Z trosiek čínskeho veľvyslanectva v Belehrade sa vynárajú tri základné otázky. Ako zbombardovanie ambasády ovplyvní Černomyrdinovu mierovú iniciatívu, prečo k nemu vôbec došlo a ako sa tragický omyl odzrkadlí na vzťahoch medzi Washingtonom a Pekingom. Zásah čínskeho veľvyslanectva prichádza v najhoršej možnej chvíli po tom, čo sa minulý týždeň podarilo v rámci skupiny G8 dosiahnuť základ pre dohodu o Kosove a zdalo sa, že Čína nebude mať proti rezolúcii BR OSN námietky a bude dokonca možno za ňu hlasovať. Nikto nepočítal s rýchlym skončením bombardovania, ale politický rámec sa začínal črtať. Tragický krok znamená tri kroky späť pre tieto nádejné aktivity, uvádza francúzsky Libération. Podľa názoru belgického Le Soir nie je pravdepodobné, že mierové riešenie, na ktorom sa dohodli krajiny G8, sa stretne s odporom Číny. No incident v každom prípade zblížil Moskvu a Peking a dá sa predpokladať, že v rokovaniach so západnými spojencami pritvrdia. Terence Taylor z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie má podobný názor, je však ešte konkrétnejší: Zásah posmelí Rusko a Čínu v požiadavke, aby OSN v budúcnosti mala väčšiu kontrolu nad udalosťami v Kosove a zvýši tlak na aspoň dočasné zastavenie bombardovania. Vyhlásenie BR OSN dáva len za pravdu týmto názorom. Jej členovia síce vyjadrili šok, znepokojovanie či poľutovanie, no nepomenovali vinníka, ani akciu neoznačili za porušenie medzinárodného práva. A tak ako západní spojenci blokovali tvrdšie znenie vyhlásenia, Peking a Moskva budú drahšie predávať svoje áno pri zostavovaní rezolúcie o Kosove. Svedčí o tom nielen Černomyrdinova cesta do Pekingu, ale najmä vyhlásenie čínskeho prezidenta Ťiang Ce-mina: Za pokračujúceho bombardovania Bezpečnostná rada nemôže diskutovať o akomkoľvek pláne na vyriešenie problému a akýkoľvek prijatý plán musí byť prijateľný aj pre Juhosláviu. Situáciu navyše sťažujú okolnosti za akých došlo k útoku. Západní politici na čele s americkým prezidentom Clintonom opakovane zdôrazňujú, že išlo o omyl. Sľubujú tiež dôkladné vyšetrenie udalosti, ktoré oznámia verejnosti. Doterajšie interpretácie zásahu však neboli príliš presvedčivé. Podľa prvej verzie za omyl mohol pilot. Keď sa však zistilo, že budovu veľvyslanectva zasiahli rakety z viacerých smerov, na vine bola CIA, ktorá údajne zle identifikovala cieľ a pomýlila si ho s objektom juhoslovanskej armády. Tragická a znepokojujúca pravda je, že na našej mape sa čínske veľvyslanectvo nevyskytuje, uviedol pre Washington Post nemenovaný predstaviteľ aliancie. K tvrdeniu NATO, že si budovu pomýlili s juhoslovanským vojenským objektom, Le Figaro napríklad uvádza, že tento objekt je na druhom brehu rieky Sava. Ďalej podotýka, že na turistickej mape, ktorú si možno zadarmo zadovážiť v belehradských hoteloch, je bombardovaná budova jasne vyznačená ako čínske veľvyslanectvo. Prečo by však NATO útočilo na ambasádu zámerne, keď, ako sme povedali, tým zjavne poškodzuje vlastnú reputáciu a vyjednávaciu pozíciu? Podľa rakúskeho denníka Die Presse mohlo ísť o vedomú hru istých síl, ktoré si neželajú politické riešenie kosovského konfliktu a podsunuli spravodajským službám nesprávne informácie. Je to jedno z vysvetlení, príliš sa však podobá scenárom akčných filmov. Čína je nastupujúca mocnosť. Jej ďalší ekonomický rast by v budúcnosti mohol ohroziť dominanciu USA na globálnej úrovni. Washington si preto potrebuje overiť, čo si k Pekingu v danej chvíli môže dovoliť. Juhoslávia je na to ideálna príležitosť, keďže Čína vzhľadom na zemepisnú vzdialenosť nemá v regióne výraznejšie záujmy. Takže pravdepodobnosť, že incident prerastie v otvorený konflikt, je minimálna. Ako však uvádza Die Presse, skutočnú pravdu o útoku na veľvyslanectvo sa pravdepodobne nikdy nedozvieme. Rastislav Boldocký
