Na rade je Sergej Stepašin
Duma neschválila obvinenia proti Jeľcinovi
Moskva (TASR) - Protivníkom ruského prezidenta Borisa Jeľcina sa v sobotu v Štátnej dume nepodarilo získať dostatočnú podporu v nijakom z piatich obvinení, na ktorých základe sa mala začať procedúra jeho odvolania z funkcie. Predstavitelia komunistickej strany, ktorých frakcia impeachment iniciovala, boli napriek tomu s výsledkami hlasovania spokojní. Podľa očakávania najviac poslancov 283 podporilo obvinenie vzťahujúce sa na vojnu v Čečensku, no ani v tomto bode Duma neprekonala potrebnú dvojtretinovú väčšinu 300 hlasov. Hovorca Kremľa D. Jakuškin pre agentúru ITAR-TASS uviedol, že prezident prijal výsledky hlasovania pokojne. B. Jeľcin sa teraz podľa neho spolieha na to, že dolná komora parlamentu sa urýchlene začne zaoberať schvaľovaním nevyhnutných zákonov. Ešte predtým musí však Duma potvrdiť vo funkcii nového premiéra, ktorým sa má stať 47-ročný doterajší minister vnútra, k Jeľcinovi lojálny S. Stepašin. Ľavicová opozícia sa zatiaľ k jeho kandidatúre jednoznačne nevyjadrila. Líder liberálnych demokratov V. Žirinovskij v tejto súvislosti vyhlásil, že ak prezident Jeľcin bude chcieť Dumu rozpustiť, poslanci z jeho strany Stepašina nepodporia. Schvaľovanie kandidatúry nového predsedu vlády bude podľa pozorovateľov pre ďalší vývoj v Rusku oveľa dôležitejšie než neúspešná procedúra impeachmentu. Výsledky verejného a menovitého hlasovania o obvineniach prezidenta výrazne ovplyvnilo predovšetkým to, že hlasovacie lístky si neprevzalo až sto poslancov, medzi nimi aj všetci členovia Žirinovského frakcie. Proti vzneseniu obvinení na adresu Jeľcina sa okrem toho vyslovili aj poslanci hnutia Náš dom Rusko expremiéra V. Černomyrdina, ktorý sa mimochodom takisto prikláňa k názoru, že terajšiu Štátnu dumu treba rozpustiť. Osobitná parlamentná komisia, ktorá pracovala takmer celý rok, obvinila vo svojej záverečnej správe B. Jeľcina z vlastizrady a iných ťažkých zločinov. Okrem vojny v Čečensku prezidenta obviňovali aj z rozpadu Sovietskeho zväzu, z násilného rozohnania parlamentu v roku 1993, zo zruinovania ozbrojených síl a genocídy vlastného národa.
|
|
