|
|
||||||||||||||||
| Streda 12.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pridlhý pochod na miesteProblémy hromadnej dopravy treba už rozseknúť Zabezpečenie hromadnej dopravy osôb na Slovensku je povinnosťou štátu, a teda vlády SR. Vyplýva to zo zásad štátnej dopravnej politiky. Túto úlohu v oblasti cestnej dopravy zabezpečujú podniky Slovenskej autobusovej dopravy (SAD), hromadná osobná preprava je ich rozhodujúcou podnikateľskou činnosťou. Úroveň hospodárenia v podmienkach š. p. SAD je výrazne determinovaná ekonomickou a finančnou politikou štátu. Straty v SAD dosahujú sto miliónov korún. Podniky často nie sú schopné z dosiahnutých tržieb a z objemu poskytovaných neinvestičných dotácií pokryť ani nevyhnutné prevádzkové náklady. Bez strát Podstatné príčiny nepriaznivého vývoja vo financovaní hromadnej dopravy sú v dotačnej politike. V roku 1996 sa vláda odhodlala na riešenie pretrvávajúceho problému SAD. Došla však len k populárnejšiemu opatreniu, ktoré priamo nepostihlo občana. Zaviedol sa pojem verejný záujem. Zákony o dráhach a o cestnej doprave mali dostať dopravu na obchodnú úroveň vzťahu predávajúci - kupujúci, v ktorom si neefektívne linky bude kupovať ten, kto ich potrebuje. Ako problém sa však ukázalo, že nikto nemá dosť prostriedkov na to, aby mohol kupovať neefektívne linky. Druhým vážnym problémom je regulácia cestovného. Pri jeho umelom udržiavaní nepomohlo podnikom SAD ani odbúranie nerentabilných spojov, ani ďalšie znižovanie nákladov. Regulácia cien permanentne stratu z hromadnej dopravy zvyšuje. Vytvorenie normálneho ekonomicky prirodzeného a konkurenčného prostredia je jediné, čo hromadná autobusová doprava potrebuje. Bez umelých zásahov a regulácií. Zdá sa, že problém sa začína hýbať. Minister dopravy avizoval k 1. júlu redukciu počtu dopravných podnikov až o 50 percent. Vysoko stratové podniky je potrebné zrušiť. V druhej polovici roka by malo z 52 podnikov SAD ostať 20 - 25, tých produktívnejších. Tieto sa majú transformovať na obchodné spoločnosti, alebo privatizovať. Ak však už vláda povedala a, musí nevyhnutne dôjsť aj na b. Znamená to nevyhnutnosť deregulácie cestovného. A v tomto prípade už nejde len o ekonomické, ale predovšetkým o politické rozhodnutie. Nebude ľahké ho urobiť. Riziko a náklady Vyriešenie tejto situácie je nepochybne to najdôležitejšie, čo Slovenská autobusová doprava potrebuje. Neistota a nerozhodnosť je demotivujúca. Ak je zabezpečenie hromadnej dopravy osôb povinnosťou štátu, neznamená to, že vláda musí udržiavať umelé prostredie a financovať obrovské straty. Nemá totiž na to zdroje. Je normálne, že riziko a náklady na autobusovú dopravu budú znášať podnikateľské subjekty. Je normálne, že vytvorí konkurenčné prostredie. Len sa treba rozhodnúť. Veronika Fitzeková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
