|
|
||||||||||||||||
| Streda 12.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Družstevníctvo ich potrebuje ako soľNemenné a pre všetkých rovnaké podmienky na podnikanie Družstevníctvu na Slovensku položil základy pred vyše 154 rokmi Samuel Jurkovič založením Spolku gazdovského, prvého úverového družstva na európskom kontinente. Odvtedy prešlo rôznymi obdobiami, reformami, no napriek tomu dokázalo, že je životaschopné. Vyrástlo z plienok i detských chorôb a stalo sa neoddeliteľnou súčasťou každodenného hospodárskeho života Slovenska. Sila v jednote Pred takmer šiestimi rokmi spontánne bytoví, spotrební, poľnohospodárski a výrobní družstevníci na Slovensku položili základy Družstevnej únie SR a cez ňu sa rozhodli obhajovať záujmy a potreby svojich členov. Preto jednou z jej základných úloh je zastupovanie záujmov a požiadaviek členov vo vzťahu k štátnym a iným orgánom na úrovni republiky pri príprave zásadných opatrení, legislatívnych a ďalších návrhov týkajúcich sa slovenského družstevníctva. Jasne to deklarovali aj delegáti na valnom zhromaždení Družstevnej únie SR, že sila družstevníctva okrem jeho základných hodnôt je predovšetkým v jeho jednote. Preto sa Slovenský zväz bytových družstiev (združuje 127 členských družstiev, ktoré spravujú takmer 376-tisíc bytov) v záujme postupného riešenia transformácie bytového družstevníctva na podmienky, aké majú vyspelé európske krajiny s významným podielom družstevného bývania a spravovania bytového fondu, zameriava najmä na súčinnosť s orgánmi štátnej správy a ďalšími organizáciami pri spracovaní a pripomienkovaní návrhov komplexného systému rozvoja bývania. Organizácie Slovenského zväzu spotrebných družstiev so svojimi 228 tis. členmi cez rozvoj maloobchodného a veľkoobchodného predaja (cez známe Jednoty alebo Coopmarkety) venujú veľkú pozornosť konkurenčnému prostrediu, ako aj postaveniu spotrebných družstiev v slovenskom obchodnom priestore. Bilancia teší Mnohé výrobné družstvá združené v Slovenskom zväze výrobných družstiev dosiahli celý rad veľmi dobrých výsledkov v ziskovosti, predaji a v technologickej úrovni výrobkov. No na druhej strane boli aj také výrobné družstvá, ktoré si nenašli miesto na vnútornom alebo zahraničnom trhu. Za uplynulý rok však dosiahli tieto družstvá tržby vo výške 5,2 mld. Sk, pozitívne sa u nich vyvíjala produktivita práce, ktorá vzrástla oproti predchádzajúcemu roku o takmer 4 % a zaznamenal sa aj rast zárobkov o 8 %, ktorý v tomto rezorte dosahuje výšku 7619 Sk. Svoju produkciu vyviezli v hodnote 1,6 mld. Sk, čo predstavuje 32 % z celkových tržieb. Suroviny a materiál doviezli vo výške 634 mil. Sk, takže možno konštatovať, že z hľadiska devízového hospodárstva sú tieto výrobné družstvá prínosom pre našu republiku. A ich veľký význam spočíva aj v tom, že vo výrobných družstvách nachádzajú uplatnenie tisícky zdravotne postihnutých občanov, čím pomáhajú našej vláde riešiť zamestnanosť najproblematickejšej skupiny obyvateľstva tohto štátu. Poľnohospodárske družstvá združené v Zväze poľnohospodárskych družstiev SR si aj naďalej zachovávajú dominantné postavenie v poľnohospodárstve našej republiky ako celku a v poľnohospodárskej výrobe právnických osôb. V uplynulom roku v 843 fungujúcich družstvách, z toho je 750 členov tohto zväzu, pracovalo 105 993 osôb a obhospodarovalo 54,2 % poľnohospodárskej pôdy a 69 % tejto pôdy obhospodarovanej právnickými osobami. Priemerná mzda v tomto rezorte bola 7890 Sk. Dosah krízy Súčasná ekonomická situácia v Slovenskej republike ťaživo dopadá aj na tieto bytové, spotrebné, poľnohospodárske i výrobné družstvá. Poľnohospodárska prvovýroba je v katastrofickej dôchodkovej situácii, ktorá neumožňuje ani jednej skupine podnikateľov - teda aj poľnohospodárskym družstvám splácať záväzky voči bankám a dodávateľom výrobných potrieb, zabezpečiť riadne zakladanie a ošetrovanie úrody, udržať aspoň nevyhnutné stavy hospodárskych zvierat, zvyšovať ich úžitkovosť, uhrádzať mzdy svojim zamestnancom, odvádzať finančné prostriedky do poistných fondov a aspoň v minimálnej miere obnovovať úrodnosť pôd, technickú vybavenosť podnikov a ešte menej vytvárať konkurencieschopnosť väčšiny poľnohospodárskych podnikov. Pretrvávanie terajšieho stavu nedáva žiadnu perspektívu ani domácemu poľnohospodárstvu, ani zámerom na udržanie potravinovej bezpečnosti. Podnikatelia na pôde by boli donútení nielen ojedinele, ale v stále väčšom rozsahu v celých regiónoch postupne skončiť svoju činnosť a vracať vlastnícky rozdrobenú pôdu majiteľom, ktorí vo veľkej väčšine nie sú v žiadnom ohľade pripravení ani ochotní túto pôdu riadne obrábať. Hrozí aj ďalšie zvyšovanie závislosti na dovoze potravín a rast už dnes vyše 15 mld. Sk záporného salda v zahraničnom obchode s agropotravinárskymi výrobkami. Nevytváranie rovnakých podmienok na podnikanie tak zavedením dovoznej prirážky, jednostranným vyhlásením daňových prázdnin pre zahraničné firmy, jednostrannými výhodami pri financovaní zahraničných firiem pri zamestnávaní našich občanov znevýhodňuje aj také družstvá, ktoré dosahujú špičkové výsledky, napríklad, že sú 96 % exportérmi, vlastnia certifikácie ISO 9001, majú skvele prepracovaný sociálny program, vynikajúce pracovné podmienky, zamestnávajú viac ako 50 % ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou a vysokú produkciu na pracovníka. To všetko dosiahli bez podpory vlády, bánk, bez zahraničného finančného kapitálu. Teraz im hrozí, že nebudú môcť udržať zamestnanosť tak, ako mnohé ďalšie, zabezpečovať ďalší rozvoj a produkciu devíz pre Slovensko. Mária Repáňová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
