|
|
||||||||||||||||
| Piatok 9.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
Veď sme sami proti sebeLicencie každému, kto o ne požiada Problémy cukrovarníckeho priemyslu nevybočujú z rámca problémov celého agrokomplexu. Situácia, v ktorej sa nachádzajú, však ohrozuje existenciu cukrovarníctva na Slovensku. Na príčine je, ako v nejednom podobnom prípade, naša legislatíva, ktorá povoľuje dovoz cukru každému, kto si zažiada o licenciu. Tie sa vydávajú automaticky a ak sa tento trend nezastaví, vážne to ohrozí cukrovarníctvo na Slovensku. Proces zníženia počtu cukrovarov je neodvratný, v budúcnosti zostanú dva, možno tri, ale budú schopné vyprodukovať toľko cukru, koľko Slovensko potrebuje. Avšak iba za predpokladu, že ich záujmy bude mať kto podporiť. Zatiaľ to tak nie je. Na európskych trhoch je prebytok cukru a tomu zodpovedá i svetová cena. Tá nie je skutočnou, ale prebytkovou cenou, za ktorú nedokáže vyrobiť cukor žiadna spoločnosť vyrábajúca ho z cukrovej repy. Iba do polovičky marca tohto roku boli vydané MH SR licencie na dovoz cukru vo výške 8160 ton. Tieto rozhodnutia existenčne ohrozujú cukrovarníctvo. To neznamená, že iba cukrovary, ktorých majetok predstavuje tri miliardy korún, na ulicu by sa dostali dve tisícky zamestnancov a nazmar by vyšla aj špeciálna technika na produkciu cukrovej repy u poľnohospodárov. Cukrová repa sa pestuje na približne 40 tisícoch hektárov a jej obrábaniu sa venuje viac ako tisíc poľnohospodárskych pracovníkov. Objemy prepravy cukrovej repy a ďalších materiálov do cukrovarov presahujú dva milióny ton, o prácu prídu desiatky dopravných spoločností, na dodávkach techniky a služieb pracuje v cukrovaroch niekoľko desiatok firiem a tak by sa dalo pokračovať ďalej. To všetko by si mali uvedomiť tí, ktorí z osobného, lebo štátny to v žiadnom prípade nemôže byť, záujmu vychádzajú v ústrety lobizmu a zmluvy poškodzujúce cukrovarníkov podpisujú. Gabriela Klestincová |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |