|
|
||||||||||||||||
| Streda 12.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Komu sa podarí získať Naftu Gbely?Predísť diktátu cien za uskladňovanie plynu je nevyhnutné Keďže podstatná časť akcií Nafty Gbely, ktoré získala Druhá obchodná, sa má vrátiť späť do FNM SR, samozrejme, podľa platných právnych noriem, brúsia si na ňu zuby viacerí. Aj toľko očakávaní zahraniční investori. Hoci súčasná situácia v Nafte nie je ružová, záujem o ňu dokazuje, že je to stále podnik s perspektívnou budúcnosťou. Jej činnosť možno rozčleniť na tri oblasti - vyhľadávanie, ťažbu uhľovodíkových plynov a na prevádzkovanie podzemných zásobníkov plynu. Práve tá posledná je najlukratívnejšia, a práve o ňu sa zvádzajú lobistické boje. Najhorúcejší sú traja kandidáti - Slovenský plynárenský priemysel, š. p. (SPP), zo zahraničných záujemcov je to Trans Canada Pipelines, americké spoločnosti Synergy a Enron. Po návšteve premiéra SR vo Francúzsku sa zviditelnil aj záujem Gaz de France. Loby pracuje Informácie o tom, že jednotliví členovia vlády viedli separátne rokovania s rôznymi kandidátmi, a tí sa nádejali, že práve ich návrhy majú šance, ba pochválili sa podporou slovenskej vlády aj zahraničným médiám, spochybňujú toľko proklamovanú snahu terajšieho kabinetu stranparentniť podnikateľské prostredie v SR. Najmä, ak je verejným tajomstvom, že kanadský záujemca má blízko k nemenovanému politikovi, alebo, že rozhodnutie o Nafte začína SDL deliť na dva tábory. Hospodárska rada vlády však minulý týždeň dostala na stôl projekt SPP, ktorý predložil minister hospodárstva. Napriek viacerým výhradám v ňom došlo vraj nakoniec ku kompromisu, čiže odporúčanie na vytvorenie spoločného podniku SPP a FNM. Hoci má konečný verdikt o osude Nafty vyrieknuť až vláda tento týždeň a podrobnosti k návrhom sú zatiaľ tajné, viacerí odborníci už samú myšlienku, na ktorej bol postavený návrh MH SR, dnes považujú za najracionálnejšiu. Prečo? V minulosti totiž fungovali oba podniky pod jednou strechou, ako Naftársky a plynárenský priemysel. Napraviť chybu pretrhnutia väzby po novembri 1989 sa pokúšali viacerí čelní predstavitelia SPP, ale nikdy sa im to nepodarilo. Pritom argumenty jasne hovorili v ich prospech. Veď podiel plynárenskej činnosti na výnosoch Nafty je až 70 %. Aj keď Nafta uskladňuje plyn aj pre zahraničné plynárenské spoločnosti, jej najväčší partner je práve SPP. V súčasnosti prevádzkuje Nafta tri zásobníky s kapacitou asi 1,7 mld. kubických metrov plynu. Len v jednom z nich má SPP 35-percentný kapitálový podiel, zvyšok má Nafta a francúzska spoločnosť Gaz de France. Za skladovanie plynu platí SPP Nafte obrovské sumy, až 1,2 mld. Sk ročne!!! Preto sa už roky usiloval na výstavbe ďalších plánovaných zásobníkov výraznejšie participovať. Ak by SPP mohol na výstavbe zásobníkov spolupracovať, zohnal by svojou váhou výhodnejšie úvery, prejavilo by sa to aj vo výške investičných nákladov na budovanie a v konečnom dôsledku aj v poplatkoch za skladovanie plynu. Skladovanie, teda budovanie zásobníkov má totiž obrovskú perspektívu. To pochopil aj manažment, dosadený Druhou obchodnou a stavil na kartu budovania zásobníkov až s kapacitou 6 - 7 mld. kubických metrov plynu. Mala to byť príprava na obchody tretieho tisícročia, keď sa využitie plynu dostane ešte viac do popredia. Navyše, kalkulovalo sa aj s tým, že sa uskladňovacie kapacity budú spoločnostiam nielen prenajímať, ale že začnú uskladnený plyn aj predávať ako špičkový, teda v čase, keď je najväčší odber a keď je najdrahší. Diktát cien? Celý model SPP údajne vychádzal z toho, že plynárenská činnosť Nafty by mala prejsť pod kontrolu SPP. Vzhľadom na fakt, že práve Nafta Trade má oprávnenie na výstavbu nových zásobníkov, vyriešiť treba aj túto otázku. Jednoducho spojenie s SPP by mohlo zlepšiť imidž Nafta Trade, čo táto spoločnosť potrebuje ako soľ. Veď ak sa dnes dramatizuje hospodárska situácia Nafty, je to najmä preto, že úvery na doterajšie aktivity sú zle šktrukturované. A to - žiaľ - práve pre spochybňovanie a škandalizovanie mena firmy. Podstatné však je, že ak by aj v budúcnosti došlo k čiastočnej privatizácii SPP, jeho akcie by boli niekoľkonásobne hodnotnejšie, keď by vlastnil aj zásobníky zemného Návrh SPP nevylučuje účasť zahraničných investorov, či už z radov potenciálnych záujemcov o Naftu, ako i ďalších silných plynárenských spoločností. Naopak s ňou ráta. Keby však získal väčšinový podiel Nafty zahraničný investor, je viac ako pravdepodobné, že by okamžite zakalkuloval do cien za skladovanie aj náklady na budovanie nových zásobníkov. Čiže, využil by svoje monopolné postavenie a diktoval ceny. SPP by zvýšenie poplatkov za skladovanie len ťažko mohol premietnuť do ceny za plyn, keďže sa už roky márne usiluje zreálniť aj terajšie ceny pre maloodberateľov, ktoré dotuje zo svojich ziskov za tranzit plynu. Avšak práve preto, že v tripartite zamrzol návrh na zvýšenie cien plynu, už dnes musí SPP obmedzovať ďalšie investície. Dokonca pribrzdil i postup plynofikácie. Keby teda na plecia SPP pribudlo ďalšie bremeno v podobe vyšších poplatkov za uskladňovanie plynu (údajne až o 80 %), život tzv. zlatej nosnice slovenskej ekonomiky by mohol byť vážne ohrozený. Zdena Rabayová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
