|
|||||||||||||||||
Piatok 14.Mája 1999 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Náhrada mzdy za dovolenkuRiadna dovolenka Základná výmera dovolenky podľa § 102 Zákonníka práce je v súčasnosti v závislosti od počtu odpracovaných rokov zamestnanca štyri alebo päť týždňov. V kolektívnej zmluve možno zamestnancom zamestnávateľov, ktorí prevádzkujú podnikateľskú činnosť, predĺžiť nárok na dovolenku o jeden týždeň. Zamestnávateľ, u ktorého nepôsobí odborová organizácia, to môže urobiť vo svojom vnútornom predpise. Poskytovanie náhrady mzdy za takéto predĺženie základnej výmery dovolenky o jeden týždeň je v súlade s § 24 ods. 2 písm. j) bod 5 zákona o daniach z príjmov. Dodatková dovolenka Pracovníkom, ktorí vykonávajú zdraviu škodlivé alebo zvlášť ťažké práce, prináleží okrem základnej výmery aj dodatková dovolenka za podmienok, ktoré vyplývajú napríklad z ustanovení vyhlášky č. 75/1978 Zb. o dodatkovej dovolenke pracovníkov, ktorí vykonávajú zdraviu škodlivé alebo zvlášť ťažké práce, a o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pri niektorých chorobách z povolania v znení zákona č. 188/1988 Zb. alebo vyhlášky č. 95/1987 Zb. o dodatkovej dovolenke pracovníkov, ktorí pracujú s chemickými karcinogénmi. Za pracovníkov, ktorí vykonávajú zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé práce, sa na účely dodatkovej dovolenky považujú aj pracovníci uvedení v § 16 nariadenia vlády 233/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce. Sem patria napríklad zamestnanci, ktorí trvale pracujú v zdravotníckych zariadeniach, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy, alebo ktorí pracujú pri priamom ošetrovaní a obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých osôb a pod. Ak teda zamestnávateľ poskytuje zamestnancom dodatkovú dovolenku, pričom mu takáto povinnosť vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, náhrady mzdy s ňou spojené treba posudzovať podľa § 24 zákona o daniach z príjmov, ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Osobitná dodatková dovolenka Na základe splnomocnenia podľa § 105 ods. 3 Zákonníka práce vydala vláda SR nariadenie č. 25/1985 Zb. o osobitnej dodatkovej dovolenke niektorých pracovníkov organizácií stavebnej výroby a nariadenie č. 75/1982 Zb. o osobitnej dodatkovej dovolenke pracovníkov pracujúcich v podzemí hlbinných uhoľných a lignitových baní. Pri náhrade mzdy treba rozlišovať poskytovanie náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku a poskytovanie náhrady mzdy za dovolenku ešte nevyčerpanú. Za čas vyčerpania dovolenky prináleží pracovníkom podľa § 110b Zákonníka práce náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku a prípadné naturálne požitky. Za dovolenku alebo jej časť, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať, mu prináleží náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku možno zamestnancovi poskytnúť len vtedy, ak zamestnanec nemohol čerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roka, pretože mu zamestnávateľ neurčil obdobie čerpania dovolenky, alebo mu určil nesprávnu dĺžku dovolenky, ďalej pre prekážky v práci na strane zamestnanca, alebo pre skončenie jeho pracovného pomeru. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku a osobitnú dodatkovú dovolenku náhradu mzdy nemožno poskytnúť. Tá sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne. Do daňových výdavkov teda nemožno zahrnúť náhradu mzdy za dovolenku poskytnutú zamestnancovi nad rozsah daný ustanoveniami § 102 Zákonníka práce a rovnako ani náhradu mzdy poskytnutej v rozpore s §110b Zákonníka práce. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |