Hospodársky denník
USD42,097 Sk
EUR45,214 Sk
CHF28,122 Sk
CZK1,2 Sk
  Utorok  11.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Technické služby podnikajú


Komunálny odpad nekončí v bagroviskách
Okres Nové Zámky patrí medzi tzv. veľké okresy, rozlohou, aj počtom obyvateľstva. Má tradíciu aj v komunálnom hospodárstve, napokon 40 000 ton komunálneho odpadu ročne sa nikdy nedalo niekde skryť, pochovať do bývalých ťažobných jám a bagrovísk. Situácia v okrese
Odpadové hospodárstvo v okrese Nové Zámky zaznamenáva progresívny vývoj, tvrdí Ing. Jozef Šuráni z odboru životného prostredia okresného úradu. Rozvíja sa trh s odpadom, zlepšujú sa služby, pokračujú významné ekologické akcie, ako je rekonštrukcia spaľovne nebezpečných odpadov pri nemocnici s poliklinikou. V súčasnosti sa v okrese „vyprodukuje“ ročne 40 000 ton, pričom sa výhradne uložia na skládkach odpadov. Ak v roku 1991 mali v okrese viac ako 60 skládok, dnes je v prevádzke iba deväť: skládka v Michali nad Žitavou, ktorá slúži severnej časti okresu, tá najväčšia je v Kolte a slúži spádovému územiu strednej časti okresu vrátane mesta Nové Zámky. Zneškodňovanie odpadov z južnej časti okresu sa uskutočňuje v Štúrove na skládke TSM. Ďalšie skládky, ktoré sú v okrese v prevádzke, majú iba miestny význam.

Skončením prechodného obdobia v roku 2000 budú môcť zostať v prevádzke len technicky vyhovujúce skládky. Na základe Programu odpadového hospodárstva Okresného úradu v Nových Zámkoch, ktorý koncepčne rieši odpadové hospodárstvo v okrese, po tomto termíne zostanú v prevádzke iba skládky Kolta, Michal nad Žitavou, Bajtava, Svodín, Šurany. Na zlepšenie existujúceho stavu v obci Nána je rozostavaná nová skládka III. stavebnej triedy, ktorá nahradí skládku v Štúrove. Pred začatím stavebných prác je aj skládka v Tvrdošovciach. Tieto vybrané skládky sú rozmiestnené tak, aby celoplošne rovnomerne pokrývali celé územie okresu a súčasne aby prístupové vzdialenosti ku skládkam boli ekonomicky prístupné zo všetkých obcí. Ak by sa podarilo dosiahnuť tento stav, bolo by skládkovanie komunálnych odpadov v okrese vyriešené až k horizontu rokov 2015 - 2020 Skládky, ktorých prevádzkovanie nebolo úradom životného prostredia povolené a boli v rokoch 1992 - 1996 zatvorené, sú trvalým problémom. Takmer v každej obci sa nachádza aspoň jedna takáto skládka. Tak výstavby nových, ako aj rekultivácie uzatvorených skládok sú finančne náročné akcie. Všetky rekultivácie sa financujú výhradne z dotácií Štátneho fondu životného prostredia, ktorého zdroje sú veľmi obmedzené. Aj napriek tomu sa podarilo skončiť rekultivácie v obciach Branovo, Tvrdošovce, Semerovo, Jasová, Černík, Dolný Ohaj - Bešeňov, Bardoňovo, čiastočne Nové Zámky a projektovo sú pripravené Komjatice. Skládky a zber
Pri príchode smerom od Bratislavy či už po železnici alebo po ceste vidieť voľným okom objemný kopec, pokrytý zeminou a možno aj trávou. Bolo to tam, kde je areál a prekládková stanica firmy Branos. Od riaditeľa spoločnosti Branos Ing. Olivera Čelku sme sa dozvedeli, že firma vznikla v roku 1993 ako spoločný projekt rakúskej firmy Brandtner a mesta Nové Zámky. Mesto vložilo svoj majetok do spoločnosti a zahraničný partner financie. Nová spoločnosť prevzala všetky činnosti, aj všetkých zamestnancov Technických služieb mesta Nové Zámky. V tom čase to bolo 120 pracovníkov, no s pribúdaním podnikateľských aktivít do okolitých obcí sa počet zamestnancov zdvihol na terajších 140. Branos okrem zberu komunálneho odpadu, opráv verejného osvetlenia, údržby a opráv ciest a starostlivosti o verejnú zeleň expandoval aj do okolitých obcí v okrese Nové Zámky a v okrese Levice. Dnes už zbierajú a zvážajú odpad z 27 obcí, kým na začiatku to bola iba obec Andovce. Teraz využívajú hlavne regionálnu skládku v Kolte, ktorá spĺňa všetky technické parametre. Skládku v Nových Zámkoch uzavreli s tým, že na nej začali rekultiváciu, ktorú financuje mesto. Firma Branos v spolupráci s mestským úradom zaviedla v meste separovaný zber komunálneho odpadu. Pozbieraný separovaný odpad (papier a sklo) ďalej predáva inej organizácii. Biologický odpad sa ďalej spracúva na kompostovacej stanici. Obyvateľstvo nie vždy chápe zámery v separovanom zbere. Firma Branos kúpila napríklad 500 kusov tisíclitrových kontajnerov na kolieskach na separovaný zber. Bezdomovci a vandali však rýchlo prišli na spôsob, ako sa dajú tieto kontajnery nasilu otvoriť, potom sa im „zbieralo“ jedna radosť. Občania, ktorí spočiatku disciplinovane hádzali fľaše a papier tam, kde patria, vidiac túto spúšť tiež poľavili a začali hádzať do „načatých“ nádob všetko. Dnes je už problém vyriešený, vymenili sa kontajnery za „nedobytné“. Občanov však treba ustavične vychovávať. V spolupráci s mestským úradom vytvorili všetky materiálne podmienky a na konci školského roka, v čase exkurzií, pozývajú žiakov štvrtých ročníkov zo všetkých desiatich základných škôl mesta do svojich prevádzok a ukazujú im, ako sa robí separovaný zber, hovoria im aj to, že mesto zostane čisté a dá sa na tom aj zarobiť. Podiel mesta
Na majetku firmy sa mesto podieľa 44-percentami. Primátor Ing. Ondrej Csanda si pochvaľuje spoluprácu s firmou Branos. Tvrdí, že si osvojila koncepciu, ktorú schválilo mestské zastupiteľstvo. Mesto muselo uzavrieť skládku priamo na území mesta. S ohľadom na veľkú vzdialenosť novej skládky si povedali, že potrebujú prekládkovú stanicu. Dnes teda už nevyvážajú mestský odpad priamo na skládku, ale vo veľkokapacitných kontajneroch, do ktorých sa zmestí 20 - 25 vozidiel mestského odpadu. Kúpili špeciálne lisy, a tak na vozidlá naložia viac odpadu. „Činnosť firmy Branos je prínosom pre mesto, keď sme zakladali túto firmu so spoluúčasťou mesta netušili sme, že to tak dobre dopadne. Zatiaľ sa darí udržiavať aj rozumnú cenovú politiku, ktorá nepovzbudzuje sporovlivejších obyvateľov, aby sa smetí zbavovali pokútnym spôsobom. Tajomstvo podnikateľského úspechu firmy je zrejme aj v tom, že podnikateľské portfólio, zahŕňajúce sady, zeleň, cintoríny, tržnicu a ďalšie aktivity, umožňuje zahojiť menšie ekonomické rany z niektorých činností. V zbere odpadu majú voľné kapacity a ponúkajú ich okolitým obciam, zúčastňujú sa pravidelne na verejných súťažiach, ktoré obce vypisujú. Model spolupráce samosprávy a obce, mestského zastupiteľstva a zbernej firmy, čistiarne odpadových vôd či kompostárne je napríklad v Rakúsku spoľahlivo vyskúšaný. Prispieva k hladkému chodu mesta, k jeho čistote za ekonomicky výhodných podmienok. Ivan Klačanský

Amsterdamprehánky17
Atényslnečno27
Belehradoblačno22
Berlíndážď17
Bratislavaoblačno21
Bruseldážď17
Budapešťoblačno20
Bukurešťpolooblačno25
Frankfurtdážď17
Helsinkislnečno7
Istanbulmalá oblačnosť27
Kodaňoblačno15
Kyjevpolojasno18
Lisabonslnečno26
Londýnoblačno17
Madridslnečno28
Milánomalá oblačnosť28
Moskvaprehánky13
Oslodážď5
Paríždážď17
Prahadážď17
Rímmalá oblačnosť28
Sofiaoblačno23
Štokholmprehánky13
Varšavadážď17
Viedeňpolooblačno21
Záhrebprehánky19
Ženevadážď17

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.