Centrálna banka verzus MF SR?

Zdá sa, že koniec oslabovaniu kurzu koruny oproti voľne vymeniteľným menám nie je stále na obzore. Včera klesol na nové historické minimum oproti euru – z otváracích 45,170/270 na 45,470/520 Sk/1 EUR, pričom koruna oslabovala kontinuálne. Za oslabovaním domácej meny vidia díleri nákupy devíz väčšími klientmi a domácimi bankami. Zahraničné banky sa na trhu väčšou aktivitou neprejavili. Po tom, čo centrálna banka oznámila, že nebude intervenovať na devízovom trhu v prospech koruny – situáciu však monitoruje – nasledovali mierne nákupy slovenskej koruny. Podľa J. Závadského z Istrobanky sa niektoré banky pod vplyvom raňajšieho obchodovania dostali do krátkych pozícií, takže si ich v priebehu dopoludnia dorovnávali. Toto sú hlavné príčiny včerajšieho oslabenia koruny. Ďalší vývoj kurzu koruny sa dá iba ťažko predpokladať – je možné, že súčasný kurz môže vyvolať predaje devíz do slovenských korún londýnskymi bankami, čo môže posilniť kurz koruny. Tie sa doteraz správajú zdržanlivo a pravdepodobne vyčkávajú výsledky prezidentských volieb. Žiaľ, slovenský trh je príliš malý, a teda ovplyvniteľný. Hlavnou udalosťou na peňažnom trhu bola včerajšia emisia štátnych pokladničných poukážok. Ministerstvo financií SR akceptovalo 4,771 mld. Sk – dopyt bánk dosiahol 5,221 mld. Sk – s priemerným výnosom 12,97 %, pričom minimum bolo 12,19 % a maximum 13,999 %. Oproti predchádzajúcej aukcii približne v rovnakom objeme sa výnos zvýšil – pred týždňom neprevýšil výnos 12 % p. a. Vzrast úrokov na štátne pokladničné poukážky ovplyvnilo i vyhlásenie Vladimíra Masára, guvernéra Národnej banky Slovenska, že centrálna banka nebude vláde na pokrývanie deficitu štátneho rozpočtu požičiavať technický úver. Technický úver, ktorý umožňuje Ministerstvu financií SR požičiavať si od Národnej banky Slovenska prostredníctvom nákupov štátnych pokladničných poukážok do svojho portfólia, považuje guvernér NBS Vladimír Masár za mimoriadne a výnimočné opatrenie. Guvernér nevidí dôvod, aby vláda využívala túto formu pomoci v bežnej situácii, ktorá vládne momentálne. Takéto dodávanie likvidity sa podľa neho môže negatívne odraziť vo vývoji kurzu slovenskej koruny. Guvernér zdôraznil, že ministerstvo by na refinancovanie svojich potrieb malo využívať predovšetkým medzibankový trh. Iný názor na toto rozhodnutie má ministerka financií Brigita Schmögnerová. „Zdá sa mi, že NBS nie celkom chápe, že je súčasťou štátu. V krajinách EÚ sa nesmie refinancovať vláda prostredníctvom centrálnej banky. V SR je však situácia odlišná – možnosť čerpať prostriedky od NBS na financovanie priebežného schodku štátneho rozpočtu je zakotvená priamo v zákone. Podľa ministerky prešla kompetencia rozhodnúť o poskytnutí pôžičky z aukčného výboru na Bankovú radu NBS. Emisie pokladničných poukážok do portfólia NBS boli v minulosti jedným z hlavných prostriedkov, ktoré ministerstvo využívalo pri tlaku na pokles úrokových sadzieb. Podľa platnej legislatívy mohla centrálna banka refinancovať schodok štátneho rozpočtu do výšky 5 % z rozpočtových príjmov za predchádzajúci rok pri fixnej úrokovej sadzbe 11,8 % p. a. (diskontná sadzba + 3 percentuálne body).