Voľby, ktoré sú aj nie sú Bielorusko s dvoma prezidentmi nie je výhrou Analytici v Bielorusku sú v pomykove. Čo s prezidentom, ktorý nemá byť, ale voliči ho volia? Čo s voľbami, ktoré sú aj nie sú? Čo s parlamentom, ktorý je aj nie je? Hlava štátu Lukašenko prichádzajúce prezidentské voľby s dvoma kandidátmi vodcom Bieloruského ľudového frontu Obroda Zenona Pozňaka a bývalého premiéra Michaila Čigira neuznáva, pretože si ich ešte v januári vypísal parlament, ktorý on dávno rozpustil. Západ zase neuznáva referendum z roku 1996, ktorým si Lukašenko s vyše 70-percentnou podporou zúčastnených voličov odobril pre seba v ústave predĺžený mandát do roku 2001. Táto tragikomická situácia je o to trápnejšia, že po 20. júni, keď mu vyprší päťročné funkčné obdobie, už prestane byť považovaný za legitímnu hlavu štátu. Čo potom? A čo teraz s dnešnými voľbami? K ničomu prevratnému zrejme nedôjde. Ako nedávno podotkol nemenovaný západný diplomat, opozícia len pripomenie svetu, čo sa v Bielorusku deje. Veď ona sama pripúšťa, že vyhlásenie volieb bolo skôr len symbolickým gestom. Uvedomujeme si, že teraz nie je možné uskutočniť prezidentské voľby. Pripomenieme len ľuďom, že ich práva boli porušené, vyhlásila v tejto súvislosti Ľudmila Grjaznovová, poslankyňa rozpusteného parlamentu. Nemyslela tým len na paradoxy, ktoré sa nakopili so samými kandidátmi, z ktorých jeden získal v USA politický azyl, druhý si údajnú spreneveru verejných finančných fondov odsedel za mrežami. Možno sa však oprávnene domnievať, že opozícia tým sleduje najmä reakciu západných krajín, na ktoré by rada vyvinula tlak, aby nezostali také zmierlivé k súčasnému autoritatívnemu režimu v krajine. Európske krajiny, ktoré si nekladú servítku pred ústa a Bielorusko sústavne kritizujú za nevyberavý prístup k opozícii, sa zrejme budú musieť zaoberať aj s touto háklivou situáciou. Nechcem ani pomyslieť na krajinu s dvoma prezidentmi, dvoma parlamentmi, charakterizoval ešte pre mesiacom situáciu zmocnenec OBSE pre Bielorusko Adrian Severin. Podľa mnohých pozorovateľov medzinárodné postavenie Lukašenka ako prezidenta už ťažko môže byť horšie. Dnes je medzi mnohým obyvateľstvom, aj v dôsledku vojny na Balkáne, stále populárny. To však už nemusí byť pravda o rok, veď ani 85 % priemyslu a 90 % poľnohospodárstva v rukách štátu nezabránilo roztáčaniu špirály inflácie, nedostatku potravín a celkovo tovaru, nehovoriac už o chladnej politike medzinárodných finančných inštitúcií. Slávka Blazseková
|
Amsterdam | polooblačno | 15 |
Atény | polojasno | 27 |
Belehrad | veľká oblačnosť | 23 |
Berlín | polojasno | 16 |
Bratislava | prehánky | 19 |
Brusel | prehánky | 14 |
Budapešť | dážď | 17 |
Bukurešť | veľká oblačnosť | 23 |
Frankfurt | polojasno | 18 |
Helsinki | dážď | 10 |
Istanbul | polojasno | 24 |
Kodaň | prehánky | 16 |
Kyjev | polojasno | 15 |
Lisabon | oblačno | 23 |
Londýn | polooblačno | 17 |
Madrid | polojasno | 31 |
Miláno | polojasno | 29 |
Moskva | dážď | 7 |
Oslo | veľká oblačnosť | 8 |
Paríž | polojasno | 19 |
Praha | polojasno | 19 |
Rím | malá oblačnosť | 30 |
Sofia | polooblačno | 19 |
Štokholm | dážď | 10 |
Varšava | polojasno | 15 |
Viedeň | prehánky | 19 |
Záhreb | polojasno | 22 |
Ženeva | polojasno | 17 |
|
|
|