|
|
||||||||||||||||
| Piatok 9.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kosovská kríza ohrozuje investícieÚtoky NATO a ekonomika štátov strednej a východnej Európy Vojna si nikdy nevyberá vhodný dátum na svoju krvavú žatvu. Kedy je správny čas na vojnu? Najradšej nikdy, pravda je však taká, že nálety NATO na bývalú Juhosláviu pre región strednej a východnej Európy naozaj nemohli prísť v nevhodnejší čas. Podľa nedávno zverejnených správ americkej Agentúry Dow Jones východoeurópske štáty, najmä Bulharsko, Rumunsko, Macedónsko, Chorvátsko a Bosna a Hercegovina si od roku 1999 sľubovali badateľné zlepšenie svojej ekonomickej situácie, hlavne čo sa týka prílevu zahraničných investícií. Zrejme sa už nedočkajú... Absencia stability Ak útoky NATO na ciele v JZR budú aj naďalej pokračovať nikto totiž nevie predpovedať, kedy a ako sa skončia , alebo povedú do slepej uličky neistoty, je viac ako isté, že zahraniční investori si chodením do tohto regiónu nohy nezoderú. Ich finančné angažovanie sa je totiž podmienené jedným veľmi dôležitým faktorom stabilitou. A tá práve pre spory NATOBelehrad absentuje. Miera ekonomických dôsledkov pre štáty tohto regiónu bude priamo úmerne rásť s predlžovaním konfliktu. A to stavia vlády krajín s tranzitívnou ekonomikou do nezávideniahodnej pozície, lebo už teraz dobre vedia, že im nikto nikdy zmarené zisky nenahradí. Tak ako im nikto neposkytol kompenzácie za ekonomické straty v prípade vojny v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, alebo hoci aj vo vzdialenejšom Iraku. Nie nadarmo, napríklad rumunský prezident Emil Constantinescu a jeho bulharský kolega Petar Stojanov vydali spoločné vyhlásenie pre EÚ, aby v ich integračnom úsilí zohľadnila tieto objektívne príčiny ich ekonomického zaostávania za krajinami strednej Európy. Realitou je, že vojenské ťaženie NATO na Balkáne, hlavne ak potrvá dlhšie, v optike zahraničných investorov pokazí imidž tamojších krajín, tvrdí Vladimir Gligorov, ekonóm viedenského Inštitútu ekonomických štúdií. A ako áno, ako nie, tieto krajiny sú na finančné injekcie zvonka odkázané. Hoci ešte pred spustením roztržky NATOJZR zahraniční investori pozorne sledovali pomalší stupeň ekonomického rozvoja tohto regiónu, krajiny ako Maďarsko, Slovinsko, ČR a Poľsko už boli formou kapitálových vstupov odmenení za privatizáciu štátnych podnikov a prechod na trhovú ekonomiku. Medzinárodná konjunktúra však nebola tak priaznivo naklonená aj balkánskym štátom a terajší konflikt Západu s Belehradom ich šance opäť odsúva na neviemkedy. Ohrozené privatizačné projekty Dôvera zahraničných investorov v Balkánsky región bola nízka aj pred vystupňovaním násilia, trvdí Milan Elezovič, analytik pre východnú Európu prestížnej organizácie Nomura z Londýna, a dodáva, že mnohí z investorov vymazali Rumunsko a Bulharsko z ich máp. Je síce pravda, že po minuloročnom finančnom kolapse Ruska sa väčšina portfóliových zahraničných investorov z regionálnych kapitálových trhov stiahla a teraz nehrozí krátkodobý masový únik kapitálu, analytici však upozorňujú najmä na nebezpečenstvo radikálneho poklesu zahraničného záujmu pre ambiciózne, sľubné privatizačné programy v týchto krajinách. Nehovoriac už o tom, že krajiny susediace z bývalou Juhosláviou mali s touto krajinou zajímavé obchodné kontakty a možno aj spoločné projekty. RUMUNSKO. Získanie dodatočných financií zo zahraničia je pre túto krajinu bytostne dôležité, lebo tohto roku chce splatiť časť zo svojej 1,8-miliardovej (USD) pôžičky. Bukurešť poukazuje na straty, ktoré krajina zaznamená blokovaním tranzitnej dopravy cez Srbsko a Čiernu Horu, čo sa následne odzrkadlí vo zvýšení dopravných nákladov v dôsledku presmerovania dopravy a zvýšeného poistného. BULHARSKO. Problém s odklonom dopravných trás je aktuálny aj pre Bulharsko. To po dlhoročnom váhaní s ekonomickými reformami začalo vlani s predajom niektorých veľkých štátnych podnikov a bánk. Na medzinárodnom tendri uskutočnenom koncom marca už počas náletov NATO týkajúceho sa predaja strategického balíčka akcií národnej telekomunikačnej spoločnosti sa predstavil len jeden záujemca. Konzorcium zložené zo spoločnosti OTE z Grécka a KPN z Holandska. MACEDÓNSKO. Ekonomicky asi najviac utrpí Macedónsko, ktoré musí čeliť nečakanému prílevu utečencov z Kosova. Národná hrdosť doprava nákladnými kamiónmi TIR zaznamená ťažké straty, lebo prepravcovia smerom na Západ musia pre boje obísť celé Srbsko a prechádzať cez juhozápadné Rumunsko, čo spomalí a predraží cenu transportov. Okrem toho, sama skutočnosť, že sa nachádza na hraniciach s JZR a že je ďalším potenciálnym ohniskom napätia, odradí investorov, aby sa tu udomácňovali. ALBÁNSKO. Najchudobnejšia krajina Európy čelí tým istým problémom ako Macedónsko, s tým rozdielom, že si nemôže dovoliť povedať stop svojim albánskym bratom utekajúcim zo Srbska. Tirana sa dosť spolieha na zahraničnú pomoc a granty, ktoré by jej mali pomôcť preklenúť najhoršie obdobie, z dlhodobého hľadiska je však živenie vojny (Albánsko už dávno požadovalo nálety a chce, aby sa v nich pokračovalo) ekonomickou samovraždou. CHORVÁTSKO: Aj Záhreb plánuje privatizáciu národnej telekomunikačnej spoločnosti a odštátnenie troch bánk. Úderom pod pás pre Chorvátov však môže byť nižší prílev turistov. Po vojne v Chorvátsku a susednej Bosne Záhreb vynaložil enormné úsilie a obrovské finančné sumy, aby oživil turistický sektor, čo sa aj podarilo. Ak sa však čas náletov aliancie v Srbsku bude predlžovať, turisti, najmä tí solventní zo Západu, budú voliť iné destinácie a Záhreb príde o cenný prísun valút. Chorvátski predstavitelia tvrdia, že ich krajina je neprávom potrestaná za udalosti v susednej krajine. To však môžu tvrdiť všetky štáty tohto regiónu a okrem toho korene dnešnej nestability na Balkáne siahajú hlbšie do minulosti, v ktorej Záhreb má tiež svoj podiel viny. BOSNA A HERCEGOVINA: Ekonomika tejto ešte stále rozdelnej krajiny je totálne závislá od zahraničných finančných subvencií. Vládne orgány sa snažia prilákať čo najviac investícií, lebo program donorských krajín ba sa mal na budúci rok skončiť. Vojna v susednej krajine by však mohla oneskoriť a spomaliť dokončenie prebiehajúcich transakcií, ktoré sa týkajú najmä privatizácie továrne na výrobu papiera a jednej na výrobu cementu. STREDNÁ EURÓPA. Pokročilejšie ekonomiky na sever od bývalej Juhoslávie nemajú až také veľké obavy ako ich menej rozvinutí susedia. Cítia sa imúnne proti udalostiam na Balkáne, čoho dôkazom bolo aj rýchle vzchopenie sa búrz v Budapešti a vo Varšave po tom, čo v prvý deň náletov NATO hodnota akcií badateľne klesla. Ak však vojna potrvá dlhšie bez načrtnutia riešení a východísk, niet dôvodov na pokojný spánok, lebo aj ekonomika týchto krajín môže utrpieť. Hlavne pre slabší záujem investorov o aktivity v tejto oblasti, dodáva Ed Butchart, analytik z Merril Lynch & Co. v Londýne. Jaromír Novák |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
