|
|
||||||||||||||||
| Utorok 11.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Všetky problémy sú riešiteľnéPneumatiky sa vyvíjajú tak rýchlo ako autá Vzťah k práci sa posudzuje predovšetkým podľa konkrétnych výsledkov, mnohé však možno vytušiť aj z toho, ako o nej človek rozpráva. Ing. Štefan Rosina, prezident akciovej spoločnosti Matador Púchov, hovorí o obyčajných pneumatikách ako o tom najdôležitejšom výrobku, bez ktorého by svet hádam prestal existovať. Hoci laik by si mohol myslieť, že pri ich výrobe bolo už vymyslené všetko, opak je pravdou. Pneumatiky sa vyvíjajú tak rýchlo ako autá, hovorí. Aj tie boli kedysi iné ako sú dnes. Zvyšovaním rýchlosti automobilov treba zvyšovať aj bezpečnosť a spoľahlivosť pneumatík. Preto výrobu ustavične inovujeme a ročne vyvinieme 20 až 30 nových modelov, aby sme boli schopní na trhu konkurovať. Zatiaľ sa nám to darí, čo potvrdila aj uplynulá zimná sezóna, keď naše zimné pneumatiky preukázali obrovskú schopnosť a bol o ne taký záujem, že sme ich nestačili vyrábať. V púchovskom Matadore, ktorý zamestnáva 3000 pracovníkov, vyrobia ročne 3,5 milióna pneumatík na osobné a 600 000 na nákladné automobily. Okrem toho vyrobia 530 tisíc štvorcových metrov dopravných pásov, duše, vložky a od roku 1993 aj stroje a zariadenia v závode Matador Machinery v Dubnici nad Váhom. Dôkazom kvality púchovských pneumatík je ich 82-percentný export, predovšetkým do štátov EÚ a USA. Po topmanažéra Na otázku ako môže vrcholový manažér ovplyvňovať kvalitu výrobkov, Štefan Rosina odpovedal: "Ovplyvňujem ju vrcholovo, pretože priamo mne podlieha útvar rozvoja kvality. Dosiahli sme všetky ISO normy, dokonca sme tri roky držiteľmi najvyššieho ekologického certifikátu 14 001. Udeľovanie certifikátov nemôžeme ovplyvňovať, lebo ich robia medzinárodné organizácie. Uvedomujeme si však, že kvalitná výroba je dnes otázkou prežitia. Stať sa vrcholovým manažérom vo významnom podniku nie je otázka týždňov, ani mesiacov. Podľa Štefana Rosinu na dosiahnutie tejto pozície treba predovšetkým výdrž a správny vzťah k práci. On sám dostal najlepšie školenie u Baťu, kde sa vyučil tesne po vojne. Patril medzi prvých odborníkov, ktorí prišli do novej púchovskej fabriky v roku 1954. Práve tá dala všetkým mladým ohromnú šancu, lebo odborníkov bolo vtedy u nás ako šafranu. Štefan Rosina prešiel najlepšou školou života - od robotníckej profesie, až po náročnejšiu prácu technológa a pracovníka vývoja a výskumu. Sám o sebe hovorí, že je viac technokratom ako ekonómom, lebo vždy ho priťahovala práca okolo výrobných procesov. Ustavične som študoval a získaval nové skúsenosti. Pretože ja a celá moja rodina pochádza z tohto regiónu, už v mladosti som si predsavzal, že tu musím urobiť niečo užitočné. Mal som na mysli najmä ľudí, ktorí tu celé desaťročia žili veľmi chudobne, lebo tu nebol žiadny priemysel a len biedne poľnohospodárstvo. Mám ľudí rád, viem oceniť ich snahu i dobré výkony, pochopiť ich ľudské problémy. Keď však treba, neváham ich pritlačiť k tomu, aby pracovali lepšie. Filozofia Štefana Rosinu je jednoduchá: riadiť sa zásadou, že všetko je možné a riešiteľné. Ide len o to, s akým elánom a nasadením sa na vec dokážem pozrieť a popasovať sa s ňou. Tvrdí, že pred problémami nemožno ustupovať, ale ani ich zbytočne komplikovať. Niektoré treba riešiť okamžite, takpovediac za horúca, iné treba na čas odložiť. Každý problém je však riešiteľný, ak sa zvolí správna metóda. Neznáša tvrdenie, že niečo nejde, lebo ak je vôľa, všetko možno dokázať. Priznáva, že voči tým, ktorí túto zásadu nechápu, vie byť nekompromisný. Svojich spolupracovníkov preto núti nad problémami rozmýšľať a vzápätí ich riešiť. Bez benevolentnosti Keďže som sám voči sebe prísny, a predpokladám, že aj pracovitý, trvám na tom, aby boli takíto aj ostatní. Čím je človek starší, a teda aj zrelší, získava nielen väčšie skúsenosti, ale stáva sa aj rozhodnejší k tomu, aby v prípade potreby použil určitý tlak na to, aby si spolupracovníci uvedomili, že benevolentnosť nemožno akceptovať, a to najmä pri takej výrobe, akou sa zaoberáme my. Veľa laikov si predstavuje pod pojmom pneumatika len niečo čierne a okrúhle, do čoho sa môže kopnúť. Ale tak to nie je. Keby naše výrobky neboli také odolné, nevydržia nielen to kopanie, ale ani ťažké podmienky, ktorým je pneumatika vystavená. Tá je totiž konštruovaná tak, aby zniesla až osemnásobné preťaženie. Konštrukčnú hodnotu majú napríklad nielen dielce lietadla, ale aj pneumatiky, pri výrobe ktorých stačí malá chybička človeka alebo jeho nezodpovednosť a môže vzniknúť katastrofa. Keď som pracoval vo výrobe a pri kontrole kvality sme zistili nepodarky, okrem bežných sankcií som ľudí vždy vystríhal a upozorňoval na to, že pneumatika je na automobile najdôležitejšia. Lebo keď napríklad zastane motor alebo sa rozbije okno, prakticky sa nič nestane, ale keď praskne pneumatika, povedzme na plne obsadenom autobuse, dôsledky môžu byť hrozné. Preto sme zaviedli prísnu kontrolu. Málokto vie, že na každej pneumatike je trvalá značka tých pracovníkov, ktorí sa na jej výrobe podieľali. Pri prípadnej havárii sa teda rozborom vždy zistí, kto stojí za lajdáckou prácou a je braný na zodpovednosť, ak treba až k súdu. Púchovské pneumatiky majú životnosť 60- až 80 000 km. V prípade, že boli zle umiestnené, podhustené, preťažené alebo mechanicky poškodené, výrobca zodpovednosť nenesie, za výrobné chyby vo vnútri však ručí stále. Život na pracovisku prináša aj denné problémy, konflikty. Zaujímalo nás, ako ich rieši Š. Rosina. Ja mám konflikty rád, riešim ich rezolútne a ihneď. Sotva je však vec vyriešená, okamžite na ňu zabúdam. Zlosť v sebe nenosím, ani sa nevyhrážam spôsobom: však počkaj, ja ti raz ukážem! Vždy sa snažím byť maximálne objektívny. Nemám rád ťnaťahovačkyŤ a komplikácie. Uprednostňujem rázne riešenie, na konci ktorého zvyknem povedať: a teraz maž do roboty, ale nech ťa Boh chráni, ak sa to bude ešte opakovať! Pomáhať úspešným Veľa manažérov sa dnes dožaduje väčšej podpory štátu pri exporte svojich výrobkov. Myslí si to aj Ing. Š. Rosina? Slovensko je príliš malé na to, aby využilo celú našu výrobnú kapacitu, preto 82 - 85 percent produkcie exportujeme. Vedieť predať svoje výrobky, považujeme za normálnu strategickú manažérsku zodpovednosť. Matador je dnes štvrtým najväčším slovenským exportérom. Na to, aby sa nám darilo predávať, musíme byť pripravení. Preto sa naši ľudia musia stále vzdelávať, výrobu musíme stále modernizovať, venujeme sa vývoju. Podľa mňa, štát nemôže z princípu garantovať nikomu, že zaň bude exportovať. Táto požiadavka je nereálna, lebo ak niekto nemá produkt, ktorý je predajný, potom môže prísť aj desať vlád, žiadna to za neho nevyrieši. Pravdaže štát má v tomto smere určité povinnosti, ale najmä v legislatívnych otázkach. Mal by napríklad zjednodušiť proces exportovania tak, aby exportéri neboli zbytočne zaťažovaní nezmyselnými opatreniami. Napríklad dovozné clá postihujú tých, ktorí exportujú a nie tých, ktorí dovážajú, predávajú či spotrebúvajú. Preto musia na Slovensku úspešní bojovať proti nedokonalosti našej legislatívy a existujúcich systémov. Stále pretrváva snaha viac pomáhať neúspešným ako úspešným. Zlyhali aj všetky obchodné systémy. Niekdajšie vývozné spoločnosti boli zlikvidované alebo totálne rozkradnuté, takže dnes neexistujú žiadne. My si síce predávame sami, ale mnohí výrobcovia to nevedia a ani na to nemajú vytvorené potrebné podmienky. Jednoducho povedané, na rozdiel od iných štátov, ten náš sa o export vôbec nestará. So Štefanom Rosinom hovoríme aj o dnešnej neutešenej situácii v strojárskom priemysle. Kde vidí jej príčinu? Veľký podiel na súčasnom stave má - okrem iného - stále sa meniaci manažment. V chemických podnikoch je situácia stabilizovaná preto, lebo sa v nich vedenie nemenilo možno aj dvadsať rokov. To má veľký význam, lebo kontinuita v myslení, budovaní i konaní fabriky je veľmi dôležitá, veď cyklus vývoj - výskum - investovanie, sú dlhoročné procesy. Častou výmenou manažmentu musí zákonite nastať krach. Ak dnes Matador funguje, je to práve preto, lebo kontinuita manažérskeho riadenia a strategického zámeru bola zachovaná. Preto je a bude naša fabrika dobrá. Treba aj oddychovať Aj keď sa Štefan Rosina venuje svojej fabrike naplno a rád, odmieta označenie workholik. Viem sa aj uvoľniť. Rád si napríklad zájdem do záhrady, kde porobím čo treba, ošetrím stromčeky a nájdem si čas aj na svojich dvoch synov, ktorí tiež pracujú vo fabrike, podobne ako ich manželky. Aj moje štyri vnúčatá vedia, že majú starého otca. Hoci hlavný šéf púchovského Matadoru už dávno oslávil svoje abrahámoviny, vyzerá vynikajúco. Skutočný vek by mu nikto neuhádol. Vidno, že má dostatok pohybu na vzduchu, k čomu nabáda aj svojich spolupracovníkov. Napokon, v Púchove boli zásluhou fabriky vždy dobre vybudované a využívané športové zariadenia. Štefan Rosina je na ne patrične hrdý, lebo ich považuje za súčasť komplexnej starostlivosti o človeka, na ktorom mu vždy záležalo. Marcela Zábojníková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
