá, akoby sa všetci s touto alternatívou stotožnili a bez výhrad ju akceptovali.

Túto situáciu podporuje aj to, že sa v priebehu posledného štvrťroka 1998 a začiatkom tohto roka „vymenenᓠštátna správa a vláda sústredila na komplexnú inventúru po predchádzajúcej vláde vo všetkých rezortoch, pričom nie dosť jednoznačne deklarovala okrem všeobecného nesúhlasu s predchádzajúcim spôsobom vládnutia, aké chce prijať opatrenia na podporu rastu dynamiky výroby a stabilizácie ekonomiky. S odstupom času sa dá povedať, že „nová moc“ nemala pripravený postup a jednotlivé kroky na oživenie hospodárstva, a ak, tak len vo všeobecnej rovine. Rozhodujúca časť diskusií bola orientovaná na preverenie postupov a dodržiavania zákonností v predchádzajúcom období a tiež na objasnenie situácie vo financovaní odvetvia zdravotníctva a školstva. Ak neberieme do úvahy zmeny v zákone o dani z príjmu v decembri 1998 zameranej na obmedzenie možnosti vykazovania výdavkov súvisiacich s podnikaním, trvalo vláde približne šesť mesiacov, než sa prijali významnejšie opatrenia zakotvené v zákone o štátnom rozpočte, ktoré by mohli výraznejšie prispieť k niektorým pozitívnym zmenám v hospodárstve SR.

Aké je teda východisko pre nasledujúce obdobie v ekonomike SR? Podľa predbežných údajov, ktoré zverejnil ŠÚ SR, hrubý domáci produkt v roku 1998 dosiahol 717,4 mld. Sk. V porovnaní s rokom 1997 bol vyšší o 4,4 % (v bežných cenách o 9,7 %). Tempo medziročného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) sa znížilo zo 6,2 % v 1. štvrťroku na 0,5 % v 4. štvrťroku, pričom ešte v 3. štvrťroku bolo tempo rastu na úrovni 5,1 %. Tempo rastu v 3. štvrťroku bolo najnižšie od roku 1994. Vývoj hrubého domáceho produktu bol ovplyvnený rastom domáceho aj zahraničného dopytu. V štruktúre domáceho dopytu naďalej najrýchlejšie rástla tvorba hrubého fixného kapitálu. Pokračoval rast konečnej spotreby domácností. Tempo rastu oboch zložiek bolo pomalšie ako v posledných dvoch rokoch. Konečná spotreba štátnej správy sa zvýšila o 0,2 %. Vývoj celkového dopytu sa prejavil na raste ponuky priemyselnej produkcie a produkcie trhových a netrhových služieb pri miernejšom prírastku v roku 1997. V súvislosti s tvorbou HDP treba uviesť, že v r. 1998 celoročne jeho tvorba vzrástla len pri trhových službách (108,8 %), netrhových službách (106,3 %) a len nevýrazne pri priemysle spolu (100,9 %). S výnimkou stavebníctva, kde došlo k výraznému poklesu (92,6 %) v ostatných odvetviach celoročne HDP bol mierne pod hranicou spred roka.

Medziročná inflácia (meraná rastom spotrebiteľských cien) v decembri 1998 oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka dosiahla úroveň 6,5 %, a tak bola o 0,8 bodu nižšia ako v roku 1997. Medzimesačný vývoj inflácie v roku kolísal. Po prechodnom poklese v 3. štvrťroku v poslednom štvrťroku sa rast inflácie zrýchlil, a to v súvislosti s rastom cien potravín, odevov a obuvi, teplej vody, pevných palív, nábytku, motorových vozidiel a pohonných látok.

Úvery v slovenskej mene boli ku koncu decembra 1998 nižšie ako pred rokom o 0,6 %. Peňažná zásoba meraná agregátom M2 vzrástla oproti roku 1997 o 4,2 %. Na tomto raste sa podieľal výrazný rast kvázipeňazí (o 13,2 %), na druhej strane poklesol agregát peňazí M1 (o 11,3 %).

Vývoj štátneho rozpočtu v SR sa skončil na konci roku schodkom 19,2 mld. Sk a bol teda o 2,2 mld. Sk vyšší ako rok predtým. Jeho podiel na hrubom dôchodku medziročne vzrástol o 0,1 bodu na 2,7 %. Schodok v roku 1998 bol od roku 1993 tretí najnižší.

Naďalej pretrvávala nerovnováha medzi vývozom a dovozom tovarov a služieb, v dôsledku čoho sa rok skončil s pasívnym saldom 80,1 mld. Sk (v bežných cenách). Podiel pasívneho salda na hrubom domácom produkte bol o 0,9 bodu vyšší oproti roku 1997 a tvoril 11,2 %. Tento podiel by však bolo potrebné upraviť o vplyv „čiernej ekonomiky“ a o spotrebu fixného kapitálu v sektore domácností. Pozitívny výsledok napriek pretrvávajúcim problémom v zahraničnej obchodnej bilancii sa prejavil v raste exportnej výkonnosti ekonomiky SR. Meraná podielom vývozu výrobkov a služieb na HDP sa medziročne zvýšila o 3 body na 63,7 %. Na druhej strane dovozná náročnosť meraná podielom dovozov na HDP vzrástla len o 3,8 bodu, t. j. na 74,8 %.

Miera nezamestnanosti a jej priemerná hodnota za celý rok dosiahla úroveň 11,9 %, kým v roku 1997 11,6 % a v roku 1996 11,1 %. Nepresiahla však úroveň z rokov 1993, 1994 a 1995, keď bola vykázaná 12,2 %, 13,7 %, resp. 13,1 %. Odhliadnuc od dosiahnutého výsledku v roku 1998 posledné obdobia ukazujú, že jej rast bude pokračovať a v niektorých oblastiach dosiahne úroveň neakceptovanej sociálnej únosnosti.

Popri rade prognóz, ktoré vypracovali v NBS, na MF SR (prognóza vlády) a na profesionálnych prognostických ustanovizniach, prognózu vývoja hospodárstva SR na 1. polrok 1999 vypracoval aj ŠÚ SR a Inštitút informatiky a štatistiky (Infostat). V uvedených prognostických úvahách sa uvažuje s nasledujúcou úrovňou vybraných ukazovateľov:

- hrubý domáci produkt a jeho rast podľa ŠÚ SR dosiahne úroveň 2,9 % (379,1 mld. Sk) a podľa Infostatu vzrastie o 3,3 %. V porovnaní s prvým polrokom 1998, keď bolo tempo rastu na úrovni 6,15 %, možno považovať zníženie dynamiky za únosné, hoci za podstatnejšie možno považovať, v ktorom odvetví dôjde k rastovým tendenciám a v ktorých odvetviach jeho tvorba výraznejšie klesne. Z posledných trendov možno usúdiť, že klesne tvorba HDP v materiálno-tovarovo orientovaných odvetviach a rásť bude tvorba v službách. Pre posilňovanie exportnej úspešnosti je to značne problematická cesta,

- v súvislosti s posudzovaním nezamestnanosti tieto inštitúcie uviedli prognózu na úrovni 12,7 %, resp. 12,6 %. Je nepravdepodobné, že sa táto predpoveď naplní. Už k 31. 1. 1999 úroveň nezamestnanosti dosiahla úroveň 16,3 % (počet nezamestnaných 456,6 tis. osôb),

- miera inflácie by mala podľa predpovede dosiahnuť k 30. 6. 1999 7,6 %, resp. 9,4 % (oproti júnu 1998),

- úroveň priemernej mesačnej mzdy zamestnancov hospodárstva SR by sa v priebehu I. polroku mala zvýšiť o 9,6 % v predpovedi oboch inštitúcií. Z jednoduchého porovnania s rastom inflácie sa možno domnievať, že reálna mzda v tomto období pravdepodobne nevzrastie.

Údaje obsiahnuté v prognózach naznačujú, že očakávané trendy budú všeobecne zhoršovať ekonomický vývoj hospodárstva SR.

J. A. Oberhauser