Dohoda o investíciách späť na pôdu WTO? Rokovania o vstupe Číny a ďalších krajín do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) budú uzatvorené do začiatku nového kola liberalizácie svetového obchodu, ktoré odštartuje koncom roka v americkom Seattle. Vyplýva to z 33. stretnutia obchodných vyjednávačov skupiny štyroch ekonomicky najvyspelejších regiónov sveta - EÚ, USA, Japonska a Kanady, ktoré sa v stredu skončilo v Tokiu. Kolo milénia, ako sa ďalšia etapa liberalizácie nazýva, bude programovo veľmi rozsiahle a musí sa realizovať čo najflexibilnejšie, aby sa mohlo v priebehu troch rokov skončiť. Noví uchádzači by mali byť po prijatí podmienok vstupu okamžite pripustení k rokovaciemu stolu nového kola, zhodli sa predstavitelia štvorky. Program kola milénia má zahŕňať oblasť služieb vrátane tých, ktoré majú osobitný význam pre rozvojové krajiny, ako hotelierstvo či stavebníctvo. Kolo sa má zamerať aj na odbúravanie ciel na priemyselné výrobky, aj tu však vrátane vysokých taríf (napr. na textil), ktoré hojne uplatňujú práve chudobnejšie krajiny. Proti liberalizačným plánom však paradoxne stoja aktuálne protekcionistické tendencie, keď vyspelé i rozvojové krajiny intenzívne siahajú najmä po antidumpingových opatreniach. Ďalej by sa mala prerokovať nová dohoda na liberalizáciu v oblasti špičkových technológií (ITA2). Štvorka sa zasadí aj za program liberalizácie v sektore investícií. Hostiteľské krajiny však nesmú byť obmedzené vykonávať doma primeranú kontrolu s cieľom udržať trvalý rast, hovorí sa vo vyhlásení. Práve zákaz takýchto národných kontrolných mechanizmov bol obsiahnutý v Multilaterálnej dohode o investíciách (MAI), ktorej formovanie bolo vlani zastavené. Prísna doložka národného režimu (rovnaké zaobchádzanie so zahraničným investorom ako s domácim), široko vykladané klauzuly pre prípad vyvlastnenia (aj vtedy, ak vláda spôsobí zahraničnej firme zmarený zisk pre zákaz činnosti čo sa týka ochrany životného prostredia či národného bohatstva) a dokonca mužnosť žalovať vládu pre porušenie ustanovení MAI na medzinárodnom arbitrážnom súde, pričom žalobcom je zahraničný investor hoci ako nesignatár dohody, viedli k ostrým protestom ochranárov environmentálnych, sociálnych a národných hodnôt. Neverejná diskusia prebiehala na pôde OECD (vo WTO by totiž dohoda zlyhala na odpore rozvojových krajín), avšak francúzska strana pustila informácie do éteru a pod tlakom domácej verejnosti nakoniec dohodu zablokovala s odvolaním sa na ochranu národných záujmov. Štvorka preto v Tokiu iba opatrne lobovala za medzinárodné investičné pravidlá na základe platných princípov WTO, hlavne zásady transparentnosti a doložky nediskriminácie. Na mŕtvom bode sa ocitol spor o budúceho generálneho riaditeľa WTO. Jeden z dvoch kandidátov, thajský minister obchodu Supačai Panitčpakdi však tento týždeň prišiel s iniciatívou nominovať tretieho kandidáta a uzavrieť personálnu otázku do konca mája. 134 členov WTO sa totiž doteraz nerozhodlo medzi Thajčanom a bývalým novozélandským ministerským predsedom Mike Mooreom. Doterajšiemu šéfovi WTO R. Ruggierovi sa však skončil mandát začiatkom mesiaca. Za oboma kandidátmi stojí asi rovnaký počet členov WTO. Supačai sa považuje za kandidáta tretieho sveta, ktorého podporuje Japonsko a ASEAN. Za Mooreom stoja okrem USA mnohé európske a latinskoamerické krajiny. Podľa pozorovateľov tento spor môže vážne oslabiť WTO. Včera sa skončila pre EÚ lehota na odstránenie zákazu na dovoz amerického hovädzieho mäsa upravovaného rastovými hormónmi. Brusel však termín nedodržal, čím riskuje odvetné opatrenie USA. EÚ podľa hovorcu komisie chce s USA naďalej rokovať o kompenzáciách pre amerických exportérov a získať tak čas na ďalšie expertízy, ktoré by dokázali negatívny vplyv takéhoto mäsa na ľudské zdravie. Najnovšia štúdia totiž údajne hovorí o karcinogénnych účinkoch. WTO vlani rozhodlo o odstránení zákazu dovozu, keďže EÚ nebola schopná predložiť hodnovernú expertízu. USA hrozia sankciami 900 miliónov dolárov v prípade nevykonania rozhodnutia WTO. Juraj Janoška
