|
|
||||||||||||||||
| Streda 12.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Keď na vedu nie sú peniazePo úniku mozgov nasleduje strata kreditu Cenu zdravia si uvedomíme vtedy, keď sa nás to bytostne dotýka. Veď choroba si nevyberá, nezaujíma ju postavenie, vek, ani hrúbka peňaženky. Medzi ochorenia vyvolávajúce najväčší stres patria onkologické. Sú zákerné a mnohoraké. Do boja s nimi sa už desaťročia vydávajú vedci a lekári všetkých kontinentov. U nás sa touto problematikou zaoberá Ústav experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, ktorý patrí medzi najstaršie výskumné pracoviská na Slovensku. V posledných rokoch sa dominantným stáva výskum možností diagnostiky, prevencie a terapie nádorových chorôb na základe nových poznatkov o génoch, ktoré sú príčinou vzniku a rastu nádorových buniek. Génová terapia Tento trend vychádza z tradičných smerov výskumu ústavu, akými boli a sú výskum retrovírusov, opravy DNA, fenotypizácie nádorových buniek pomocou monoklonových protilátok, testovanie chemických látok na ich prípadnú karcinogénnu aktivitu, testovanie novovyvinutých chemoterapeutík a skúmanie faktorov, ktoré prispievajú k metastatickému charakteru nádorových buniek. V ústave sa venujeme aj nádorovej epidemiológii v rámci Národného onkologického registra SR, ktorý patrí k najlepším v Európe, poslanie a význam ústavu nám priblížil jeho riaditeľ doc. Ing. Čestmír Altaner, DrSc. Ústav sa počas 53-ročnej existencie na základe dosiahnutých pracovných výsledkov zaradil medzi svetom uznávané pracoviská. Je členom výberovej Organizácie európskych onkologických ústavov, ktorá koordinuje onkologický výskum v Európe. Úspešná medzinárodná spolupráca s významnými svetovými pracoviskami zaoberajúcimi sa výskumom rakoviny hovorí o vedeckých kvalitách našich pracovníkov. Vo vednom odbore onkológia je mimoriadne potrebná medzinárodná spolupráca. Ide o multidisciplinárny výskum, v ktorom sa uplatňujú okrem lekárov molekulárni biológovia, chemici, genetici a iní vedeckí pracovníci. Výskum sa totiž stále viac sústreďuje na poznanie molekulárnych mechanizmov vzniku nádorovej bunky. Poznanie týchto mechanizmov umožňuje pristúpiť k detekcii dedičných predispozícii na vznik nádoru, začať s novým typom terapie - génovej terapie. Moderný onkologický výskum je náročný nielen na know-how, ale aj na finančné prostriedky. Zatiaľ čo to prvé je na ústave k dispozícii, s tým druhým neustále zápasia. V bývalom Československu sme boli jediným ústavom, ktorý sa zaoberal výskumom nádorových chorôb, bolo to vedúce pracovisko, z ktorého sa rozdeľovali peniaze po celej republike. Bol to ústav veľmi dobre vybavený zdravotnými pomôckami, prístrojmi, boli peniaze na investície. Dnes ešte stále žijeme z toho, že ústav bol perfektne vybavený. Ak by sme mali žiť z toho, čo dnes dostávame, nemohli by sme vôbec pracovať. Čo nás drží nad vodou, je dobré meno a schopnosti našich pracovníkov, ktorí na základe pracovných i osobných kontaktov majú šance získať granty zo zahraničia. V tomto období žiadame napríklad americké granty, ich získanie predstavuje ročne okolo 30-tisíc USD. Je to práve dosť na to, aby sme si mohli kúpiť či obnoviť nevyhnutne potrebné prístroje. Žiť len z darov? Ďalším boľavým problémom je ocenenie práce vedcov. Slovenská akadémia vied je rozpočtová organizácia a platy jej zamestnancov sú na veľmi nízkej úrovni. Nástupné platy sa pohybujú okolo päť- až šesťtisíc korún, po piatich rokoch sa zvýšia najviac o tisíc korún a pred odchodom do dôchodku je plat ešte stále hlboko pod pätnásťtisíc. Hoci vedci sú z mnohých hľadísk veľmi zvláštni ľudia, ochotní obetovať pre svoju prácu neraz aj súkromie, stáva sa veľmi reálnym nebezpečenstvo, že o niekoľko rokov, keď stredná a staršia generácia odíde do dôchodku, nebude mať výskum kto robiť. A to už ani nehovorím o tom, že nebude mať kto odovzdávať ďalej skúsenosti mladšej generácii. Kto ju bude vychovávať? Zabúdame, že veda je súčasťou kultúry národa. V každom vyspelom štáte patrí k prioritám. Na Slovensku takmer každý štvrtý človek ochorie na nádorovú chorobu, teda vo vlastnom záujme by nám na výskume malo záležať. Aký má význam vidieť i na príklade leukémie. Keď som začínal, tak sa vyliečiť nedala. V posledných dvoch rokoch sa až 80 percent akútnej leukémie dá vyliečiť. A úspešnosť liečby stále stúpa. Rakovina je choroba génov. Vzniká akumuláciou genetického poškodenia DNA v našich bunkách. Niektoré jej prejavy sú dedičné, tak sa môže stať, že človek získa predispozíciu na vznik nádoru určitého typu. Dá sa to zistiť skôr, ako sa objavia prvé príznaky. Keď je to taký druh nádoru, že postihnutý orgán sa dá odstrániť, je človek zachránený. Napríklad jeden typ nádoru hrubého čreva je podmienený zmenou jedného génu, a táto predispozícia je dedičná. Odstránením hrubého čreva sa vzniku ochorenia predíde. My však už na tieto vyšetrenia nemáme peniaze. Žiť neustále z darov, ktoré získavajú od svojich zahraničných kolegov, hoci im vychádzajú maximálne v ústrety, je dosť ponižujúce. Často sa čudujú prečo robíme, keď nemáme peniaze. Hanbím sa, že sme v úlohe prosebníkov, ale pretože poznajú naše výsledky, vždy sa nad nami ťzmilujúŤ. Máme asociačnú dohodu s Národným onkologickým ústavom v Spojených štátoch. Je to veľká ustanovizeň, sme radi, že máme tú česť s nimi spolupracovať. Prináša nám to určité výhody, informácie, možnosť osobného stretávania sa. Ale keď si oni podajú žiadosť do amerického Senátu o zvýšenie rozpočtu, tak im vyhovejú. Aj teraz im ho zvýšili o šesť percent. A to už niečo znamená. Náš ústav sa uchádza o granty, peniaze na výskumné úlohy a potrebný materiál aj na Slovensku. Za celý rok ich dostaneme štrnásť, čo je milión korún. Z tých peňazí si však musíme uhrádzať aj náklady na chod ústavu, lebo z rozpočtu nám na to nezostáva. O to menej nám však zostáva na výskum a prístroje. Trošku lepšie sme na tom boli posledné štyri roky, lebo sme riešili štátnu objednávku a dostali sme každý rok tri milióny. Bolo to na materiál a na prenesenie výsledkov výskumu do praxe. Zákon o vede Možno povedať, že patríme medzi prioritné odvetvia, preto by sme si zaslúžili väčšiu pozornosť, zapojil sa do rozhovoru RNDr. Miroslav Piršel, CSc., zástupca riaditeľa ústavu. Zdá sa, akoby to nikoho nezaujímalo. So svojimi problémami sa netaja zdravotníci ani pracovníci školstva, verejnosť o nich vie, ale o problémoch Slovenskej akadémie vied vie málokto. Ťaháme za kratší koniec a kredit vedca je na Slovensku veľmi nízky. Medzery sú aj v legislatíve. Spôsob financovania akadémie je taký, že nestačí ani na réžiu pokrytia výdavkov jednotlivých ústavov. Každé tri roky nás hodnotia, porovnávajú našu prácu s vyspelými zahraničnými inštitúciami, ale nikdy sa v tomto hodnotení neobjaví porovnanie ich a nášho rozpočtu, porovnanie podmienok práce. Štát by si mal uvedomiť, že výskum slúži všetkým, brať na vedomie naše priority, rozlišovať čo je dôležité a čo nie. Iba tak môžeme udržať krok s ostatnými vyspelými krajinami. Konečne by sa mal urobiť zákon o vede. Zabúda sa na to, že ak sa dnes investuje do výskumu, v budúcnosti sa to mnohonásobne vráti. A možno by sa k nám vrátili aj naši kolegovia, ktorí odišli pracovať do zahraničia za desaťnásobne vyššie platy. Lebo vedci sú ako dospelé deti, ktorých vedecká posadnutosť na poznávanie tajomstiev prírody je to, čo tvorilo a tvorí základ pre pokrok ľudskej spoločnosti, z ktorého profitujeme všetci. Povinnosťou štátu by malo byť ich podporovanie, uzavrel rozhovor doc. Č. Altaner. Gabriela Klestincová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
