Radosť rumunských Maďarov
Zákon, ktorý priblížil Rumunsko k Európe
V utorok horná komora rumunského parlamentu urobila veľký kus práce. Možno aj vďaka tomu, že predstavitelia ľavicových a nacionalistických strán na hlasovaní chýbali. Opozičníci, aj keď sú v Senáte v menšine, sa totiž predtým počas rozpravy prezentovali vodopádom pripomienok na adresu tohto zákona, čo bolo časovo veľmi náročné, ale zákon v konečnom dôsledku bojkotovať nemohli, keďže strany vládneho zoskupenia majú v hornej komore väčšinu. Senátorom sa tak konečne podarilo odsúhlasiť zákon o miestnej verejnej správe, obsahujúci spolu 70 článkov. Patrí medzi ne aj donedávna sporný článok 90, ktorý zabezpečuje špecifické práva národnostným menšinám. Najväčšiu radosť na konci schválenia zákona mali, pravdaže, predstavitelia Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (UDMR), ktorí schválením tohto zákona dosiahli jeden zo svojich politických cieľov zlegalizovanie možnosti používania svojho materinského jazyka v ústnom alebo písomnom styku so štátnou správou. Článok 90 zákona predvída túto možnosť v tých obciach, kde rumunskí občania, predstavitelia národnostných menšín, tvoria aspoň 20 percent obyvateľstva. Hranica 20 percent a viac dovoľuje reprezentantom menšiny obracať sa vo svojom jazyku na úradníkov administratívy a zároveň môžu aj odpoveď požadovať vo svojom rodnom jazyku. Pravdaže, okrem rumunčiny, ktorá je úradným štátnym jazykom a ktorú musí povinne ovládať každý úradník. Naplnenie znenia zákona však predpokladá, že miestne úrady pre styk s verejnosťou budú musieť zamestnať osoby ovládajúce jazyk konkrétnej národnostnej menšiny. A ak doteraz boli dvojjazyčné tabuľky názvov miest a obcí, ako aj názvov inštitúcií a úradov, príčinou sváru medzi menšinami a väčšinou, podľa nového zákona sú povinné a nespochybniteľné. Senátori odhlasovali aj to, že v obciach s dvadsať- a viacpercentnou hranicou etnicity budú všetky oznamy verejného významu publikované aj v jazyku konkrétnej menšiny. Pritom, a to je veľmi dôležité vo všetkých prípadoch budú všetky úradné dokumenty vystavené len v štátnom jazyku rumunčine. Očakáva sa, že prijatie a hlavne napĺňanie zákona s jeho článkom 90 bude príčinou večnej iritácie nacionalistických strán, ale na oltár demokracie, keďže prijatie zákona zlepší obraz krajiny a jeho integračné šance, treba priniesť nejakú tú obeť. Na finálne schválenie zákona ešte treba aj súhlas dolnej komory rumunského parlamentu, Poslaneckej snemovne, ale prekážky sa nepredvídajú, keďže aj tu má vládnuca konzervatívno-liberálna pravicová koalícia absolútnu väčšinu mandátov. Radosť zo zákona však nemá len maďarská národnosť, hoci tá je najpočetnejšia a vo svojich požiadavkách aj najhlučnejšia. Zákon napríklad zoficiálni aj slovenčinu, keďže v Nadlaku, centre rumunských Slovákov, je Slovákov vyše 50 percent. Iaromír Novák
|
|
| Amsterdam | polooblačno | 15 |
| Atény | polojasno | 27 |
| Belehrad | veľká oblačnosť | 23 |
| Berlín | polojasno | 16 |
| Bratislava | prehánky | 19 |
| Brusel | prehánky | 14 |
| Budapešť | dážď | 17 |
| Bukurešť | veľká oblačnosť | 23 |
| Frankfurt | polojasno | 18 |
| Helsinki | dážď | 10 |
| Istanbul | polojasno | 24 |
| Kodaň | prehánky | 16 |
| Kyjev | polojasno | 15 |
| Lisabon | oblačno | 23 |
| Londýn | polooblačno | 17 |
| Madrid | polojasno | 31 |
| Miláno | polojasno | 29 |
| Moskva | dážď | 7 |
| Oslo | veľká oblačnosť | 8 |
| Paríž | polojasno | 19 |
| Praha | polojasno | 19 |
| Rím | malá oblačnosť | 30 |
| Sofia | polooblačno | 19 |
| Štokholm | dážď | 10 |
| Varšava | polojasno | 15 |
| Viedeň | prehánky | 19 |
| Záhreb | polojasno | 22 |
| Ženeva | polojasno | 17 |
|
|
|
