Peter Kasalovský V minulom režime sa na úrovni vlády sledovalo všeličo. Aj to, ako sa uplatňujú absolventi vysokých škôl. Dokonca sa stalo, že začiatkom 80. rokov bola dvakrát vyslovená nespokojnosť vlády SR jednému-dvom ministrom za to, že sa zistili značné rozdiely medzi oficiálnou správou a realitou. Už vtedy sa mnohí nádejní odborníci nedostali na tie miesta, na ktoré boli vzdelanostne pripravení. Hlavnou príčinou bola prezamestnanosť a dosť často sociálna dojnosť, teda radodajnosť štátu. V nejednom prípade minulé zásluhy nevýkonných alebo mladých starcov zabraňovali poväčšine odhaľovať v praktickej činnosti talenty. V lepšom prípade boli absolventi prijatí na funkčné-nefunkčné miesto a v skúšobnej lehote im bolo poďakované. Tento prístup mal uspokojiť tých hore, keďže optimalizoval výsledky. Vtedajší absolventi však mali v porovnaní s dnešnými šťastie, lebo sa napokon dostali na pracovné miesto, aj keď ich finančné ohodnotenie bolo mizerné. V súčasnosti sú tisíce absolventov vysokých škôl bez práce a ďalší na pozíciách, na ktoré by stačili menej vzdelaní. Mnohé nasvedčuje tomu, že tohtoroční absolventi budú na tom zo známych dôvodov najhoršie. Po celé desaťročie sa v školstve žilo z minulých alebo jemne opravených predstáv o jeho organizácii a finančnom zabezpečení. Ani jeden politický subjekt nechcel vysloviť tú pravdu, že na bezplatnosť vzdelania sa musí zarobiť. Bezplatnosť a tiež dostupnosť vysokého vzdelania je už pomaly ilúziou, najmä pre záujemcov zo sociálne slabých rodín, ktorých sú tri štvrtiny zo všetkých. Napriek tomu všetko funguje po starom a radikálna reforma je v nedohľadne. Treba povedať aj to, že najmenej tri roky bude potreba absolventov na úrovni nuly. Neotvoriť prvé ročníky je síce nemožné, ale so zreteľom na možnosti financovania školstva zo štátneho rozpočtu sa takéto riešenie nejaví až tak absurdne. Alebo pre štát je lacnejšie, keď bude mať na svete najviac nezamestnaných s vysokoškolským diplomom?! Chceme žiť v ilúziách o bezplatnosti a dostupnosti vysokého vzdelania, aj keď na to nemáme, ani nebudeme mať??? Vzdelanie pre vzdelanie je potrebou tej budúcnosti, ktorej sa terajšie generácie nedožijú.
