Študenti a zdravotné poistenie

Okrem nelogického spôsobu stanovenia vymeriavacieho základu z odmien členov štatutárnych orgánov, ak ide o vlastných zamestnancov platiteľa, máme na mysli konkrétne napr. spôsob stanovenia vymeriavacieho základu nezaopatrených detí (definovaných podľa zákona o prídavkoch na deti). Študent - ostatný poistenec
Pre správne pochopenie, o čo ide, je potrebné uviesť, že podľa § 10 ods. 6 písm. a) zákona je štát platiteľom zdravotného poistného za nezaopatrené deti len v prípade, ak nemajú vlastný príjem, ktorý podlieha dani z príjmov a presahuje sumu 3000 Sk. Inak povedané, ak má nezaopatrené dieťa (ďalej len „študent“) vlastný príjem, ktorý podlieha dani z príjmov a presahuje uvedenú hranicu, štát za neho poistné neplatí a zaraďuje ho medzi tzv. „ostatných“ poistencov. Uvedené má za následok nasledujúce skutočnosti: Vymeriavací základ
Vymeriavacím základom na platenie zdravotného poistného študentov v prípade, ak úhrn ich vlastných príjmov je v mesiaci vyšší ako 3000 Sk, je úhrn príjmov, ktoré podliehajú dani z príjmov (§ 13 ods. 8). Na porovnanie: ak pracuje obyčajný občan (nie študent) napr. na dohodu o vykonaní práce, poistné neplatí; podobne, ak je poistený z inej činnosti, neplatí ani z príjmu na základe dohody o pracovnej činnosti, a to bez ohľadu na výšku príjmu, nehovoriac o tom, že z ostatných príjmov neplatí poistné automaticky. Dohoda o vykonaní práce
Ak si študent zoženie brigádu a pracuje na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti, je povinný, v prípade, ak odmena je vyššia ako 3000 Sk, zaplatiť 13,7 % poistné na zdravotné poistenie (t. j. aj keď ide o pracovnoprávny vzťah, neplatí 3,7 % a 10 % zamestnávateľ ako to platí pri pracovnom pomere ...). Keď zoberieme na porovnanie dôchodcu, ten z týchto právnych vzťahov neplatí poistné vôbec, a to bez ohľadu na výšku príjmu. Odvod poistného a oznamovacia povinnosť
Uvedené poistné mu zamestnávateľ v uvedených prípadoch nemá podľa tohto zákona povinnosť zraziť a odviesť príslušnej zdravotnej poisťovni (ako za ostatných zamestnancov, ktorí u neho majú príjem napr. na základe pracovného pomeru), takže tento študent si uvedené poistné má sám odviesť do príslušnej poisťovne s tým, že si mal predtým splniť ešte oznamovaciu povinnosť (§ 11 ods. 4). Ak by študent pracoval na základe pracovného pomeru, oznamovaciu povinnosť by mal plniť zamestnávateľ a z príjmu by mu automaticky zrazil poistné na zdravotné poistenie vo výške 3,7 % (10 % by hradil zo svojich nákladov). Automaticky by uvedenú zrážku poistného aj na daňové účely mohol zohľadniť (odpočítať) z príjmu študentovi ako odpočítateľnú položku na účely výpočtu preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti. Ak by si mal študent platiť toto poistné sám (čo iste nikto z nich nerobí), musel by uvedenú skutočnosť zamestnávateľovi na daňové účely dodatočne preukázať a ten by mu mohol rozdiel v zrazenom preddavku na daň vrátiť. Logické... Ono sa to však prakticky ani nedá stihnúť, pretože je tu časový posun (do času výplaty a následného zdanenia sa má vykonať i odvod poistného...). Plnenie zákona v praxi
V praxi sa môžeme stretnúť s tým, že niektorí zamestnávatelia dobrovoľne týmto študentom z uvedených právnych vzťahov (dohôd o mimopracovnej činnosti podľa Zákonníka práce) poistné zrážajú a odvádzajú zdravotným poisťovniam, a to vo výške 13,7 %. Iní to nerobia, pretože táto povinnosť im zo zákona nevyplýva. Okrem toho jedna poisťovňa to zamestnávateľom ukladá vykonávať, kým iná to zase nevyžaduje. Takže tu máme organizovaný chaos. Vymeriavací základ sú všetky príjmy
Do tretice - ak sa má presne dodržiavať zákon - študent má platiť poistné z každého zdaniteľného príjmu, ak je jeho vlastný príjem v mesiaci vyšší ako 3000 Sk, t. j. napríklad aj z úrokov z vkladnej knižky, dividend atď., čo nemá komentár. Ostatných poistencov (zamestnancov, SZČO, dôchodcov) sa to našťastie netýka. Uvedené vyznieva možno ako výsmech, ale ak sme právny štát, musíme zákon dodržiavať. Potom však v zmysle tohto zákona nie je občan ako občan, nie sme si pred zákonom všetci rovní a nie je poistenec ako poistenec. Napraví nasledujúca novela zákona tieto nezrovnalosti (možno aj neústavnosti) a upraví ustanovenie § 10 ods. 6 písm. a) podobne ako u dôchodcov (ako písm. b/), alebo tí šikovnejší nebudú zdravotné poistenie platiť naďalej vôbec a tí „poctiví“ budú platiť viacnásobne ako ostatní? Mimochodom v Českej republike sú študenti zdaňovaní výhodnejším spôsobom ako ostatní daňovníci, pretože majú samostatnú odpočítateľnú položku zo základu dane. My, naopak, ak dosiahnu príjem nad 3000 Sk, znižujeme ho o 13,7 % na zdravotné poistenie... Dagmar Piršelová