Hospodársky denník
USD42,648 Sk
EUR45,433 Sk
CHF28,385 Sk
CZK1,202 Sk
  Piatok  14.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Zákonník práce, dane a zamestnávatelia


Za výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sa podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. j) bod 5 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o daniach z príjmov“) považujú mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. Daňovníci dane z príjmov, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca, si teda môžu ako daňový výdavok uplatniť náklady vynaložené na jeho mzdu, náhrady mzdy za jeho dovolenku, náhrady mzdy pri dôležitých osobných prekážkach pri práci a pod., a to v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve, nepresahujúcom však rámec daný príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V ustanovení § 24 ods. 2 písm. j) bod 5 zákona o daniach z príjmov je uvedená priama odvolávka na § 20 zákona č. 65/1965 Zb., Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), teda na ustanovenie, ktoré obsahuje všeobecné zásady na uzatváranie kolektívnych zmlúv, ďalej na zákon č. 1/1992 Zb. o mzde a odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mzde“ ) a na § 3 zákona č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odstupnom“). Možnosť kolektívneho vyjednávania vzhľadom na zvýšenie alebo rozšírenie mzdových a ďalších nárokov zamestnancov vyplýva predovšetkým z ustanovenia § 20 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého v kolektívnych zmluvách možno upravovať mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. Vyšší rozsah alebo širší okruh týchto nárokov možno dohodnúť v kolektívnej zmluve len u zamestnávateľov prevádzkujúcich podnikateľskú činnosť, pokiaľ táto možnosť nie je vylúčená priamo v príslušnom ustanovení Zákonníka práce zaoberajúcom sa uvedenou problematikou. Prakticky to znamená, že všetky plnenia, ktoré si zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú v pracovnej zmluve, sa stanú záväznými iba vtedy, ak ich poskytnutie nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Práve tieto skutočnosti zohľadňuje aj citované ustanovenie § 24 ods. 2 písm. j) bod 5 zákona o daniach z príjmov pri klasifikácii príslušného mzdového alebo iného pracovnoprávneho nároku zamestnanca ako daňového výdavku.

Amsterdampolooblačno15
Aténypolojasno27
Belehradveľká oblačnosť23
Berlínpolojasno16
Bratislavaprehánky19
Bruselprehánky14
Budapešť dážď17
Bukurešťveľká oblačnosť23
Frankfurtpolojasno18
Helsinkidážď10
Istanbulpolojasno24
Kodaňprehánky16
Kyjevpolojasno15
Lisabonoblačno23
Londýnpolooblačno17
Madridpolojasno31
Milánopolojasno29
Moskvadážď7
Osloveľká oblačnosť8
Parížpolojasno19
Prahapolojasno19
Rímmalá oblačnosť30
Sofiapolooblačno19
Štokholmdážď10
Varšavapolojasno15
Viedeňprehánky19
Záhrebpolojasno22
Ženevapolojasno17

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.