|
|
||||||||||||||||
| Utorok 11.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nevedia, alebo nechcú vedieť?Ad.: Kto si čo kúpi, to má doma, HD, 4. mája 1999 Klásť spoluvinu zákazníkovi za kvalitu dovážaného nábytku len preto, že si kúpil nábytok, považujem za nepatričné. Štát má dostatok nástrojov na to, aby zabezpečil kvalitu predávaného tovaru. Pokiaľ nábytok nie je predávaný v predajniach ako second hand, má mať rovnaké mechanické a hygienické vlastnosti ako nábytok, ktorého cena presahuje niekedy stotisícové sumy. V SR sú platné slovenské technické normy vymedzujúce kvalitatívnu úroveň nábytku vyrábaného na Slovensku alebo nábytku dovážaného zo zahraničia. A čo odbornosť? Oblasť kvality spotrebných výrobkov a v tom aj nábytku zastrešuje u nás Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR. Nástrojom na ovplyvňovanie toho, čo sa predáva na slovenskom trhu, sú štátne skúšobne. Platí zákon o štátnom skúšobníctve č. 30/1968 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorý umožňuje štátnej skúšobni prostredníctvom výmerov a rozhodnutí vydaných týmto úradom zasahovať do obchodu s nábytkom. Tu plne súhlasím so záverečnou vetou autora článku, že zabraňovať predaju nekvalitného tovaru by mali predovšetkým kvalitne pracujúce skúšobne. A tu sme pri koreni veci. Nábytok do konca tretieho štvrťroka 1998 povinne certifikovala štátna skúšobňa Lignotesting, drevársky a nábytkársky ústav skúšobný. Išlo o štátnu skúšobňu, ktorej začiatky siahajú do začiatku šesťdesiatych rokov. Jej laboratóriá patrili medzi prvé v bývalej federatívnej republike, ktorým udelili akreditáciu podľa medzinárodných noriem ešte v roku 1992. Mala akreditované mimo laboratórií aj certifikačné miesta na výrobky a systémy kvality, čo nie je bežné ani v súčasnosti vo všetkých slovenských štátnych skúšobniach. Svojím profesionálnym prístupom sa stavala do prvého radu medzi štátnymi skúšobňami, mala čulé styky so západoeurópskymi ústavmi a naposledy začiatkom roka 1998 absolvovala ako jedna z dvoch slovenských skúšobní a ako jediná na skúšanie nábytku a drevárskych výrobkov aj akreditáciu podľa ruského systému GOST. Táto akreditácia mala otvoriť dvere slovenským podnikateľom na ruské trhy. Predseda uvedeného úradu hodnotil koncom roka 1997 v liste ministrovi hospodárstva činnosť tejto štátnej skúšobne ako príkladnú. Smolou tejto štátnej skúšobne bolo, že ju hospodársky riadilo Ministerstvo hospodárstva, ktoré pre túto činnosť nemá kompetencie podľa kompetenčného zákona. Nekompetentné riadenie vyústilo v nekompetentných zásahoch do činnosti tohto ústavu a do pochybných snáh o zlučovanie s ďalšou príspevkovou organizáciou, vedúcou do neistoty o ďalšej budúcnosti pracovníkov štátnej skúšobne. Podarené ministerstvo Po neúspešných petíciách obom posledným ministrom hospodárstva, ale aj predchádzajúcemu predsedovi vlády, keď už nebolo možné zvrátiť nezdôvodnené kroky toho ministerstva, tridsať kľúčových pracovníkov, na protest proti tomuto zasahovaniu do činnosti, dalo výpoveď a od 1. 7. 1998 si prenajalo časť budovy a zariadení na zabezpečenie aspoň tých zákazok, na ktoré boli vybraté zálohy, aby mohli splniť uzavreté zmluvy s prihlasovateľmi výkonov na povinnú certifikáciu. Vo svojej naivnosti si zamestnanci mysleli, že sa po voľbách situácia zmení, prídu noví ľudia na ministerstvo hospodárstva a príjmu sa systémové záruky, aby mohla štátna skúšobňa pokračovať v úspešne nastúpenej ceste. Opak sa stal pravdou. Noví ľudia neprišli, naopak, za cieľom dosiahnutia kontinuity stavu pred 30. 6. 1998 sa celý prípad namiesto riešenia kriminalizoval. V súčasnosti je prioritným záujmom tohto ministerstva zlikvidovať túto zamestnaneckú akciovú spoločnosť, pričom by sa nerozpakoval použiť aj násilie. Tendenčne vykonaná kontrola z tohto ministerstva zistila pri začatí činnosti tejto 100-percentnej zamestnaneckej akciovej spoločnosti údajné zneužitie štátnych peňazí. Samozrejme, žiadne peniaze sa nestratili, čo potvrdil nezávislý audit a aj kontrola Správy finančnej kontroly a ešte stále existujúcej príspevkovej organizácie fungujúcej bez odborných pracovníkov. Zamestnanci pôsobiaci už vo svojej novej spoločnosti splnili uzavreté zmluvy a zabezpečili, že prijaté preddavky na výkony boli použité na ten účel, na ktorý boli určené. Dokonca z výkonov odviedli aj DPH, čím pomohli štátu, čo by v prípade zlúčenej príspevkovej organizácie tak nebolo. Poľské linky neprešli Zamestnanci tejto akciovej spoločnosti, ktorá si ponechala i časť mena pôvodnej organizácie Lignotesting, pretože pri zlučovaní aj toto malo zaniknúť, sa od augusta minulého roka uchádzajú o autorizáciu ako štátna skúšobňa a náhrada za príspevkovú organizáciu, ktorá toto oprávnenie uvedeným odchodom odborných pracovníkov stratila. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo sa bráni jej vydaniu, aj keď ide o kolektív pracovníkov, ktorý takýmito akreditáciami v minulosti niekoľkokrát prešiel. Odvoláva sa na údajnú neplatnosť nájomnej zmluvy. Pritom viazanie sa na pracovné stoličky a stoly akejkoľvek budovy nie je pre činnosť certifikačného orgánu na výrobky alebo systémy kvality podstatné. Dôležitá je kvalifikačná štruktúra pracovníkov certifikačného orgánu. To, že u iného ústredného orgánu je prednejšia kvalifikácia pracovníkov ako spochybňovanie nájomnej zmluvy, dokazuje vydanie osvedčenia ako autorizovanej osoby na certifikáciu, skúšanie a inšpekciu stavebných výrobkov podľa zákona, pod ktorý uvedené výrobky spadajú. Ostatné výrobky určené mimo stavebníctva sa skúšajú či certifikujú u inej štátnej skúšobne sídliacej v Novej Dubnici. Okrem toho, že dochádza k paradoxnej situácii možného dvojitého hodnotenia niektorých výrobkov určených súčasne do stavieb a na všeobecné použitie (náterové látky, lepidlá, niektoré veľkoplošné drevné materiály a pod.), stratila sa kontinuita s predchádzajúcimi výkonmi. Táto zabezpečovala, že sa nemohlo stať, že dovozca alebo výrobca zmenil názov výrobku a takto výrobok, ako iný variant, pretlačil na náš trh. Pracovníci bývalej štátnej skúšobne pri Lignotestingu, drevárskom a nábytkárskom ústave skúšobnom si živo spomínajú na názvy výrobkov z Poľskej republiky, ktoré sa aj trikrát dostali do ich skúšobne pod iným názvom alebo názvom iného dovozcu, ktorý sa ich takto snažil prekabátiť. O pozornom oku týchto pracovníkov a ich profesionálnej práci svedčia v minulosti vydané rozhodnutia o odmietnutí výrobok certifikovať, čo znamenalo zákaz dovozu takéhoto výrobku. Cestičiek, ako sem dostať nekvalitný nábytok, je veľa, takouto možnosťou je aj neuvážlivé vydávanie rozhodnutí štátnej skúšobne o zastavení výkonu povinnej certifikácie z dôvodu prieskumu trhu a pod. Kto profituje? Rozhodnutím č. 6 z 1. 10. 1998 tohto Úradu, uverejnenom vo Vestníku ÚNMS SR č. 10/1998, získal Elektrotechnický výskumný a projektový ústav v Novej Dubnici oprávnenie na posudzovanie zhody vlastností certifikovaného typu výrobku a vydávanie certifikátov na výrobky, ktoré boli predtým certifikované v štátnej skúšobni Lignotesting. Stojí tu za povšimnutie otázka, kto má právo skúšať výrobky ako podklad na vydávanie týchto certifikátov. Ak by ste si mysleli, že tento ústav spolupracuje s bývalými pracovníkmi štátnej skúšobne Lignotesting pri vydávaní certifikátov na nábytok a drevárske výrobky, ste v hlbokom omyle. Opak je pravdou. Skúšky si tento novopečený odborný certifikačný orgán zadáva do laboratórií inej štátnej skúšobne, a to Konštrukty - Defence, š. p., prevádzka Lieskovec, kde sa dosiaľ skúšali zbrane a strelivo. Kto nesie zodpovednosť za výsledky namerané na zariadení a pracovníkmi, ktorí nikdy neprešli žiadnou akreditáciou v oblasti skúšania nábytku a drevárskych výrobkov? Je potrebné položiť si otázku: Kto má prospech z tohto stavu? Ale čo na to zdravie a bezpečnosť užívateľov týchto výrobkov? Zdá sa, že pri rozhodovaní o tejto otázke nie je uvedený Úrad svojprávny. Sú tu indície pretrvávajúceho tlaku ministerstva hospodárstva, aby v žiadnom prípade nebolo tejto zamestnaneckej akciovej spoločnosti udelené oprávnenie na výkon štátneho skúšobníctva. A to chceme ísť do Európy a hrdiť sa nezávislým skúšobníctvom. Je nesporné, že rozhodnutím tohto úradu sú poškodené záujmy drevárskych a nábytkárskych podnikov vyvážajúcich nábytok a ďalšie výrobky do Ruska. Protokoly z Lieskovca nie sú hodnoverným podkladom na vydávanie certifikátov v systéme GOST. Certifikačný orgán sídliaci v Prahe uznáva len výsledky namerané v Lignotestingu, avšak naopak certifikačný orgán v Novej Dubnici ich odmieta. Námet na televíznu reláciu Na Slovensku je to tak. Svoj podiel viny tu majú aj združenia slovenských výrobcov nábytku a drevárskych výrobkov. Ich servilný prístup k vzniknutej situácii, ako aj skutočnosť, že inde na svete si chránia práve výrobcovia svoj trh pred dovozom často nekvalitných výrobkov rôznymi značkami kvality, nemá u nich ohlas. Alebo je to letargia z očakávania blízkeho konca? Ak sa tak stane, nebude mať slovenský zákazník inú možnosť, ako kúpiť si poľský nábytok ešte aj opečiatkovaný certifikátom vydaným vyššie uvedeným odborným pracoviskom. Ing. Pavol Panáček, CSc. Bratislava |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
