Hospodársky denník
USD42,097 Sk
EUR45,214 Sk
CHF28,122 Sk
CZK1,2 Sk
  Utorok  11.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Drahé susedstvo vojny


Straty Rumunska vďaka vojne v JZR okolo 750 miliónov USD
Rumuni nemajú dobré skúsenosti s vojnami v susedných či priľahlých regiónoch. Zakaždým to totiž znamená ekonomicky prerobiť. Z tohto hľadiska ani konflikt medzi NATO a Belehradom nepotešil domácich ekonómov. Podľa štúdie rumunského Inštitútu svetovej ekonomiky z konca apríla je pesimizmus hospodárskych kruhov namieste. Veď len vďaka ekonomickému embargu z rokov 1992–1995, ktoré OSN na podnet západných veľmocí uvalila na bývalú Juhosláviu, prišlo Rumunsko minimálne o 6 miliárd dolárov. To boli priame straty. Nepriame ekonomické straty sa odhadujú až na 30 miliárd USD. Súčasné bombardovanie cieľov v Juhoslovanskej zväzovej republike (JZR) je aj bombardovaním rumunskej ekonomiky. Dunajská tepna je zahataná, vojna odrádza zahraničných investorov a niektoré veľké podniky, ako aj stovky menších firiem doplácajú na prerušenie obchodných vzťahov s partnerskými subjektmi z JZR. Ciele náletov aliancie sa sústreďujú najmä na ekonomickú základňu Juhoslávie, na rafinérie, podniky, výrobné haly atď., ktoré NATO uvádza ako legitímne ciele, prisudzujúc im priamu súvislosť s vojenskou mašinériou Belehradu. Priama obchodná súvislosť s partnermi zo zahraničia už stratégov NATO nezaujíma. Kolaps podnikania je, aby sme použili slovník NATO, tiež zarátaný medzi „nepriame obete“ útokov. Rumunský minister obchodu a priemyslu Radu Berceanu priznal, že vojna u juhozápadných susedov „tvrdo postihuje domácu ekonomiku“. Predsa len, Juhoslávia je tradičným obchodným partnerom Rumunska... Podľa neho rumunské hutníctvo za mesiac bombardovania JZR utrpelo škody vo výške 30 miliónov USD, petrochemický priemysel vykázal straty okolo 50 miliónov USD a o 200 miliónov dolárov je za toto obdobie ľahší strojnícky priemysel. Zoznam ekonomických subjektov, ktoré prišli o zisky, je však oveľa väčší. Spotrebný priemysel vyrátal straty na 10 miliónov a odvetvie elektroniky a elektrotechniky prišlo o vyše 14 miliónov USD. Ani veľké štátne podniky neobišli straty. Štátna ropná spoločnosť (SNP) v dôsledku prerušenia niektorých exportov vykázala mesačné straty vo výške 1,35 milióna mariek. Ďalšie 4 milióny mariek na účte SNP zablokovala Srbská národná banka po vypuknutí konfliktu a rešpektovaním už medzinárodnou spoločnosťou dohodnutého ropného embarga rumunskí naftári prerobia ešte viac. Vysoké straty po totálnom znížení cestujúcich na linke Bukurešť–Belehrad už nahlásili aj železnice a silne klesajúcu krivku ziskov vykazujú lodiari a riečni transportéri. Rumunská správa dunajských prístavov (APDF) so sídlom v Giurgiu začiatkom mája nahlásila ekonomické straty na tento rok vo výške 500 000 USD. Podpísali sa pod ne najmä nezaplatené prístavné poplatky a nefungujúca preprava tovarov. APDF spravuje dovedna 15 prístavov na rumunskom toku Dunaja, ktoré sú v súčasnosti plné tovarom naložených lodí a vlečných člnov čakajúcich na možnosť vydať sa proti prúdu. Len spoločnosť Navrom Galati uvádza mínus vo výške 10 miliónov USD. Plavebné spoločnosti žiadajú kompenzácie vo výške desiatok miliónov dolárov. Otázne je, kto im ich vyplatí. Belehrad? NATO? Brusel? Rumunský premiér Radu Vasile odhaduje celkové straty krajiny v súvislosti s vojnou v susedstve na 730 až 750 miliónov USD, čo trochu zmierňuje slová šéfa diplomacie Andreia Plešu, podľa ktorého konflikt v JZR stojí Bukurešť 50 miliónov USD každý týždeň. Ekonomickí analytici však vyzývajú na viac realizmu a hovoria o vyšších číslach. Čaká sa na oficiálne odhady Svetovej banky a na projekt finančnej pomoci pre štáty postihnutého regiónu. Už teraz je však jasné, že finančná pomoc (odhaduje sa zhruba na 1 miliardu USD na krajinu) bude iba symbolická a z vojnových rán sa bude musieť každý vylízať sám. Iaromír Novák

Amsterdamprehánky17
Atényslnečno27
Belehradoblačno22
Berlíndážď17
Bratislavaoblačno21
Bruseldážď17
Budapešťoblačno20
Bukurešťpolooblačno25
Frankfurtdážď17
Helsinkislnečno7
Istanbulmalá oblačnosť27
Kodaňoblačno15
Kyjevpolojasno18
Lisabonslnečno26
Londýnoblačno17
Madridslnečno28
Milánomalá oblačnosť28
Moskvaprehánky13
Oslodážď5
Paríždážď17
Prahadážď17
Rímmalá oblačnosť28
Sofiaoblačno23
Štokholmprehánky13
Varšavadážď17
Viedeňpolooblačno21
Záhrebprehánky19
Ženevadážď17

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.