|
|
||||||||||||||||
| Piatok 14.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Volanie po vyrovnanej bilanciiCiele, priority a nástroje hospodárskej politiky na najbližšie roky Podnikateľská sféra, ale aj odborná ekonomická verejnosť očakávajú od vlády formulovanie hospodárskej politiky, ktorá bude hľadať riešenie existujúcich problémov. Aby to mohla urobiť, treba poznať súčasný stav ako bázu na formulovanie cieľov a priorít a na základe nich potom určiť nástroje implementácie. Dedičstvo minulosti Aké je teda dedičstvo nedávnej minulosti? Makroekonóm ho vyjadrí v agregovanej podobne takýmto konštatovaním: neadekvátne hospodárske zotavenie z recesie, neadekvátny rast produktivity práce, zhoršovanie príjmovej nerovnosti, veľké deficity, rastúci dlh a neadekvátne verejné investície. V dôsledku toho je v súčasnosti ekonomika SR na ceste pomaly rastúceho outputu, narastajúcej, už aj tak vysokej nezamestnanosti a rastúceho deficitu vlády. Toto agregované, aj keď presné konštatovanie, nie je pre tvorcu hospodárskej politiky postačujúce. Potrebuje jednoznačné kvantitatívne indikátory. Politická rétorika a diskusie o stave slovenskej ekonomiky pripomínajú hľadanie vinníka dnešných ťažkostí a nie identifikáciu príčin a skrytých závislostí. Aj lekár ako prvé môže skonštatovať, že máme vysokú horúčku. Len detailnejšia diagnostika môže odhaliť skutočné problémy. Objektivizácia stavu ekonomiky si žiada dôkladnejší vzhľad fungovania ekonomiky. Pripomeňme si, že v roku 1996 vyhlásila NBS sterilizáciu a v ďalších rokoch sa menili diskontné sadzby, lombardná sadzba, zvýšili sa povinné minimálne rezervy, menil sa teda M2 nebolo aj to príčinou spomalenia rastu? Avšak pre tvorbu hospodárskej politiky vlády treba poznať, čo všetko sa v hospodárstve udialo od roku 1993. Aké ekonomické artefakty vznikli v dôsledku použitých nástrojov hospodárskej politiky. Domnievam sa, že zdrojom poučenia pre súčasnosť sú mnohé súvislosti, ktoré majú makroekonómi vo svojej databáze ekonomických udalostí. Bez ich vyčerpávajúcej identifikácie možno uviesť tieto: - NBS možno osamotene reagovala na varovné signály vzniku ohnísk nerovnováh - peňažná zásoba M2 rástla od vzniku SR nadmerným tempom (rýchlosť peňazí malá) - rastúci deficit bežného účtu platobnej bilancie presiahol kritickú hranicu 5 % - nízka produktivita práce - vysoký podiel investícií na HDP - uvoľnenie fiškálnej politiky a strata kontroly nad verejnými financiami - nerozlišovanie výdavkov vlády na tie, ktoré vplývajú na HDP (teda G) a transfery - výdavky G v SNÚ a v štátnom rozpočte sú neidentifikovateľné - bankový sektor sa ocitol v krízovej situácii IRB, problémy privatizácie - menový program NBS vychádzal z iných predstáv o raste HDP, inflácie a nezamestnanosti ako hospodárska politika vlády - spresňovanie monetárnej politiky (robila NBS) v období objavujúcich sa nerovnováh a nebola účinná reštrikčná politika NBS, vznik nerovnováh a nezdravý vývoj štruktúry HDP nezastavila, infláciu možno tlmila - spoločná korekcia vlády a NBS neprichádzala, 2. teoréma Tinbergena (koordinácia fiškálnej a monetárnej politiky) sa neakceptovala, konsenzus mohol zúžiť priestor fiškálnej expanzii - nefunkčná nominálna menová kotva, pretože napokon sa prešlo na flexibilný kurz - chýbala účinná korekcia hospodárskej politiky - tvorba hospodárskej politiky sa neopierala o modelové a simulačné riešenia, zabezpečiac konzistenciu veľkosti nástrojov a požadovaných cieľov politiky (M2, G, HDP...) - inštitucionálne opatrenia nezískali potrebnú prioritu (minimálna dôležitosť úradu pre stratégiu) - tvorba štátneho rozpočtu nezohľadňovala vzťah úrokovej miery a G, hoci je to principiálny vzťah fungovania hospodárstva (v makroekonómii známy aj v matematickej podobe) - dramatický vývoj úrokových mier a reakcia hospodárstva strata dynamiky - k zhoršeniu situácie v podnikovej sfére prispelo meškanie deregulácie cien - vysoké úrokové miery neboli stredobodom záujmu hospodárskej politiky a asi ich nevieme ani dnes vysvetliť - podkapitalizované a preúverované podniky neprešli ozdravovacím procesom reštrukturalizácie - ozdravenie sa nezaobíde bez účinných bankrotov odporcovia zvýrazňujú ich nepriaznivé stránky, ale nedoceňujú ich penalizačnú hrozbu za neúspešné hospodárenie a ich ozdravné dôsledky na efektívnu realokáciu kapitálu a zodpovednosť manažérov - zastaraný strojový park (20-ročný) v zahraničí iba 5 - úsporná snaha udržať si manažérsko-vlastnícke pozície - členmi dozorných a správnych rád neboli profesori univerzít (vládny sektor v širšom zmysle) - štát nebol poskytovateľom likvidity, ani podporovateľom perspektívnych podnikov. Hlavný zdroj Hlbší pohľad a hodnovernú identifikáciu problémov nášho hospodárstva stelesnenú v agregovanej podobe poskytuje štruktúra makroekonomických veličín tvoriacich HDP. Vidieť to z nasledujúcej tabuľky. Tabuľka 1: Štruktúra HDP USA, Veľkej Británie (VB) a SR SR USA VB Zložky HDP mld. bil. bil. Sk v % USD v % libier v % Výdavky obyvateľstva na spotrebu, C 322,3 49,3 4390,0 68,9 382,7 64,2 Výdavky na investície, I 252,7 38,6 875,2 13,7 92,9 15,6 Zmena stavu zásob, I -20,6 -0,03 16,8 0,002 -1,9 -0,003 Výdavky vlády, G 146,2 22,3 1157,1 18,1 132,4 22,2 Vývoz, X 368,8 56,4 660,1 10,4 139,8 23,4 Dovoz, M 415,5 63,5 725,8 11,4 149,1 25,0 HDP 653,9 100 6374,0 100 596,1 100 Z týchto údajov vyplýva, že principiálne finančné toky v hospodárstve SR, kvantifikované zložkami HDP, nemajú správne proporcie. Vo vyspelých krajinách domácnosti spotrebúvajú ( C ) viac ako 60 % HDP v USA 68,9 % a vo Veľkej Británii 64,2 %. Problém ekonomiky SR spočíva v nedostatočnom dopyte po tovaroch a službách sektora domácností po doma vyrobených tovaroch a službách. Takmer všetky typy domácností, okrem domácností dôchodcov, vynaložili v roku 1997 reálne na priemyselné výrobky sumy na úrovni len 60 80 % v porovnaní s rokom 1989. Analogické sú výsledky v iných kategóriách výdavkov na spotrebu, zložky C v HDP. Ekonomický program vlády musí spočívať na výzve, aby občania zvyšovali svoju spotrebu. Aj keď je základom zdravého vývoja ekonomiky potreba, aby podniky dostatočne investovali, údaje o ekonomike SR hovoria, že výdavky na investície (pozri tabuľka 1) presiahli úroveň bežnú vo vyspelých krajinách o viac ako 20 % (USA 13,7 % a VB 15,6 %). Efektívnosť investícií v SR bola v minulých rokoch nízka. Investície smerovali do oblastí finančne náročných a možno aj do oblastí, ktorých návratnosť investícií je veľmi dlhá, neprodukujúca výrobky a služby ihneď po uskutočnení výdavkov na investície. Vychádzajúc zo základnej makroekonomickej identity, a to Y = C + I + G + (X M) a na báze uvedenej tabuľky zároveň vieme povedať, že úspory plus netto príjmy z daní (S + T) boli menšie ako výdavky na investície plus výdavky vlády na nákup tovarov a služieb (I + G) v roku 1997 o 46,7 mld. Sk (taký je deficit obchodnej bilancie), teda rovnováha sa dosiahla na úkor netto zahraničných investícií vo výške 46,7 mld. Sk. Súčet príjmov Nastal čas na zrýchlenie ekonomického rozvoja nášho hospodárstva. Už minulá, ale aj súčasná hospodárska politika obviňuje za vznik problémov v zahraničnom obchode vysokú domácu spotrebu. Snaží sa ju obmedzovať. Za hlavný zdroj rozvoja ekonomiky treba pokladať rast spotreby obyvateľstva (časti domácej spotreby) a rast domácej výroby. Naše domácnosti nakupujú malý podiel HDP, nedosahujú potrebnú úroveň v agregovanom dopyte. Hovorí o tom uvedená štruktúra HDP SR a jej porovnanie s USA a VB ( pozri tabuľka 2). Ak by zložka C mala dosiahnuť hodnotu 0,6 z HDP v roku 1998, potom na základe údajov o HDP v roku 1997 sa ľahko presvedčíme, že by mal platiť vzťah HDP = 0,6 HDP + 331,6, resp. HDP = 829,0 mld. Sk. Už odhadnuté hodnoty HDP za rok 1998 sú výrazne nižšie. Z údajov z tabuľky 1 vyplýva ešte ďalší významný nepriaznivý fakt o efektívnosti ekonomiky SR. Všimnime si známu makroekonomickú kategóriu injekcie do hospodárstva, teda súčet zložiek I, G a X a ich transformáciu do ukazovateľa HDP za všetky tri porovnávané krajiny (tabuľka 2): Tabuľka 2: Efektívnosť injekcií do hospodárstva SR USA VB Súčet I, G a X 747,1 2709,2 363,2 HDP 653,9 6374,0 596,1 Podiel HDP/(I+G+X) 0,875 2,352 1,64 (Pokračovanie) Prof. Ing. J. Husár, CSc. Ekonomická univerzita Bratislava |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
