Bojnický klenot
Medzi najkrajšie pamiatkové objekty a najviac navštevované miesta na Slovensku patrí zámok v Bojniciach vypínajúci sa na úpätí Strážovskej vrchoviny neďaleko mesta Prievidza. Bojnický zámok je zároveň jedným z najstarších a historicky najvýznamnejších slovenských hradov, ktorý zažil niekoľko rozsiahlych architektonických premien a patril najvýznamnejším šľachtickým rodom. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113. Do roku 1321 bol majiteľom tohto objektu Matúš Čák Trenčiansky a neskôr patril Jánovi Korvínovi, Zápoľskovcom i Thurzovcom, ktorí ho prestavali na pohodlné renesančné sídlo. V 17. storočí dostal zámok barokovú podobu a poslednú prestavbu uskutočnil na prelome 19. a 20. storočia veľký milovník umenia a zberateľ starožitností gróf Ján Pálffy v neogotickom duchu. Vzorom mu bola francúzska stredoveká hradová architektúra. Kombinácia týchto umeleckých smerov vytvorila neopakovateľnú atmosféru Bojnického zámku, ktorý je dnes Národnou kultúrnou pamiatkou a múzeom. Interiéry hradu zachytávajú a dokumentujú životný štýl šľachty v dobách minulých. V jednotlivých sálach sú nainštalované figuríny bývalých majiteľov panstva. Zvlášť cenné je pôvodné zariadenie takzvaného stredného hradu, rovnako vzácne sú i turecké tapety zo 17. storočia v Orientálnom salóne, ako aj strop v Zlatej sále. Zámocká kaplnka je zasvätená sv. Jánovi Kapistránskemu a má pôvodný barokový strop s freskami a štukami. Súčasťou prehliadky zámku je i rodinná hrobka Pálffyovcov s neorománskym sarkofágom grófa Jána Pálffyho. Jednou z najstarších pamiatok v tomto regióne je jaskyňa v travertínovej kope pod zámkom, kde je archeologické nálezisko z obdobia paleolitu. Múzeum Bojnice vzniklo v roku 1950 a jeho rozsiahly zbierkový fond sa skladá z maliarskych a umeleckoremeselných prác od obdobia gotiky cez renesanciu, barok, klasicizmus až po neoslohy 19. storočia. Zastúpenie tu majú významní doboví európski majstri ako Jacob Jordaens, Abraham Janssens a ďalší. Medzi zaujímavé a cenné exponáty zaraďujeme aj zbrane zo 17. a 18. storočia, renesančné truhlice, barokové sekretáre a tiež hodiny zhotovené v dielňach viedenských a pražských majstrov. K najvýznamnejším pamiatkam svojho druhu na našom území patrí i dnes známy Bojnický oltár, namaľovaný v päťdesiatych rokoch 14. storočia Nardom di Cione. Celkovú dobovú atmosféru Bojnického zámku dotvára každoročne množstvo sprievodných akcií ako nočné prehliadky s duchmi, nedávno skončený Medzinárodný festival duchov a strašidiel či šľachtické Vianoce na zámku, ktoré svojou atraktívnosťou priťahujú množstvo domácich i zahraničných Boris Chmel
|
|
| Amsterdam | prehánky | 17 |
| Atény | slnečno | 27 |
| Belehrad | oblačno | 22 |
| Berlín | dážď | 17 |
| Bratislava | oblačno | 21 |
| Brusel | dážď | 17 |
| Budapešť | oblačno | 20 |
| Bukurešť | polooblačno | 25 |
| Frankfurt | dážď | 17 |
| Helsinki | slnečno | 7 |
| Istanbul | malá oblačnosť | 27 |
| Kodaň | oblačno | 15 |
| Kyjev | polojasno | 18 |
| Lisabon | slnečno | 26 |
| Londýn | oblačno | 17 |
| Madrid | slnečno | 28 |
| Miláno | malá oblačnosť | 28 |
| Moskva | prehánky | 13 |
| Oslo | dážď | 5 |
| Paríž | dážď | 17 |
| Praha | dážď | 17 |
| Rím | malá oblačnosť | 28 |
| Sofia | oblačno | 23 |
| Štokholm | prehánky | 13 |
| Varšava | dážď | 17 |
| Viedeň | polooblačno | 21 |
| Záhreb | prehánky | 19 |
| Ženeva | dážď | 17 |
|
|
|
