|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 13.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Málo ľudí, slabá technika i zákonyPrečo daňové úrady nedôsledne vymáhajú nedoplatky? Keď sa spomína výška daňových a colných nedoplatkov, hovorí sa o neserióznosti podnikateľských subjektov a nedostatkoch zákonov, ktoré im umožňujú neplatiť. Ako však ukázala správa Najvyššieho kontrolného úradu za minulý rok, časť z vyše 41-miliardového nedoplatku ide aj na vrub nedostatočnej kontrolnej činnosti daňových úradov. Koľko, to sa presne nedá vyčísliť. Príčin je viac. Ide najmä o nedostatočné vybavenie správcov dane výpočtovou technikou, chýba prepojenie medzi colnými a daňovými úradmi a zodpovedajúce nie je ani medzi samými daňovými úradmi. Navyše, ich pracovníci majú nízke platy a z toho sa odvíja ich nie vždy zodpovedajúca kvalifikácia, častá fluktuácia a nedostatok praxe. Okrem týchto objektívnych dôvodov treba povedať aj to, že daňoví úradníci často volajú po sprísňovaní zákonov voči podnikateľom, ale nie vždy využívajú možnosti, ktoré majú k dispozícii v súčasnosti. O aké ide? Nedostatky u správcov Ide o zákonné formy vymáhania nedoplatkov podľa zákona o správe daní a poplatkov a Občianskeho súdneho poriadku. Konkrétne výzvy na úhradu nedoplatkov, daňové úrady často neposielajú ihneď po vzniku nedoplatku, prípadne ho posielajú opätovne namiesto toho, aby pristúpili k vymáhaniu nedoplatku. Zo strany daňových úradov pokrivkáva aj toľko diskutovaná daňová exekúcia, t. j. vydanie exekučného príkazu na prikázané pohľadávky na peňažné prostriedky daňových dlžníkov zrážkou zo mzdy. Daňové úrady ju používali napriek tomu, že dlžníci si už vopred vybrali z bankového účtu peniaze a vopred si to neoverili. Tým strácali čas a na pretras sa znova dostáva otázka, prečo, keď novela zákona o bankách umožňuje podobné informácie daňovým úradom na požiadanie poskytnúť. Tu by teda nemal byť žiadny problém, a ak vzniká, ide pravdepodobne na vrub nedôslednosti daňových úradov. Jedna z najúčinnejších foriem, predaj hnuteľného a nehnuteľného majetku, boli daňovými úradmi využívané v uplynulom roku len v minimálnej miere. Správcovia dane väčšinou zabezpečujú nedoplatky len vydaním záložného práva k veciam dlžníka. Tak dochádza k stavu, že veľká časť majetku daňových dlžníkov je síce založená, ale nejdú do dražby. Ich príprava a výkon sú totiž veľmi administratívne zložité a daňové úrady sú zavalené prácou. V tomto smere by bolo treba zákon spriechodniť tak, aby stál na strane daňového úradu a na dlžníka sa nepozeral ako na bezúhonného podnikateľa, ale ako na subjekt, ktorý tým, že neplní odvodové povinnosti voči štátu a záväzky vyplývajúce z obchodných vzťahov, porušuje zákon. Avšak toto je už akoby večná téma na diskusiu: o problémoch s dražbami sa hovorí už roky, rovnako aj o potrebe znižovania daňových a colných nedoplatkov, ale zákonná náprava v podobe spriechodnenia tohto procesu neprichádza. Šikovnosť podnikateľov Z problémov, ktoré komplikujú život správcom dane a zákony neumožňujú sa im účinne brániť, vystupuje do popredia niekoľko modelových situácií. Podnikatelia často podnikajú v prenajatých priestoroch s prenajatými motorovými vozidlami. Už týmto krokom, akoby sa pripravovali na možné nezaplatenia daní a zastieranie stôp pri prekročení zákona. Správca dane totiž nemá v takomto prípade čo založiť, prípadne v dražbe predať. Navyše, takéto daňové subjekty väčšinou na bankových účtoch nemajú žiadne prostriedky. Podobná situácia nastáva aj tým, že podnikatelia často menia svoje sídlo, a tým aj miestnu príslušnosť k správcom dane. Okrem toho, že tieto zmeny nenahlásia na daňové úrady, situáciu komplikuje aj skutočnosť, že zápis v obchodnom registri a zmena sídla v niektorých prípadoch trvá i niekoľko mesiacov. Správcovia daní takéto subjekty nemôžu za účelom vykonania kontroly alebo pre iné správne úkony vyhľadať. Okrem toho je v takýchto prípadoch problematické aj odovzdávanie si informácií medzi daňovými úradmi v konaní a pri delimitácii daňových nedoplatkov a preplatkov. Potrebám v tomto prípade nezodpovedá ich softvérové vybavenie, o technike už bola reč. Problémom je aj to, že daňové úrady sa nie vždy včas dozvedia o vypísaní konkurzu na majetok daňového dlžníka, a preto nemôžu včas prihlásiť všetky pohľadávky. Z celkovej bilancie Spomínané nedostatky sa podpísali pod skutočnosť, že hoci celková bilancia vzniku a vymožených nedoplatkov je približne rovnaká, a teda úroveň okolo 40 miliárd colných a daňových nedoplatkov v poslednom období stagnuje, narastá počet podnikateľských subjektov, ktorým rastie celková výška nedoplatkov. To nesvedčí o dobrej práci daňových úradov alebo o úrovni legislatívnych nástrojov, ktoré majú k dispozícii. Ktorý faktor sa pod tento výsledok podpísal vo väčšej a ktorý v menšej miere, to nech si rozmenia na drobné kompetentní. Isté však je, že v roku 1996 daňové úrady z celkovej výšky daňových nedoplatkov na dani z príjmu právnických osôb vo výške 2,07 mld. Sk v roku 1996 evidovali 17 subjektov s vyše 10-miliónovými nedoplatkami, o rok neskôr (výška nedoplatkov 3,3 mld. Sk) ich bolo 26 a k 30. 9. 1998 (výška nedoplatkov 5,3 mld. Sk) už 30. Podobný vývoj je pri dani z pridanej hodnoty. V roku 1996 predstavovali nedoplatky 8,5 mld. Sk, v roku 1997 to bolo už 11 mld. Sk a k 30. 9. 1998 už 15,4 mld. Sk. Pritom v roku 1996 malo nedoplatky nad 10 mil. Sk 104 subjektov a v sledovanom období roku 1998 to už bolo 151. Ako ďalej? Ak teda ministerka financií hovorí o konkrétnych nedostatkoch v správe daní, či už na strane daňových úradov alebo podnikateľov, vie o čom hovorí. Jej kritiku do vlastných radov treba oceniť. Fakt, že tieto problémy sa vlečú a neriešia, však už ministerstvo stavia do iného svetla. Iste, treba uznať, že nie všetky páky má v rukách a problémy môže vyriešiť. Napríklad zavedenie nového informačného systému a vzájomného prepojenia jednotlivých inštitúcií bolo ohlasované už na marec tohto roku, avšak pre nedostatok finančných prostriedkov sa odkladá do konca roka. Pri legislatívnych nedostatkoch, ktoré majú daňové úrady zmapované, pri súčinnosti s inými zložkami štátnej správy je to však už iné. Ak by sme situáciu celkovo zhrnuli, možno povedať, že i napriek snahe správcov dane je predpoklad, že daňové a colné nedoplatky sa i napriek aktuálnosti problému vzhľadom na potreby štátneho rozpočtu a snahy úradov nepodarí v tomto, či budúcom roku výrazne znížiť alebo zamedziť vzniku nových. Peter Višváder |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
