Oživia nižšie sadzby trhy?
Medzi reformujúcimi sa krajinami strednej a východnej Európy možno v posledných rokoch pozorovať rastúce úsilie o zaradenie sa medzi krajiny Európskej únie (EÚ). Tento proces je však veľmi zaujímavý aj pre svetových investorov, ktorým by očakávané rozširovanie EÚ mohlo priniesť veľké zisky. Uvažovanie investorov by sa dalo opísať a logicky potvrdiť nasledujúcimi faktormi. Úroveň úrokových sadzieb v krajinách uchádzajúcich sa o vstup do EÚ je výrazne vyššia ako v členských krajinách. Preto sa v dôsledku konvergenčných tlakov bude ich výška určite znižovať. Pozitívny vplyv klesajúcich úrokových sadzieb sa prejaví na zvýšení cien obligácií. Tým sa zníži zaťaženie firiem, ktoré tieto obligácie emitovali, a to je dobrá správa aj pre ich akcie. Krajiny strednej a východnej Európy by teda mohli ťažiť z diverzifikačných snáh zahraničných investorov, ktorí by v dôsledku nízkej úrovne sadzieb v EÚ mohli mať s najväčšou pravdepodobnosťou záujem rozšíriť svoje portfóliá o cenné papiere reformujúcich sa krajín. Schopnosť konkurencie ostatných emerging markets sa v poslednom čase výrazne znížila. Posledné finančné krízy mali zdrvujúci dosah na finančné trhy perspektívnych ázijských krajín. Podobne sa začala otriasať aj pôda pod nohami krajín Latinskej Ameriky, keď bublina obrovského množstva brazílskych finančných derivátov hrozila pretrhnutím. Takto by sa dali opísať teoretické predpoklady nasledujúceho vývoja. Skutočnosť je však celkom iná. Výrazný rast záujmu zahraničných investorov v stredoeurópskom regióne zatiaľ nenastal. Jednou z hlavných príčin by mohlo byť, že proces začleňovania do európskych štruktúr je veľmi zdĺhavý. V skutočnosti sa nedá jednoznačne povedať, kedy dôjde ku konkrétnemu rozšíreniu Európskej únie. Už predchádzajúci rok však ukázal, že napríklad medzi nemeckými investormi začína dominovať záujem o európske trhy, ktoré prekonali príťažlivosť ázijských a amerických krajín. Podľa názoru niektorých odborníkov sa bude záujem sústreďovať hlavne na trhy obligácií, hoci konvergenčný efekt sa ako dôležitý faktor môže brať do úvahy iba v strednodobom až dlhodobom plánovaní. V súčasnosti sa dá naopak predpokladať, že investori sa budú stredoeurópskym trhom vyhýbať, pretože na nich negatívne vplývajú obavy zo slabnúcich mien a z ekonomických ukazovateľov jednotlivých krajín. Hlavnými trhmi, ktoré by sa v nasledujúcich rokoch mali dostať na výslnie záujmu, sú Poľsko a Maďarsko. Zhoršujúce sa výsledky bežného účtu platobnej bilancie, zahraničnoobchodnej bilancie a rozpočtového deficitu však vrhajú aj na tieto trhy negatívne svetlo. Prípadný prepad zlotého a forintu by výrazne znížil vyhliadky akciových trhov, ale aj trhov obligácií. Ak by teda niekto očakával výrazný prílev zahraničných investícií už v tomto roku, s najväčšou pravdepodobnosťou ho neminie sklamanie. To, samozrejme, neznamená, že sa tak nemôže stať, ale sama konvergencia úrokových sadzieb zatiaľ nedokáže investorov presvedčiť. Jednotlivé ekonomiky budú musieť dokázať, že smer, ktorým sa v súčasnosti uberajú, zabezpečí makroekonomickú stabilitu a ďalší rozvoj. Prísna výdavková politika poľskej vlády už síce otvorila cestu na znižovanie úrokových sadzieb, ale ešte nie je jednoznačné na akej úrovni sa ich hodnota stabilizuje. Najväčšie špekulácie sa objavili v tejto oblasti začiatkom apríla, keď Maďarsko a Česká republika reagovali na zníženie sadzieb Európskej centrálnej banky o 50 bázických bodov. Podľa názorov domácich nezávislých odborníkov sa o možnom znížení sadzieb bude musieť rokovať najmenej nasledujúci mesiac, pretože ponuka peňazí ustavične rastie a objavujú sa aj problémy s vládnym rozpočtom. Poľská centrálna banka pristúpila k poslednému zníženiu sadzieb v januári, keď hlavná sadzba klesla o 250 bázických bodov na 13 % a lombardná sadzba sa znížila o 300 bázických bodov na 17 %. Ďalšie rokovanie centrálnej banky, kde by sa mohlo rozhodnúť o prípadnej úprave sadzieb, sa uskutoční v polovici mája. Pozitívne očakávania prevládali aj medzi maďarskými analytikmi, ktorí predpovedali ďalšie zníženie kľúčovej sadzby na konci mája, keď už 9. apríla sa jej hodnota znížila o 50 bázických bodov na 15,5 %. Zverejnené výsledky indexu spotrebiteľských cien v apríli však boli vyššie, ako sa vo všeobecnosti očakávalo. To by síce na jednej strane mohlo signalizovať posilnenie ekonomiky, ale na druhej strane negatívne vplýva na možné znižovanie úrokových sadzieb. Podobný vývoj sa zaznamenal aj v Českej republike. Podľa vyjadrenia Iva Svobodu, českého ministra financií, je na trhu dostatok priestoru, aby mohli krátkodobé repo sadzby klesnúť až na úroveň 6 %. Už v pondelok minulý týždeň znížila česká centrálna banka repo sadzby o 30 bázických bodov na 6,9 %, keď sa pod tento krok najvýraznejšie podpísala domáca mena, ktorá výrazne posilnila. Súčasné znižovanie úrokových sadzieb sa však podľa I. Svobodu reálne prejaví na českej ekonomike až v roku 2000. Vladimír Gajdoš
|
|
| Amsterdam | prehánky | 16 |
| Atény | slnečno | 24 |
| Belehrad | búrky | 22 |
| Berlín | prehánky | 18 |
| Bratislava | oblačno | 20 |
| Brusel | prehánky | 16 |
| Budapešť | oblačno | 20 |
| Bukurešť | prehánky | 21 |
| Frankfurt | dážď | 20 |
| Helsinki | oblačno | 7 |
| Istanbul | slnečno | 22 |
| Kodaň | oblačno | 10 |
| Kyjev | prehánky | 17 |
| Lisabon | slnečno | 23 |
| Londýn | oblačno | 16 |
| Madrid | slnečno | 24 |
| Miláno | malá oblačnosť | 30 |
| Moskva | prehánky | 13 |
| Oslo | dážď | 6 |
| Paríž | oblačno | 23 |
| Praha | prehánky | 18 |
| Rím | malá oblačnosť | 25 |
| Sofia | búrky | 22 |
| Štokholm | prehánky | 6 |
| Varšava | prehánky | 17 |
| Viedeň | prehánky | 20 |
| Záhreb | prehánky | 22 |
| Ženeva | prehánky | 22 |
|
|
|
