|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 10.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Potrebujeme veľký kompromisPrezidentský kandidát V. Mečiar o politickej kultúre, ekonomike, zodpovednosti i odchodoch z verejného života Jedni ho zatracujú, iní zasa vynášajú do oblakov. Dnes vari niet na Slovensku človeka, ktorý by bol voči Vladimírovi Mečiarovi názorovo ľahostajný. Potvrdzuje to aj rozruch, ktorý spôsobil, keď ohlásil svoju kandidatúru na funkciu prezidenta SR. Práve tento jeho krok, osobné očakávania i možnosti ďalšieho vývoja v krajine boli predmetom nášho rozhovoru. perex Výsledky volieb sa budú do značnej miery odvíjať od atmosféry v krajine. Ako ju momentálne hodnotíte? Každé hodnotenie je relatívne z hľadiska hodnotiaceho. Podľa mňa po voľbách v roku 1998 politika na Slovensku zaznamenala hrubé deformácie, ktoré vedú až ku kriminalizovaniu jej aktérov s opozičným názorom. Za chybu považujem aj absenciu dialógu koalícia opozícia. To sme doteraz nepoznali. Po tretie, strany vládnej koalície síce demonštrujú jednotu, ale nie je to jednota programov či ideí. Je to jednota záujmov skupiny, ktorá tieto strany vedie. A to je podstatný rozdiel. Pokiaľ ide o kultúru politiky, predpokladám, že ako budú voľby finišovať, prudko klesne. Ste kritický. Nie je to tým, že ste v opozícii? Veď počas vašej vlády to nebolo lepšie. Keď som bol predsedom vlády, opozícii sme niekoľkokrát navrhovali dialóg. Ona ho však odmietala. To dnes nie je. Okrem toho dnes je iná kvalita politických vzťahov ako v roku 1994. Vtedy do vlády nikto ísť nechcel, hoci som pozýval všetkých. V roku 1998 naopak, chceli do vlády všetci, no nebolo to všetkým umožnené. A to nie je správne. Keďže je záujem politického spektra o jednotu zahraničnopolitických cieľov, nebol dôvod vracať sa pred rok 1998 a zostrovať zájomné vzťahy. Skôr mal ten vývoj pokračovať k zmierneniu a rešpektovaniu toho, že buďme politicky rôzni, ale sme určení štátu. Ako môžete tvrdiť, že opozícii neboli ponúknuté politické funkcie? Veď vo výboroch NR SR sú stále neobsadené posty predsedov a HZDS nemá o ne záujem. Tak to vyzerá, ale pravda je iná. O postavení koalície a opozície sme rokovali ešte pred voľbami. My sme navrhovali istý model spolupráce. Ale na rokovaniach vystúpil M. Dzurinda a striktne určil miesta pre politikov z HZDS. A vraj, viac sa nemáme o čom rozprávať. Čiže chcel nám diktovať. Takže rozdiel v kvalite politického dialógu tu je. Prikazuje sa namiesto toho, aby sa rozprávalo. Ak sme teda neobsadili miesta predsedov výborov parlamentu, tak preto, lebo sme neakceptovali takéto metódy rokovania. Svojou kandidatúrou ste spôsobili politický vietor na domácej scéne. Mimochodom, čo hovoríte na iniciatívu Traja za jedného ? Vybrať by si mali ľudia. Nestotožňujem sa s takýmito metódami. Ako vnútorne znášate to, že ste človekom, ktorý výrazne polarizuje politickú scénu? Nie je to dobré. Ťažko sa s tým žije. Aj preto som oznámil, že nemám záujem pokračovať v politike a po voľbách v roku 1998 som sa seriózne pripravil na občiansky život. S tým, že sa nebudem sa uchádzať už o žiadnu funkciu a politika sa pre mňa končí. Chcel som už iba dopracovať niektoré veci v HZDS. Bohužiaľ, trend vzťahov v politike, ktorý potom smeroval k represiám proti HZDS, zrušenie všetkých programov vývoja, ktoré sme robili, to viedlo funkcionárov HZDS k nátlaku na mňa, aby som sa do politického života vrátil. Prezident má síce menšie právomoci ako výkonná moc, ale jeho vplyv na atmosféru v spoločnosti je možno o to väčší. Slovensko potrebuje zjednotiť ľudsky, politicky i morálne. Ako sa v prípade zvolenia chcete zhostiť tejto úlohy práve vy? Veď sa vám pripisuje opačná pozícia, pozícia toho, kto rozdeľuje. Navyše, ste silne fixovaný na jednu politickú stranu, ktorá je na opačnom konci ako koalícia. Princíp demokracie je postavený na tom, že občania vykonávajú moc cez svojich zástupcov. Ak výsledok volieb bol taký, že vládne blok strán, ktorý má 93 poslancov v národnej rade a zostavil aj vládu, prečo ten blok, ktorý reprezentujem ja, má byť vyradený z účasti na rozhodovaní a správe štátu? Myslím si, že cez kooperáciu prezidenta, parlamentu a vlády sa môže dosiahnuť nová kvalita vzťahov. Víťazstvo vo voľbách je vždy relatívne. A povedať, že len jeden blok má nárok na existenciu, na pravdu, to znamená, byť v podstate antidemokratom a znamená to praktickú likvidáciu iného názorového zoskupenia. O to viac, keď vláda za doterajšie obdobie, a bolo bez rušivých momentov z mojej stany, zaťahuje Slovensko do krízy. Do krízy, ktorá sa skončí ekonomickým prepadom a nezamestnanosťou, ktorá bude jednou z najväčších v Európe. Keď sa vraciate v takejto podľa vás zhoršujúcej sa situácii, ako potom možno veriť, že z vašej strany nie je návrat iba presne vypočítaný ťah, načasovaný tak, aby vám umožnil uspieť vo voľbách? Ak by to tak bolo, tak nesúhlasím s tým, že ide o správne načasovanie. Na jeseň by som to mal jednoduchšie. Zmysel mojej kandidatúry vidím v tom, aby ľudia dostali možnosť výberu. Ak ju príjmu, funkciu budem vykonávať podľa najlepšieho svedomia a vedomia. Ak nie, potom bude parlament, vláda i prezident z jedného politického subjektu a skôr či neskôr protirečenia, ktoré sú v tejto spoločnosti zasiate, prinesú ich hodnotenie. Rovnako pod drobnohľadom budú aj tí členovia parlamentu, ktorí sa pripravujú na ich demokratické striedanie. ... akoby ste avizovali predčasné parlamentné voľby. Áno, pretože očakávam veľmi výrazné sociálne vyostrenie situácie na jeseň tohto a v prvej polovici budúceho roka. Ako si v prípade zvolenia predstavujete spoluprácu alebo koexistenciu v úrade prezidenta s vládou, ktorú stále kritizujete? V Európe existujú také prípady, napríklad vo Francúzsku. Je namieste porovnávať francúzsku demokraciu s tou, ktorú máme na Slovensku? Ide o demokratickú kultúru, ktorá je vzorom aj pre nás. A prečo máme tieto vzory odmietať, keď sú pozitívne? To isté je v Rakúsku, kde pán Klestil je prezident z Ľudovej strany, pán Klima zo strany socialistov. Alebo v kráľovstvách sú ľavicové vlády a vari nik nemôže predpokladať, že kráľ je socialista. Čiže tieto mechanizmy v Európe existujú, sú rešpektované a možné. ...ale problémy si riešia za zatvorenými dverami. U nás je pritom veľký rachot a medializácia. Závisí to, samozrejme, od kultúry konkrétnych ľudí. Pokiaľ ide o kritiku HZDS na Dzurindovu vládu, nie je motivovaná tým, že ich pokritizujem a potom očakávam, že vláda padne. Ide mi o to, upozorniť ich, kde robia chyby, aby sa spamätali a začali veci riešiť. Lebo vývoj niekam speje, či to uznávame, alebo nie. Preto hovorím, dávajte pozor, začnite robiť, prestaňte sa hádať, lebo do roka padnete. To je zmysel mojej kritiky. A oni zasa hovoria, že riešia problémy, ktoré sa nahromadili počas vášho vládnutia. No veď nech ich riešia! Ale nerobia to. Potvrdzujú to aj čísla. Do dňa skončenia pôsobenia mojej vlády bol rast HDP na úrovni 5 % a mena bola stabilizovaná. Prečo to všetko padlo mojím odchodom a príchodom novej vlády? Pretože to predtým bolo zle, alebo preto, lebo sa začalo robiť niečo iné, nepremyslené? Prvý krok, ktorý urobili, bol politicky zbytočný tlak na devalváciu meny. A to bol začiatok toho stavu, ktorý máme teraz. Hneď nato pokračovala liberalizácia cien, to bol druhý úder pre ekonomiku. Tretím bolo obmedzenie úverových zdrojov, štvrtý, ktorý prišiel hneď potom, bol nerozumne zostavený štátny rozpočet vychádzajúci z nerealistických makroekonomických čísel. Nesiem ja za tieto veci zodpovednosť? Ja som bol predsa v tom období niekde inde. No a napokon, stratégia mojej vlády bola stratégiou rozvojovou, nová vláda zvolila stratégiu reštriktívnu. Takýto obrat predsa stojí obrovské peniaze a potrebuje čas na prípravu. Nie je správne nepremyslene a bez náhrady zastaviť všetky rozvojové programy. To sa môže skončiť len ekonomickým a sociálnym prepadom. Nakoniec, môžeme porovnať aj výsledky: za mojej vlády bola nezamestnanosť na konci obdobia na necelých 13 percentách, teraz je vyše 18. Môžem za to ja? A že to bude do konca roka viac ako 20 percent, aj za to môžem ja? To sú už otázky, na ktoré si musí odpovedať súčasná vláda. Mala čas nadávať tridsať dní, potom už mala preukázať, čo a ako chce. Strašne by som sa chcel dočítať, že má nejaký program. Ale nikde to nepočujem. Ani v parlamente, ani mimo neho. Tvrdíte, že za súčasnú situáciu podnikov môže súčasná vláda. Ale ich momentálne postavenie sa neudialo zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac, predurčil ho vývoj posledných rokov. A ten ide na váš vrub. To je inak. Na Slovensku existovala istá dohoda o sociálnom zmieri medzi podnikateľmi, odborármi a vládou, ktorá tolerovala istú mieru prezamestnanosti. Do toho prišla súčasná vláda, ktorá založila ekonomiku podnikov na ich nákladoch. V nich sa po devalvácii meny zhoršili ekonomické ukazovatele zahraničnoobchodnej činnosti, ukazovatele úverového zaťaženia a všade, kde mali zahraničné dlhy, zhoršili sa podmienky vo sfére obehu peňazí. Museli siahať na jediný zdroj úspor, ktorý momentálne mali efektívne k dispozícii, a to na pracovnú silu a začať ju uvoľňovať. Lenže toto uvoľňovanie je nekoordinované. Veď napríklad došlo k rozpadu stavebníctva, strojárstva, rozpadá sa poľnohospodárstvo. Do veľkej krízy sa dostáva zdravotníctvo, čo spôsobuje neefektívne využitie peňazí, ale aj istý druh politiky, ktorá sa tu robila, kde fixné náklady a celkové príjmy neboli v rovnováhe. Niekto ju porušil a za to musí niesť dpovednosť. Vy osobne ste na to pripravený? Vďačne, ale iba za to, čo som urobil ja. Nikdy som sa jej nevyhýbal, ale tam, kde matematika nepustí a čísla sú jasné, tak sa musí zodpovedať M. Dzurinda a jeho tím. Vráťme sa k prezidentským voľbám. Ako v prípade zvolenia naložíte so svojím členstvom v HZDS? Táto otázka je predčasná. Zvažovali sme rôzne varianty. Zákon nezakazuje prezidentovi členstvo v žiadnej politickej strane, ani nekladie naň takúto požiadavku. Ak som v roku 1993 navrhol pozastavenie členstva M. Kováčovi, tak preto, aby bol prijateľný aj pre ostatnú časť parlamentu. Bol to prejav dobrej vôle, ale nie zákonnej povinnosti. Čiže táto otázka je zatiaľ otvorená a v HZDS ju budeme riešiť až vtedy, keď bude aktuálna. Teraz trochu hypoteticky, v súvislosti s pánom Lexom. Povedali ste, že je nevinný. Mali ste na mysli amnestiu, ktorú ste v súvislosti s týmto prípadom udelili, alebo je to vaše presvedčenie, keďže budete v prípade potreby svedčiť v jeho prospech? V prípade vášho zvolenia a jeho odsúdenia, udelíte mu amnestiu? Prvý moment v tejto veci je udelenie amnestie. Ústavný súd o tejto veci ešte nerozhodol. Kým tak neurobí, amnestia je platná a nik ju nemôže zrušiť. Čiže dovtedy niet prečo druhú amnestiu udeľovať. Po druhé, viem, z čoho bol Ivan Lexa v Národnej rade SR obviňovaný. Bol to akýsi zdrap papiera, na ktorom bolo napísaných niekoľko bodov. Viem, že v tých bodoch nie je vinný. Čo mám robiť? Pôjdem svedčiť. Napokon, je to aj moja občianska povinnosť. Počas výkonu funkcie premiéra ste sa snažili obmedzovať právomoci prezidenta i finančný rozpočet jeho kancelárie. Nemáte pocit, že s vašou kandidatúrou sa tieto vaše kroky obracajú proti vám? Nezmeníte názor na vec? Pokiaľ ide o rozpočet kancelárie, nevidím dôvod meniť názor, rovnako ani v otázke počtu zamestnancov kancelárie prezidenta. Z hľadiska postavenia prezidenta v ústavnom systéme k zmenám došlo. Je tu nová kvalita, ktorá vyplýva z toho, že prezident volený všetkými občanmi získava nezvyčajnú podporu, jeho slovo a jeho skutky majú veľkú váhu. Čiže to, čo ubudlo v kompetenciách, pribúda v politickom význame tejto funkcie. Je stabilizačný prvok na domácej scéne v období, ktoré vykazuje nestabilitu. Vaše meno vo funkcii premiéra je veľmi tesne prepojené s privatizáciou. Minimálne preto, lebo ste v období privatizácie najväčšieho balíka podnikov boli premiérom. Teraz sa uchádzate o post prezidenta a treba povedať, že spoločnosť je polarizovaná ekonomicky i sociálne aj pre privatizáciu. A tieto problémy sa pripisujú vám. Či právom, alebo nie, to dajme bokom, ako však chcete v kampani voličov presvedčiť a nakloniť si ich tak na svoju stranu, že ste naozaj nevedeli o tom, kto a za koľko privatizoval? Minimálne pri veľkých strategických podnikoch sa vám to nepodarí, nemyslíte? Ja naozaj dodnes neviem, kto je majiteľom Nafty Gbely. Pokiaľ išlo o privatizáciu, rozhodoval Fond národného majetku SR, a nie vláda. Spájať všetko s vládou a robiť zodpovedným Mečiara, to nie je dnes dosť dobre možné. A kto navodzuje takúto atmosféru? Za malú privatizáciu zodpovedal Ivan Mikloš vo funkcii ministra, Ján Čarnogurský vo funkcii premiéra a Ľuboš Kaník vo funkcii riaditeľa nových predajov na FNM SR. Oni teraz chcú kritizovať to, čo urobili? Za kupónovú privatizáciu zodpovedala táto istá trojica, takisto ako aj za prerozdelenie majetku medzi Slovenskou a Českou republikou, kde SR prišla o veľa majetku. Pokiaľ ide o hodnotenie privatizácie, treba rozlišovať, či bola nevyhnutná, alebo nie. Ďalej treba hodnotiť metódu, či bola pozitívna, pretože kupónka sa ukázala ako bezvýchodisková. A nakoniec treba posudzovať individuálne prípady, ktoré sa často zbytočne personifikujú a nadsadzujú. A napokon, súčasná vláda nie sú žiadni trochári. Upozorňujú na privatizáciu z minulosti a odvádzajú pozornosť ľudí k veciam nie podstatným. Pritom potichu pripravujú privatizáciu plynu, energetiky a bánk. Takže ľudia si musia dať pozor, pretože už veľakrát kričali, že akú mediálnu bombu pred voľbami urobí Mečiar a pritom ju urobili sami. Kričia a poukazujú na individuálne chyby v privatizácii, proti ktorým som bol aj ja, a spochybňujú privatizáciu s cieľom vytvoriť si zázemie na to, že ich rozhodnutia už nebude verejnosť schopná kontrolovať a ani sa proti nim brániť. Takže tu sa hrá o niečo celkom iné. ... ale neodpovedali ste na otázku: čím chcete ľudí presvedčiť, že ste nevedeli o tom, čo sa vám pripisuje? Ja nie som majiteľom tohto štátu. Išiel som do volebnej kampane s tým, že budem musieť zasa niečo negatívne odniesť na svojom chrbte, ale pritom chcem ľuďom aj niečo povedať. Zmysel volieb je predsa výber. Ľudia si vyberú osobu a s ňou aj alternatívu, ktorou pôjdeme. Nemyslím si, že zvolením prezidenta zanikne právo vláde vládnuť, ani parlamentu prijímať zákony. Tu musí dôjsť k istej koexistencii týchto názorov a k dohode. K veľkému kompromisu. K akému, to povedia občania vo voľbách. Keď rozhodnú o totálnom víťazstve terajšieho bloku, mňa tým zbavia jednej veľkej zodpovednosti za to, čo sa v tomto štáte bude diať. Ako sa zachováte v prípade, že neuspejete vo voľbách?
|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
