V koži obyčajnej mzdárky Komentuje Dagmar Piršelová Zákon č. 173/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov okrem iného rieši spôsob výpočtu poistného na zdravotné poistenie za zamestnancov do príslušnej zdravotnej poisťovne. V súčasnosti medzi "mzdárkami" rezonuje problém, ako postupovať v prípade, ak je príjem zamestnanca v kalendárnom mesiaci nižší ako 3000 Sk, keď odpracoval napríklad iba časť mesiaca. Pýtajú sa kompetentných, či má zamestnávateľ za zamestnanca odviesť poistné z najnižšieho vymeriavacieho základu (vychádzajúc pritom z dikcie § 13 ods. 9 tohto zákona, podľa ktorého všeobecne vymeriavací základ je najmenej 3000 Sk), teda ako keby zamestnanec odpracoval celý mesiac, alebo len z časti pripadajúcej na počet odpracovaných dní. Takáto nepresnosť alebo nedotiahnutosť v našich zákonoch nie je ojedinelá. Problém je však v tom, že kým legislatívcov tento problém vskutku netrápi a dávajú si čas na jeho vysvetlenie či vyriešenie (hoci novelizácia tohto zákona, v zmysle zákona č. 56/1999 Z. z. platí od 1. apríla 1999) alebo zverejnenie svojho stanoviska, život ide ďalej. Inými slovami, mzdárky v podnikoch musia vypočítať a odviesť poistné každý mesiac, za každého povinného zamestnanca. Nevedia však v súčasnosti v niektorých prípadoch ako, pretože jedna zdravotná poisťovňa si môže vyložiť zákon tak, že poistné treba vypočítať z celkového minimálneho vymeriavacieho základu (3000 Sk), hoci zamestnannec bol časť mesiaca chorý, kým iná poisťovňa tvrdí, že iba z alikvótnej časti (podľa počtu odpracovaných dní). Vopred im však správny postup nikto nevie (alebo nechce) povedať a v niektorých prípadoch je pravdepodobné, že poisťovniam je bližšia alternatíva pre nich výhodnejšia. Ako a kto tento problém vyrieši? Výklad zákona prináleží súdom. Môžu si však naše podniky dovoliť a je pre ne príjemné pri dnešnej promptnosti výkonu spravodlivosti u nás, súdiť sa? Nie. A tak rozhodnutie musia na seba zobrať pracovníčky mzdových učtární. Pritom ich osud je neistý. V prípade, ak odvedú menej a poisťovňa sa bude dožadovať sumy vypočítanej z vyššieho základu a tento spor napokon aj vyhrá, ktoráže mzdárka si to zoberie na vlastné tričko, ak má podnik napríklad sto a viac zamestnancov? Pritom, mimochodom, platí, hádam, ustanovenie § 15 ods. 2 písm. a) tohto zákona, že zamestnanci, ktorí boli uznaní za dočasne práceneschopných na výkon pracovnej činnosti, povinnosť platiť poistné za tento čas nemajú ... Poviete si, drobnosť. Ale z takýchto drobností sa skladajú veľké veci a bežný život. A takéto drobnosti iba dokazujú neutešený stav našej legislatívy. Jej tvorcovia by sa mali zamyslieť nad procesom jej prípravy, a najmä nad tým, ako predložiť ak to vôbec chcú urobiť pripravované normy na širšiu verejnú diskusiu. Iba v nej sa možno vyvarovať podobných problémov. Je namieste otázka, že ak aj po čase príde očakávaná náprava, kto zaplatí vzniknuté škody? Nebude to ani predkladateľ zákona, ani poslanci, ktorí ho schválili v parlamente, ale podnik či jeho pracovníčka, ktorá s príslušným zákonom musí pracovať v bežnom živote. Tak akáže zodpovednosť verejných činiteľov? No a potom, že parlament a výkonná moc sú tu pre ľudí...
|
Amsterdam | prehánky | 16 |
Atény | slnečno | 24 |
Belehrad | búrky | 22 |
Berlín | prehánky | 18 |
Bratislava | oblačno | 20 |
Brusel | prehánky | 16 |
Budapešť | oblačno | 20 |
Bukurešť | prehánky | 21 |
Frankfurt | dážď | 20 |
Helsinki | oblačno | 7 |
Istanbul | slnečno | 22 |
Kodaň | oblačno | 10 |
Kyjev | prehánky | 17 |
Lisabon | slnečno | 23 |
Londýn | oblačno | 16 |
Madrid | slnečno | 24 |
Miláno | malá oblačnosť | 30 |
Moskva | prehánky | 13 |
Oslo | dážď | 6 |
Paríž | oblačno | 23 |
Praha | prehánky | 18 |
Rím | malá oblačnosť | 25 |
Sofia | búrky | 22 |
Štokholm | prehánky | 6 |
Varšava | prehánky | 17 |
Viedeň | prehánky | 20 |
Záhreb | prehánky | 22 |
Ženeva | prehánky | 22 |
|
|
|