V Bratislave sa stretnú premiéri krajín Vyšehradskej štvorky Bratislava (TASR/SITA/Hd-jnk) - Hlavným cieľom pracovného stretnutia predsedov vlád regionálneho zoskupenia krajín Vyšehradskej štvorky (V4) Miloša Zemana, Jerzyho Buzeka, Viktora Orbána a Mikuláša Dzurindu, ktoré bude v piatok v Bratislave, je oživenie spolupráce skupiny, ktorú predstavuje Česká republika, Poľsko, Maďarsko a Slovensko. Visegrádska štvorka v posledných rokoch bola skôr symbolickým ako funkčným zoskupením. Príčinou stagnácie bol politický vývoj, vnútorné rozpory a nedostatok dobrej vôle členských krajín, pričom do veľkej miery za "stojaté vody" V-4 sa podpísal odklon politickej reprezentácie SR po roku 1994 od všeobecne prijatých hodnôt a princípov transformácie spoločnosti. Možnosť oživenia "ducha Visegradu" avízovalo budapeštianske stretnutie premiérov Maďarska, Poľska a ČR v októbri, krátko po vlaňajších parlamentných voľbách na Slovensku. Premiéri susedných štátov vtedy vyzvali Bratislavu obsadiť "rezervovanú stoličku" vo V-4. Podobné vyhlásenie mal aj český prezident Václav Havel na novembrovej návšteve SR, keď navrhol ako miesto summitu V-4 práve Bratislavu a plnú podporu v tomto smere dostal premiér SR M.Dzurinda od svojich rezortných kolegov aj na summite Stredoeurópskej iniciatívy v decembri v Záhrebe. Voľba Bratislavy má symbolicky potvrdiť vnútropolitické a zahraničnopolitcké ocenenie SR, návrat na predošlú rovnocennú pozíciu a predstavuje zároveň aj výzvu pre Slovensko, aby dokázalo svoj podiel na oživení visegrádskej spolupráce vedúcej k spoločným integračným cieľom všetkých zúčastnených strán. Avízovaná bola rozprava premiérov a ministrov zahraničných vecí o situácii v Kosove a budúcnosti Balkánu, ktorá ako včera uviedol maďarský premiér V. Orbán bude pravdepodobne najdôležitejšou témou piatkového summitu. V popredí záujmu sú však aj ekonomické záležitosti, keďže je dôležité spoločne presadzovať svoje politické a hospodárske záujmy voči EÚ a hovoriť najmä o hospodárskych aspektoch regionálnej spolupráce, o spoločnej výrobe a obchode. Za vrchol doterajších aktivít krajín V4 z hospodárskeho hľadiska možno považovať podpísanie Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA) v decembri 1992. V sobotu vo Vysokých Tatrách bude mať summit dohru v podobe rokovaní premiérov SR a ČR, ktoré by malo definitívne uzavrieť problematiku delenia majetku po bývalej federácii. Nie je isté, či sa premiéri dotknú aj problematiky dotácií v poľnohospodárstve. Agrárna sféra je totiž v rámci CEFTA stále najcitlivejšou otázkou. Čo sa týka SR, miera dotácií slovenského poľnohospodárstva je zo všetkých krajín V-4 najvyššia. Poľská vláda, ktorá čelí intenzívnym protestom domácich poľnohospodárov začiatkom marca schválila balík opatrení vo výške 450 miliónov zlotých na pomoc agrárnemu sektoru, ktorý bol negatívne poznačený poklesom exportov do krízou zmietaného Ruska. Varšava rozhodla tiež o intervenčnom nákupe bravčového mäsa a vzdaní sa niektorých preferenčných ciel obmedzením dovozu pšenice, hydiny, cukru a jogurtov. Zásahy poľskej vlády však narazili na odmietavý postoj Budapešti. Maďarská vláda ostro odsúdila poľské zvýšenie ciel na maďarské komodity (pšenicu, bravčové mäso a hydinu), čo vraj prakticky znamená zastavenie maďarských exportov a protirečí dohodám o vzájommncýh konzultáciách v rámci CEFTA. Proti rozhodnutiam poľskej vlády sa ohradila aj Česká republika a Slovensko.
