Chcieť byť nestačí
Komentuje Gabriela Klestincová
Posledná kategorizácia liekov dala podnet na veľa diskusií. Nespokojní sú pacienti, ohradzujú sa aj lekári. V tejto súvislosti však práca pribudla najmä revíznym lekárom. Je totiž príliš veľa takých liekov, ktoré môže pacient dostať iba v prípade, ak to oni odobria. Podľa ich skúseností sa počet takýchto žiadostí v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zdesaťnásobnil. Oprávnených požiadaviek je však iba desať až dvadsať percent. Tí ostatní sa pokúšajú získať výnimku už podľa zabehaného stereotypu. Bol som na taký liek zvyknutý, a tak ho chcem. Tu by mala nastúpiť úloha lekára, ktorý by pacientovi vysvetlil, že existuje aj iný, rovnako účinný liek. Ale neraz aj lekár stojí pod tlakom svojho kolegu, špecialistu, ktorý odporučí pacientovi osem aj desať liekov. Ani čoby chcel vyjadriť, čím som väčší špecialista, tým viac liekov predpisujem. Alebo možno chce zakryť to, že nie je špecialista. Revízni lekári sa v poslednom období zameriavajú aj na ich kontrolu a neraz im zostáva konštatovať iba smutný fakt, že lekári, ktorí pracujú ako hlavní odborníci ministerstva zdravotníctva na túto časť svojej činnosti pozabudli. Ďalším faktom, ktorí trápi revíznych lekárov, a v konečnom dôsledku sa prenáša do ekonomickej roviny, je poplatnosť mnohých lekárov rôznym firmám. Výsledok je, že aj jednoduché ochorenia liečia drahými, odporúčanými liekmi. Možno by však bolo menej ponôs, menej vecí na riešenie, ak by sme si vedeli viac aj sami svoje zdravie vážiť. Treba si uvedomiť, že to je najcennejšia devíza, ktorú máme. Nemali by sme žiadať lieky, ak ich možno nahradiť správnou výživou a pohybom. Že v tomto smere zaostáva aj osveta, ktorá by nás nabádala na ohľaduplnejšie správanie sa samých k sebe, nás neospravedlňuje.
|
|
