Nepriama obeť vojny
Bulharsko ekonomicky a politicky dopláca na vojnu v JZR
Nie je známe, ako budú v budúcnosti bulharské učebnice dejín interpretovať moment Kosovo, isté však je, že teraz Bulhari dosť bolestivo rozdeľujú situáciu v krajine na život pred a po Kosove, čiže na život pred útokmi NATO na ciele v Juhoslovanskej zväzovej republike (JZR) a po nich. Pravdupovediac, krajina sa po náletoch NATO dostala do horšej situácie, ako bola predtým. Pred konfliktom NATO - Belehrad sa Bulharsko mohlo pochváliť prekročením tieňa, ktorý na krajinu vrhol predošlý režim ľavicových postkomunistických vlád. Sofia dokázala, že sa z najhoršieho dostala a že zruinovanie krajiny už nehrozí. Dúfala, že zahraničné investície prekročia sumu 2 miliardy USD, ktoré prišli do krajiny za celých deväť rokov. Tohoročný predpokladaný rozpočtový prebytok krajiny je však vážne ohrozený po tom, čo turistika a obchodné kontakty dostali vďaka konfliktu v JZR nečakanú ranu pod pás. Zahraniční turisti masovo odriekavajú svoje objednávky a obchod je zahataný najmä po tom, čo dunajská tepna je cestou zarúbanou. Navyše, po vyčerpaní valutových rezerv je ohrozená aj finančná stabilita krajiny, výsledok prísneho zahraničného monetárneho dozoru. Do vypuknutia vojny bol Dunaj logickou dopravnou tepnou so strednou a západnou Európou. Dnes, po zbombardovaní dunajských mostov v Belehrade a Novom Sade, je najbližšie do a z Európy cez turecký Bospor. Ako donedávna vlakom a loďou merali Bulhari do Nemecka - najväčší obchodný partner krajiny - okolo 1600 kilometrov, dnes je to po vode oveľa dlhšia púť. Cez Čierne a Mramorové more do mora Egejského, potom Stredozemného, Atlantický oceán, Severné more a nakoniec Baltické more s nemeckými prístavmi. Žiaden div, že exporty Bulharska do západnej Európy sa pozastavili. Bulhari teraz začali využívať svoj jediný most cez Dunaj, v Ruse, ktorý je spojnicou hlavne so severom a východom Európy a je súčasťou obchodných trás smerom na Moskvu. Je známe, že Bulharsko bolo po dlhé roky satelitom Sovietskeho zväzu a ani po zmene spoločenského režimu nebolo ľahké striasť sa úzkeho prepojenia s Ruskou federáciou. Sofia jasne dávala najavo svoje prozápadoeurópske cítenie a smerovanie, avšak táto časť Európy Bulharom opäť raz zabuchla dvere pred nosom. Konflikt v JZR ešte viac izoluje Bulharsko a sťaží jeho integračné ambície. Je tu reálne riziko opätovného skĺznutia do náručia Moskvy, ktorá sa nikdy netajila svojim úsilím mať silný vplyv na Balkáne. Bulharsku tentoraz bez jeho viny hrozí ekonomický kolaps a v ťažkých chvíľach nostalgia, spomienky na staré dobré časy istoty majú silnú politickú váhu. Podľa nedávnej správy Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, všetky krajiny susediace s Juhosláviou, s výnimkou Maďarska a za priaznivých okolností aj Rumunska, tento rok vzhľadom na vojny v JZR zaznamenajú až päťpercentný pokles HDP. Podľa prieskumov verejnej mienky sa Bulhari obávajú, že situácia bude ešte horšia. Kosovský konflikt však destabilizuje Bulharsko aj po stránke politickej. Bulharsko je jedinou krajinou regiónu, ktorá s komunizmom skoncovala bez krviprelievania, a preto sú teraz Bulhari nahnevaní, že môžu byť vtiahnutí do vojny, ktorá nie je ich a ktorá im už teraz ubližuje. Takéto obavy sú opodstatnené po odsúhlasení preletov vojnových lietadiel aliancie vládou a po tom, čo už viacero bômb vychýlených z dráhy dopadlo do Bulharska, jedna raketa dokonca na sofijské predmestie. Dosiaľ, našťastie, boli tieto incidenty bez obetí, avšak tie môžu byť na druhej strane. Podľa správ zo Srbska sú tam žijúci etnickí Bulhari často používaní na zákopové práce či dokonca ako živé štíty v oblastiach, ktoré NATO bombarduje. Bulhari preto čoraz viac kritizujú sofijský vládny kabinet, že nič nepodniká na ochranu bulharskej menšiny v Srbsku. Najviac sa však v Bulharsku obávajú toho, že kosovský scenár by sa mohol zopakovať aj v Macedónsku, čo by sa už priamo týkalo ich krajiny. A nielen preto, že prúdy vyhnancov a utečencov by potom prúdili najmä do ich krajiny. Bulharsku a Macedónsku sa aj napriek nevyjasneným sporom minulosti podarilo tak šikovne vyrovnať svoje vzťahy, že pochvaly sa im dostali zo strany USA, Nemecka, Veľkej Británie, Európskej komisie a dokonca aj susedného nedôverčivého Grécka. Vojna v Juhoslávii však do takej miery oživila postkomunistov (hlavne v Bulharsku), ktorí boli proti dohode, že tí teraz nahlas kričia o zrade národných záujmov a žiadajú nápravu. Bulharsko sa oprávnene obáva, že ak konflikt v JZR bude pokračovať, státisíce utečencov zo strachu pred zimou budú hľadať nové útočištia, ako už preplnené Albánsko a Macedónsko, pričom Bulharsko je najbližšou logickou destináciou. A ako pomáha Bulharsku zahraničie? Požaduje víza od bulharských podnikateľov, ktorí sa teraz vážne začínajú zaoberať ruským návrhom na vytvorenie spoločnej bulharsko-ruskej obchodnej zóny. Tzv. Marshallov plán II. na rekonštrukciu Balkánu je zatiaľ len v rovine úvah. Bulhari zatiaľ vedia, že musia splniť záväzky k MMF o likvidácii 600 štátnych podnikov do konca júla, že ďalšie podniky a spoločnosti nepracujú vzhľadom na bombardovanie Juhoslávie a že tisíce ľudí bez práce sú len ďalším zdrojom sociálneho napätia a rizikom ich ulovenia zo strany ľavicových a nacionalistických strán. Iaromír Novák
|
|
