|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 10.Mája 1999 | |||||||||||||||||
Východiskom prílev kapitáluSlovenskú ekonomiku trápi finančný balvan dlhov Z hľadiska splátok istiny a úrokov bude tento a budúci rok kritický. Podľa informácií z ministerstva financií štát a podniková sféra dlhujú zahraničným veriteľom asi 11,7 mld. USD, čo je asi 60 percent hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska. Záväzky štátu a Národnej banky Slovenska (NBS) tvoria necelé dve miliardy dolárov. Zahraničná a vnútorná zadlženosť vládneho sektora je na úrovni asi 28 percent HDP. Splácanie štátnych záväzkov sa darí plniť podľa harmonogramu, horšie je to so záväzkami podnikového sektora. Pri úveroch, kde štát poskytol firmám garanciu, sa objavili značné komplikácie. Hospodársky rast odhaduje štatistický úrad na 2,8 percenta. Ovplyvní ho hlavne rast exportu a očakávaný pokles investícií. Štátny rozpočet vychádza z trojpercentného rastu. S neúmerne vysokým deficitom zahraničného obchodu má slovenské hospodárstvo problémy už od roku 1996. Vývoj v minulom roku potvrdil, že vonkajšia ekonomická nerovnováha sa ešte väčšmi prehĺbila. Saldo zahraničného obchodu narástlo na 80,8 mld. Sk, pričom jeho podiel na hrubom domácom produkte predstavoval 11,26 percenta. Deficit celkovej platobnej bilancie vzrástol na 19,5 mld. Sk. Podľa prijatej koncepcie liberalizácie zahraničného obchodu má SR liberalizovaný vývoz vo výške 89,8 percenta a dovoz v rozsahu 7,1 percenta. Hoci sme v súlade s medzinárodnými požiadavkami prijali viaceré legislatívne normy na ochranu domácich priemyselných a iných výrobných odvetví, exportná výkonnosť slovenskej ekonomiky má stále klesajúcu tendenciu. V porovnaní s rokom 1997 sa v minulom roku zvýšil deficit obchodnej bilancie o 12,4 mld. Sk, z teritoriálneho hľadiska sa vlani najviac prehĺbil obchodný deficit s Nemeckom ( 8,5 mld.). Medziročné zhoršenie deficitu s krajinami CEFTA (6,7 mld. Sk) podstatne ovplyvnil vývoj obchodu s ČR s nárastom záporného salda o 6,5 mld. Sk. Pokiaľ ide o schodok verejných financií, ten by sa mal v tomto roku pohybovať okolo dvoch percent HDP. Zabezpečí ho výrazné zníženie investičných a bežných výdavkov, pričom väčší dôraz sa bude klásť na výber daní. Pre slovenskú ekonomiku je potrebný zásadný vstup zahraničných investorov do bánk a priemyselných podnikov. Zahraničie začína prejavovať o Slovensko veľký záujem a oboznamuje sa s podmienkami vstupu. Definitívne rozhodnutie závisí do charakteru miestneho trhu, rozvoja a kvality infraštruktúry, stabilného politického a podnikateľského prostredia, ceny, kvality a dostupnosti výrobných faktorov, výhodný daňový systém. To všetko musí rovnako slúžiť aj domácim podnikateľom a investorom. Priame zahraničné investície sú významným akcelerátorom transformačných procesov, zefektívnenia výroby a urýchlenia aplikácie vedecko-technického pokroku. Nezanedbateľným účinkom je aj vytvorenie konkurenčného prostredia. (buj) tabuľka - stĺpcová Podiel priamych zahraničných investícií na HDP v SR (v %) 1994*1,9 1995*1,8 1996*1,8 1997*0,9 1998*2,9 Vývoj slovenskej ekonomiky v mld. Sk - riadková Rok*1995*1996*1997*1998 Deficit štátneho rozpočtu*8,3*25,6*37,0*40,0 Deficit obchodnej bilancie*5,7*70,3*68,3*80,8 Niektoré pasíva v zahraničnom obchode SR - rok 1998, v mld. Sk Krajina*Dovoz*Vývoz*Saldo*Zmena salda 1998/1997 Nemecko*118,1*1088*-9,3*-8,5 Ruská federácia*45,4*7,1*-38,3*3,6 USA*13,3*5,3*-8,0*-1,1 ČR*84,3*76,2*-8,1*-6,5 |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |