Hospodársky denník
USD42,648 Sk
EUR45,433 Sk
CHF28,385 Sk
CZK1,202 Sk
  Piatok  14.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Prekážky v práci


Zvýšenie nárokov na pracovné voľno pri prekážkach pri práci z dôvodov všeobecného záujmu Podľa § 124 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v nevyhnutnom potrebnom rozsahu na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, pokiaľ túto činnosť nemožno vykonávať mimo pracovného času. Podľa § 22 Nariadenia vlády č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce, sa pod výkonom verejnej funkcie rozumie napríklad výkon povinností vyplývajúcich z funkcie poslanca, o výkon občianskych povinností ide najmä u svedkov, tlmočníkov a iných osôb predvolaných na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne alebo orgáne obce, takto sa posudzuje napríklad aj povinná účasť pracovníkov na rekondičných pobytoch podľa § 135 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce. Svedkovi a tlmočníkovi poskytuje náhradu mzdy súd alebo iný orgán, ktorý ho na konanie povolal. Pri krátkodobom uvoľnení zamestnanca je mu zamestnávateľ povinný poskytnúť náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Zamestnávateľ má však právo požadovať od organizácie, pre ktorú bol uvoľnený zamestnanec činný, refundáciu náhrady mzdy za čas uvoľnenia. Zamestnancovi uvoľnenému dlhodobo na výkon verejnej funkcie poskytuje mzdu organizácia, pre ktorú bol uvoľnený. V takomto prípade mu už neprináleží náhrada mzdy od zamestnávateľa, s ktorým je v pracovnom pomere. Inými úkonmi vo všeobecnom záujme sú úkony, o ktorých to ustanovuje vyhláška č. 18/1991 Zb. o iných úkonoch vo všeobecnom záujme. Podľa prílohy tejto vyhlášky medzi iné úkony vo všeobecnom záujme, pri ktorých sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy, patrí napríklad činnosť darcu pri odbere krvi, činnosť registrovaných kandidátov a členov volebných komisií pri voľbách do zákonodarných zborov a zastupiteľstiev v obciach a pod. V ďalších prípadoch taxatívne vymenovaných v II. časti tejto prílohy sa poskytuje pracovné voľno bez náhrady mzdy. Takto sa posudzuje napríklad činnosť dobrovoľného sčítacieho orgánu pri sčítaní ľudu, domov a bytov, činnosť pracovníka pri organizovaní záujmovej telovýchovnej, športovej alebo kultúrnej akcie a pod. Z hľadiska dane z príjmov sú náhrady mzdy, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť svojim zamestnancom v súvislosti s poskytnutím voľna na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, výdavkom vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa § 24 ods. 2 písm. j) bod 5 zákona o daniach z príjmov. Podľa § 124 ods. 5 Zákonníka práce možno v kolektívnych zmluvách zvýšiť nároky zamestnancov na pracovné voľno, prípadne náhradu mzdy nad rozsah ustanovený vyhláškou č. 18/1991 Zb., prípadne rozšíriť ich okruh o ďalšie iné úkony vo všeobecnom záujme a stanoviť pre zamestnancov priaznivejšie podmienky na poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy. Náhrada mzdy pritom nesmie prekročiť výšku priemerného zárobku. V takomto prípade príslušný pracovnoprávny predpis síce dáva možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššie plnenia, zároveň ale vykonávací predpis, konkrétne vyhláška č. 18/1991 Zb., povinnosť náhrady mzdy v iných ako taxatívne vymenovaných prípadoch nestanovuje. Takéto plnenia, poskytované nad rámec citovanej vyhlášky, nemožno považovať za daňový náklad podľa § 24 ods. 2 písm. j) bod 5 zákona o daniach z príjmov, a to aj napriek tomu, že na ne pracovníkovi vzniká nárok podľa kolektívnej zmluvy. Školenie a štúdium popri zamestnaní
Nároky zamestnancov v súvislosti so školením a štúdiom popri zamestnaní upravuje § 126 Zákonníka práce. V tejto súvislosti treba rozlišovať, či ide o účasť zamestnanca na školení usporadúvanom spoločenskými organizáciami, alebo o účasť na školení a štúdiu popri zamestnaní, v ktorom má zamestnanec získať požadovanú kvalifikáciu ustanovenú právnymi predpismi alebo dosiahnuť vedomosti nevyhnutné na riadny výkon jeho práce alebo ide o účasť na školení a štúdiu popri zamestnaní na prehĺbenie jeho kvalifikácie na výkon práce dohodnutej v kolektívnej zmluve. Podľa § 126 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, ktorý je povolaný na školenie usporiadané združením občanov (ide o združenia, ktoré vznikli podľa zákona č. 83/1990 Zb.), pracovné voľno, pokiaľ tomu nebránia dôležité prevádzkové dôvody. Náhradu mzdy za čas školenia, ako aj cestovné náhrady počas školenia a v súvislosti s ním poskytuje zamestnancovi toto záujmové združenie. V prípade, že by mzdu, ako aj cestovné náhrady poskytol zamestnancovi zamestnávateľ, záujmové združenie je povinné takto vyplatené sumy zamestnávateľovi refundovať. Ak by teda zamestnávateľ poskytol zamestnancovi náhradu mzdy, pričom by jej úhradu nevyžadoval od usporiadateľa školenia, bolo by nevyhnutné takéto výdavky považovať v zmysle § 25 zákona o daniach z príjmov za dobrovoľné plnenia, ktoré nie sú výdavkom vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Zhodný prístup treba zvoliť aj v súvislosti s dobrovoľnou úhradou cestovných náhrad. Podľa § 126 ods. 2 Zákonníka práce účasť pracovníka na školení a štúdiu popri zamestnaní, v ktorých má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Rozsah a podmienky na poskytovanie pracovného voľna pri prekážkach pri práci na strane zamestnanca sú ustanovené v § 30 nariadenia vlády č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce. Plnenia poskytnuté zamestnávateľom nad rozsah stanovený týmto predpisom treba považovať za dobrovoľné plnenia podľa § 25 zákona o daniach z príjmov. Účasť na školení a štúdiu popri zamestnaní s cieľom prehĺbenia kvalifikácie na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve je podľa § 126 ods. 3 Zákonníka práce výkonom, za ktorý prináleží zamestnancovi mzda. Ide teda o prípady, keď zamestnávateľ uloží zamestnancovi povinnosť zúčastniť sa na školení alebo štúdiu popri zamestnaní, s cieľom ďalšieho prehĺbenia kvalifikácie, ktorú zamestnanec už má (na rozdiel od predchádzajúceho prípadu, kde ju iba získava). Ak školenie alebo štúdium popri zamestnaní bude na inom mieste, ako je dohodnuté miesto jeho práce v pracovnej zmluve, pôjde o pracovnú cestu zamestnanca. V takýchto prípadoch teda ide o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v zmysle § 24 zákona o daniach z príjmov. Dôležité osobné prekážky v práci
Možnosť zvyšovať pracovnoprávne nároky zamestnancov je daná napríklad aj v § 128 Zákonníka práce pri prekážkach v práci na strane zamestnanca z iných dôležitých dôvodov, akými sú vyšetrenia pracovníka v zdravotníckom zariadení, narodenie dieťaťa v rodine zamestnanca, úmrtie rodinného príslušníka a pod. Rozsah a podmienky na poskytovanie pracovného voľna v takýchto prípadoch, ako aj povinná výška náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku, sú presne stanovené v § 28 a § 29 nariadenia vlády č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce. V prípadoch taxatívne uvedených v Prílohe k citovanému nariadeniu vlády je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi tak pracovné voľno, ako aj náhradu mzdy v zákonom limitovanej výške. Z hľadiska dane z príjmov sú teda takéto plnenia výdavkom vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa § 24 ods. 2 písm. j) bod 5 zákona o daniach z príjmov. Inak treba posúdiť prípady, keď príslušný pracovnoprávny predpis síce dáva možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššie plnenia nad rozsah ustanovený pracovnoprávnym predpisom, ale zároveň náhradu mzdy za zmeškaný čas priamo vylučuje. Ako príklad možno uviesť § 28 ods. 2 nariadenia vlády č. 223/1988 Zb., kde je zamestnávateľovi daná možnosť poskytnúť pracovníkovi aj ďalšie pracovné voľno, nad rámec ustanovený v prílohe k tomuto nariadeniu, prípadne poskytnúť pracovné voľno aj z iných závažných dôvodov. Ide predovšetkým o voľno poskytované na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a majetkových dôvodov. V týchto prípadoch sa však náhrada mzdy už neposkytuje vzhľadom na znenie § 28 ods. 3 nariadenia vlády č. 223/1988 Zb. Ak teda zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami § 128 ods. 3 Zákonníka práce dohodne v kolektívnej zmluve vyššie nároky zamestnancov na pracovné voľno pre dôležité osobné prekážky pri práci, alebo poskytuje pracovné voľno z iných dôvodov, ako sú uvedené v prílohe citovaného nariadenia vlády a zároveň poskytuje pracovníkovi za čas takto zmeškaný aj náhradu mzdy, nie je možné tento dobrovoľný výdavok zamestnávateľa považovať za daňový náklad podľa § 24 ods. 2 písm. j) bod zákona o daniach z príjmov.

Výkon služby v ozbrojených silách
Civilná služba
Podľa § 125 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý nastupuje základnú vojenskú službu alebo civilnú službu, poskytuje zamestnávateľ náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za prvé dva týždne tejto služby. V kolektívnych zmluvách možno dohodnúť, že zamestnávateľ poskytne náhradu mzdy aj za dlhšie časové obdobie. Na druhej strane zamestnávateľ v prípade absencie zamestnanca v čase štyroch týždňov bezprostredne predchádzajúcich jeho nástupu vojenskej služby alebo civilnej služby má možnosť skrátiť mu náhradu mzdy za jeden až tri dni. Pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách prináleží zamestnancovi počas obdobia tejto služby náhrada mzdy vo výške ustanovenej v § 27 nariadenia vlády č. 223/1998 Zb., a to v závislosti od počtu osôb, o ktoré sa stará. Ak ide o pracovníka, ktorý sa nestará o žiadnu osobu, prináleží mu náhrada mzdy vo výške 50 % jeho priemerného zárobku, ak sa stará o jednu osobu – náhrada vo výške 65 % priemerného zárobku, ak sa stará o dve osoby – náhrada vo výške 90 % priemerného zárobku a ak sa stará o tri alebo viac osôb, tak mu prináleží náhrada vo výške 95 % jeho priemerného zárobku. V kolektívnej zmluve možno výšky náhrady mzdy ustanovenej § 27 nariadenia vlády č. 223/1998 Zb. zvýšiť, ale náhrada mzdy nesmie prekročiť výšku priemerného zárobku zamestnanca. Podľa § 26 nariadenia vlády č. 223/1998 Zb. pracovníkovi povolanému do služby v ozbrojených silách alebo do civilnej služby je zamestnávateľ povinný poskytnúť v poslednom týždni pred dňom nástupu tejto služby jeden deň pracovného voľna. Za čas pracovného voľna mu prináleží náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Ak má pracovník nastúpiť službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu v mieste tak vzdialenom od jeho bydliska, že cesta dopravnými prostriedkami trvá viac ako šesť hodín, má nárok na jeden deň voľna na cestovanie. Ak cesta trvá viac ako 18 hodín, má nárok na dva dni voľna na cestovanie. Ak pracovník pracuje v mieste tak vzdialenom od miesta jeho bydliska, že cesta z práce domov trvá viac ako šesť hodín, prináleží mu v súvislosti s jeho nástupom do služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby nárok na ďalší deň voľna na cestovanie. V takomto rozsahu prináležia pracovníkovi dni voľna na cestovanie aj na jeho spiatočnú cestu z miesta, kde bol prepustený zo služby v ozbrojených silách alebo z civilnej služby do miesta bydliska, prípadne pracoviska. Za dni voľna na cestovanie mu prináleží náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Zamestnávateľ podľa § 125 ods. 7 Zákonníka práce má možnosť požiadať príslušný orgán štátnej správy o refundáciu mzdy vyplatenej zamestnancovi v zákonom taxatívne uvedených prípadoch, ale len do výšky zákonného nároku zamestnanca. Predmetná refundácia mzdy sa nevzťahuje na dobrovoľné plnenia poskytnuté zamestnancovi, a to aj napriek tomu, že boli dohodnuté v kolektívnej zmluve. Pracovník je povinný nastúpiť do práce najneskôr tretí deň po skončení služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby. Za čas pred nástupom do práce pracovníkovi neprislúcha mzda a ani náhrada mzdy. Do tohto času sa nezapočítavajú dni strávené cestovaním. Po skončení služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby prislúcha zamestnancovi mzda odo dňa opätovného nastúpenia do práce. Náhrady mzdy, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancom v súvislosti s ich službou v ozbrojených silách a s civilnou službou podľa citovaných právnych predpisov, poskytované v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve, nepresahujúcom rámec daný § 125 Zákonníka práce, ako aj § 25 až 27 nariadenia vlády č. 223/1998 Zb., sú výdavkom vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa § 24 ods. 2 písm. j) bod 5 zákona o daniach z príjmov.

Amsterdampolooblačno15
Aténypolojasno27
Belehradveľká oblačnosť23
Berlínpolojasno16
Bratislavaprehánky19
Bruselprehánky14
Budapešť dážď17
Bukurešťveľká oblačnosť23
Frankfurtpolojasno18
Helsinkidážď10
Istanbulpolojasno24
Kodaňprehánky16
Kyjevpolojasno15
Lisabonoblačno23
Londýnpolooblačno17
Madridpolojasno31
Milánopolojasno29
Moskvadážď7
Osloveľká oblačnosť8
Parížpolojasno19
Prahapolojasno19
Rímmalá oblačnosť30
Sofiapolooblačno19
Štokholmdážď10
Varšavapolojasno15
Viedeňprehánky19
Záhrebpolojasno22
Ženevapolojasno17

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.