Hospodársky denník
USD42,859 Sk
EUR45,713 Sk
CHF28,539 Sk
CZK1,216 Sk
  Pondelok  17.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Humanitárna misia OSN v Juhoslávii


Vlažné reakcie NATO po útoku na dedinu
Brusel/Bonn/Belehrad (TASR/Hd) - V súvislosti s bombardovaním kosovskej dediny Koriša Severoatlantickou alianciou, pri ktorom prišlo o život takmer 100 civilistov, prevažne albánskych utečencov (podľa juhoslovanských agentúr, s odvolaním sa na utečencov, zahynulo pod zakázanými trieštivými bombami viac ako 100 ľudí), generálny tajomník NATO J. Solana uviedol, že niet dôkazov, ktoré by podporovali tvrdenie Belehradu o ukrývajúcich sa utečencoch v oblasti. Podľa neho neexistujú žiadne dôkazy o tom, že do Koriše boli prepravení, poslaní či eskortovaní utečenci a naďalej je presvedčený, že na mieste nemali civili čo robiť. „Koriša bola veliteľským postom. Niet pochýb o tom, že to bola vojenská lokalita využívaná na vojenské účely...,“ zdôraznil generálny tajomník NATO. „A odrazu sa tam zjavili utečenci. Nadobúdam dojem, že boli použití nielen vojensky, ako živé štíty, ale aj politicky.“ Nemecký kancelár G. Schröder je rozhodnutý vystupňovať úsilie Nemecka pri hľadaní politického riešenia konfliktu v Kosove. Snaha vystupňovať takéto snahy je ohlasom na piatkové bombardovanie dediny Koriša a ďalšie civilné obete na ľudských životoch. Vládny hovorca v Bonne uviedol, že bombardovanie kosovskej dediny Koriša stíhačkami Severoatlantickej aliancie, ktoré si vyžiadalo viac než 80 obetí z radov civilistov, bolo pre Schröderovo rozhodnutie „iste dôležitým faktorom“, ale súvisí to aj s celkovým pohľadom na posledné udalosti. G. Schröder bude dnes rokovať s fínskym prezidentom a sprostredkovateľom pre Kosovo M. Ahtisaarim. V stredu sa má stretnúť s generálnym tajomníkom aliancie NATO J. Solanom. Sťahovanie vojsk
NATO aj počas noci navčera pokračovalo v útokoch na ciele v Srbsku, ale aj v provincii Kosovo. Počas v poradí už 54. noci náletov lietadlá aliancie útočili na sklady pohonných látok, priemyselné zariadenia a objekty, elektrárne aj strategické mosty. Srbské médiá informovali o sobotňajších náletoch na banícky a priemyselný komplex v Bore, na najväčšiu srbskú oceliareň Sartid v Smedereve, ako aj vojenského letiska pri Belehrade a kosovskej metropoly Prištiny. V Belehrade včera po prvý raz od začiatku náletov očakávali humanitárnu misiu OSN. Členovia misie sa majú informovať o aktuálnej situácii v krajine od obyvateľov vo všetkých častiach JZR. Juhoslovanská armáda na druhej strane – podľa belehradských zdrojov – aj v noci navčera pokračovala v sťahovaní častí svojich jednotiek z Kosova. Velenie aliancie však tvrdí, že nemá dostačujúce informácie o tejto skutočnosti. Taliansky plán
Taliansky premiér Massimo D'Alema včera predložil nový mierový plán pre Kosovo, v ktorom navrhuje jednostranné zastavenie útokov NATO na Juhosláviu za podmienky, že Rusko a Čína odsúhlasia rezolúciu OSN proti juhoslovanskému prezidentovi S. Miloševičovi. Pokiaľ by Miloševič ani potom svoje jednotky z Kosova nestiahol, muselo by medzinárodné spoločenstvo vyslať do Juhoslávie pozemné jednotky. D'Alema to uviedol v rozhovore pre denník La Repubblica. Rezolúcia by mala Miloševičovi uložiť podmienky dohodnuté na nedávnej schôdzke skupiny G-8 v Bonne, povedal D'Alema. Medzi nimi je okrem iných stiahnutie srbských jednotiek z Kosova a návrat utečencov pod ochranou medzinárodných mierových jednotiek (nie sú bližšie špecifikované). Šiesta raketa v Bulharsku
Na územie Bulharska včera dopadla ďalšia raketa Severoatlantickej aliancie. Strela zasiahla oblasť asi 110 kilometrov severozápadne od hlavného mesta Sofie a len desať kilometrov východne od hraníc s Juhosláviou. Pri zásahu nedošlo k žiadnym obetiam na životoch ani škodám na majetku.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.