Zákonník práce, dane a zamestnávatelia Za výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sa podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. j) bod 5 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o daniach z príjmov) považujú mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. Daňovníci dane z príjmov, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca, si teda môžu ako daňový výdavok uplatniť náklady vynaložené na jeho mzdu, náhrady mzdy za jeho dovolenku, náhrady mzdy pri dôležitých osobných prekážkach pri práci a pod., a to v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve, nepresahujúcom však rámec daný príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V ustanovení § 24 ods. 2 písm. j) bod 5 zákona o daniach z príjmov je uvedená priama odvolávka na § 20 zákona č. 65/1965 Zb., Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce), teda na ustanovenie, ktoré obsahuje všeobecné zásady na uzatváranie kolektívnych zmlúv, ďalej na zákon č. 1/1992 Zb. o mzde a odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o mzde ) a na § 3 zákona č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o odstupnom). Možnosť kolektívneho vyjednávania vzhľadom na zvýšenie alebo rozšírenie mzdových a ďalších nárokov zamestnancov vyplýva predovšetkým z ustanovenia § 20 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého v kolektívnych zmluvách možno upravovať mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. Vyšší rozsah alebo širší okruh týchto nárokov možno dohodnúť v kolektívnej zmluve len u zamestnávateľov prevádzkujúcich podnikateľskú činnosť, pokiaľ táto možnosť nie je vylúčená priamo v príslušnom ustanovení Zákonníka práce zaoberajúcom sa uvedenou problematikou. Prakticky to znamená, že všetky plnenia, ktoré si zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú v pracovnej zmluve, sa stanú záväznými iba vtedy, ak ich poskytnutie nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Práve tieto skutočnosti zohľadňuje aj citované ustanovenie § 24 ods. 2 písm. j) bod 5 zákona o daniach z príjmov pri klasifikácii príslušného mzdového alebo iného pracovnoprávneho nároku zamestnanca ako daňového výdavku.
|
Amsterdam | polooblačno | 15 |
Atény | polojasno | 27 |
Belehrad | veľká oblačnosť | 23 |
Berlín | polojasno | 16 |
Bratislava | prehánky | 19 |
Brusel | prehánky | 14 |
Budapešť | dážď | 17 |
Bukurešť | veľká oblačnosť | 23 |
Frankfurt | polojasno | 18 |
Helsinki | dážď | 10 |
Istanbul | polojasno | 24 |
Kodaň | prehánky | 16 |
Kyjev | polojasno | 15 |
Lisabon | oblačno | 23 |
Londýn | polooblačno | 17 |
Madrid | polojasno | 31 |
Miláno | polojasno | 29 |
Moskva | dážď | 7 |
Oslo | veľká oblačnosť | 8 |
Paríž | polojasno | 19 |
Praha | polojasno | 19 |
Rím | malá oblačnosť | 30 |
Sofia | polooblačno | 19 |
Štokholm | dážď | 10 |
Varšava | polojasno | 15 |
Viedeň | prehánky | 19 |
Záhreb | polojasno | 22 |
Ženeva | polojasno | 17 |
|
|
|