Aj navýšenie znamená prepad
Štátny rozpočet nie je schopný plne financovať vysoké školy Univerzita Komenského, ktorá nesie meno významnej historickej osobnosti svetovej vedy učiteľa národov J. A. Komenského , je najstaršou a najväčšou vysokou školou v Slovenskej republike. Jej vznik mal mimoriadny význam pre rozvoj vzdelanosti, vedy a kultúry na Slovensku. Bola prvou vysokou školou, na ktorej sa slovenská inteligencia mohla vzdelávať vo vlastnom jazyku. V súčasnosti na nej študuje takmer 25-tisíc študentov. Ako sa jej darí v tejto zložitej ekonomickej situácii, sme sa opýtali priamo rektora prof. Ing. Ferdinanda Devínskeho, DrSc. Za akých podmienok vychovávate odborníkov pre budúce tisícročie ? Ak máme na mysli podmienky intelektuálne, tak vo vynikajúcich. Ak však finančné, tak tie nie sú práve najlepšie. Financovanie vysokých škôl či univerzít ani nový rozpočet nezmenil tak, že by zásadne podporil programové vyhlásenie vlády v tom, že vzdelanie je prioritou. Univerzita Komenského (UK) dostala rozpočet prakticky na úrovni minulého roka a, samozrejme, vieme, že už minuloročný nestačil. Je nám jasné, že v súčasnej ekonomickej situácii sa vláda asi snaží robiť, čo môže. V každom prípade rozpočet nepokrýva ani naše základné požiadavky. Aká je ekonomika školy, sú peniaze aj na výskum, alebo stačia iba na platy? Požiadavky UK a jednotlivých súčastí v rámci návrhu rozpočtu na rok 1999 sa pohybovali blízko 1,9 mld. SK. Dostali sme 60 percent. Ďalší veľmi vážny problém je, že z celého rozpočtu takmer 80 percent ide na mzdy, odvody a platby fyzickým osobám. Keď zo zvyšných 20 percent zaplatíme energiu a ostatné výdavky, tak zostáva 6 7 percent prostriedkov, ktoré idú priamo študentovi na výučbu. Tieto čísla jasne deklarujú, že štátny rozpočet dnes nie je schopný vyfinancovať vysoké školy. Keď zoberiem rozpočet univerzity ako celok, veda z neho tvorí iba10 percent. Z toho 0,7 percenta sú bežné a kapitálové výdavky. To znamená, že inštitucionálna veda univerzity je z rozpočtu podporovaná až takýmto percentom. Samozrejme, treba zobrať do úvahy v prípade vedy aj to, že mnohí jednotlivci či pracoviská sa uchádzali o granty a istý podiel grantových prostriedkov by mali na univerzitu ešte prísť. V každom prípade aj s takýmto zvýšením je to  veľmi malá suma. Už nielen v porovnaní s Českou republikou, ktorá v tomto smere je nám najbližšia, ale aj v porovnaní s minulosťou. Dnes pre celú univerzitu rozdeľujeme 2,7 mil. Sk kapitálových výdavkov. V roku 1991 1992 sa rozdeľovalo 30 mil. Sk. Aj navýšenie v tejto oblasti znamená stály prepad. Je to dôsledok aj multiplicitného financovania vedy v tomto štáte. Až dve tretiny prostriedkov na vedu, ktoré rozpočet vyčleňuje, idú do rezortných výskumných ústavov. Tieto ústavy však nie sú ani súčasťou SAV, ani súčasťou rezortu školstva, ale sú v rezortoch napríklad hospodárstva, obrany, poľnohospodárstva atď. Mnohé z nich sú dnes už súkromné. Čiže štát dotuje súkromné organizácie. A to si myslím, že v danom okamihu, keď vysoké školy a akadémie nemajú dostatok prostriedkov na to, aby robili vedu a výskum, čo je jedna z hlavných misií vysokých škôl, je nemorálne. Aké je vekové zloženie učiteľského zboru. Darí sa vám získavať mladých ? Táto otázka súvisí aj s rozpočtom. Situácia na Univerzite Komenského je podobná ako na ostatných slovenských vysokých školách s výnimkou nových učilíšť, kde je vekový priemer možno o desať rokov vyšší. Vekový priemer profesorov UK sa pohybuje okolo 61 rokov, u docentov 53 rokov. Oba priemery sú podľa mňa vysoké. Myslím si, že docenti a profesori by mali byť mladší. Problém je, že učiteľské povolanie ani na vysokej škole nie je atraktívne. Dosiahnuť tieto jednotlivé stupne si vyžaduje podávať fantastický výkon za veľmi nízke finančné ohodnotenie. Stav zamestnancov UK sa od roku 1989 znížil z 5500 na 4974. Odišli najmä mladí, perspektívni ľudia, ale aj vynikajúce kapacity. Ministerstvu financií sa po dlhoročnom úsilí podarilo presadiť metodiku, ktorú dokonca už predchádzajúci režim opustil okolo rokov 1984 1986 ako absolútne neefektívnu a škodlivú pre zamestnancov, to znamená, že aj keď sa situácia bude zlepšovať, nebudeme môcť nikoho prijať, ani tých skvelých ľudí, ktorí by sa prípadne chceli vrátiť, lebo nemôžeme prekročiť maximálny počet zamestnancov, mechanicky stanovený k 30. decembru 1998. Pre UK bolo stanovených 4944. Táto regulácia má retroaktívny charakter, prišla až v apríli a ako sa s touto novou situáciou (napríklad prekročením počtu pracovníkov o 30) vysoké školy a fakulty vyrovnajú, nie je jasné. Navyše, som presvedčený, že tí, ktorí o takomto limite rozhodli, nepoznajú zákony, pretože takéto rozhodnutie je v priamom protiklade s existujúcim (a podotýkam od roku 1990) zákonom o vysokých školách. Ako by ste charakterizovali súčasnú prax, pre ktorú vychovávate budúcich odborníkov ? Štruktúra hospodárstva sa v rámci transformácie, pochopiteľne, zmenila. Pokiaľ viem, 80 85 % HDP produkujú súkromné firmy. A potreby týchto firiem sú už trocha iné, ako mali štátne podniky. Mal som možnosť zúčastniť sa na stretnutí so študentmi a zástupcami praxe, ktorú zastupovali firmy Volkswagen a Slovnaft. Vtedy vyslovili zástupcovia praxe požiadavku, že by potrebovali, aby naši absolventi boli špeciálne formovaní pre ich potreby. To, samozrejme, je požiadavka, ktorú možno do istej miery splniť. Ale treba si uvedomiť, že poslanie klasických vysokých škôl je vychovať absolventov so širokým a univerzálnym rozhľadom, ktorí sa budú môcť a vedieť prispôsobiť meniacim sa podmienkam. V rámci diverzifikovaného vysokého školstva si viem predstaviť školy, ktoré budú špeciálne vychovávať pre región a jeho potreby s dlhodobou koncepciou, ako aj pre jeho podniky. Veľmi dúfam, že po zavedení kreditného systému študenti budú mať možnosti profilovať si svoje vzdelanie tak, ako to budú pokladať za užitočné a pre svoju budúcnosť potrebné. Samozrejme, ak sa chceme integrovať do Európy a trh práce sa rozšíri, ak Slovensko otvorí svoje pomyselné hranice aj týmto smerom, tak naši študenti budú potrebovať dokladovať štúdium, ktoré absolvovali. Jedna vec je dobré meno tejto univerzity, ktoré je všeobecne uznávané, a druhá vec sú hory žiadostí napríklad od organizácií zamestnávajúcich našich lekárov v USA, žiadajúcich potvrdenia o štúdiu. Okrem iného kladú otázky typu: čo to znamená veľmi dobre, koľko je to kreditov? Z diplomu nevidno, aké štúdium a s akým výsledkom absolvoval, kto ho učil, či je jeho vzdelanie kompatibilné. Naše diplomy (nie vzdelanie!) nič z toho neodzrkadľujú. Viaceré vysoké školy alebo fakulty na Slovensku majú akýsi kreditný systém, ale ani jeden z nich nie je založený na európskom prenose kreditov. Je kreditný systém dobre pripravený ?
Tak ako sme ho pripravili na UK a ako sa tomuto problému venujeme, myslím si, že je dobre pripravený. Dokumenty, ktoré sú k nemu vypracované, postupy, ktoré sme schválili v najvyšších rozhodovacích orgánoch univerzity, ako aj jednotlivé termínované úlohy, sme schopní vyriešiť tak, že celouniverzitne bude možné zaviesť systém založený na európskom prenose kreditov v akademickom roku 2000 2001. Niektoré fakulty ho zavedú už od roku 1999 2000. Aký model financovania by vyhovoval univerzite?
Viaczdrojové. Štátny rozpočet bude vždy hlavným zdrojom financií, a tak je to všade na svete, ale nemôže zostať jediným. Ďalšie zdroje musia závisieť od výkonu a schopnosti školy. Ani vo viaczdrojovom financovaní sa štát nesmie vzdať zodpovednosti za vysokoškolské vzdelávanie občanov. Mimorozpočtové zdroje by mali plynúť z výkonov kontraktného výskumu, vzdelávacích aktivít, nemali by sa zdaňovať. Ingrid Stránska
|
|
| Amsterdam | polooblačno | 15 |
| Atény | polojasno | 27 |
| Belehrad | veľká oblačnosť | 23 |
| Berlín | polojasno | 16 |
| Bratislava | prehánky | 19 |
| Brusel | prehánky | 14 |
| Budapešť | dážď | 17 |
| Bukurešť | veľká oblačnosť | 23 |
| Frankfurt | polojasno | 18 |
| Helsinki | dážď | 10 |
| Istanbul | polojasno | 24 |
| Kodaň | prehánky | 16 |
| Kyjev | polojasno | 15 |
| Lisabon | oblačno | 23 |
| Londýn | polooblačno | 17 |
| Madrid | polojasno | 31 |
| Miláno | polojasno | 29 |
| Moskva | dážď | 7 |
| Oslo | veľká oblačnosť | 8 |
| Paríž | polojasno | 19 |
| Praha | polojasno | 19 |
| Rím | malá oblačnosť | 30 |
| Sofia | polooblačno | 19 |
| Štokholm | dážď | 10 |
| Varšava | polojasno | 15 |
| Viedeň | prehánky | 19 |
| Záhreb | polojasno | 22 |
| Ženeva | polojasno | 17 |
|
|
|
