|
|
||||||||||||||||
| Utorok 18.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozkolísané každodenné bytieRodiny vynakladajú väčšinu príjmov na potraviny a oblečenie n Na úspory prostriedky nezostávajú V roku 1998 pokračoval rast spotrebiteľských cien. Za rok v priemere zdraželi tovary a služby o 6,7 percenta. Najviac vzrástli ceny odevov a obuvi (o 7,8 percenta), nábytku a bytového vybavenia (o 7 percent), kultúry a rekreácii (o 8,2 percenta), elektriny, plynu, vody a bývania (o 6,3 percenta) Napriek tomu, že i nominálne mzdy vlani rástli, v mnohých rodinách pocítili prepad životnej úrovne. Zo všetkých výdavkov však v roku 1998 najviac vzrástli výdavky za služby spojov o 41,5 percenta. Životné náklady rodín tak v porovnaní s rokom 1989 zdraželi viac než o 260 percent. Príjmy a výdavky Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahol vlani priemerný čistý príjem na člena domácnosti 5013 Sk. Od roku 1997 vzrástol o 7,8 percenta, avšak jeho reálna hodnota stúpla sotva o percento, a to je príliš pomalé tempo rastu. Štatistika totiž hovorí, že zatiaľ čo v rokoch 1993 - 1995 hodnota čistého priemerného mesačného príjmu domácnosti nedosahovala úroveň predchádzajúceho roka, v rokoch 1996 - 1997 vzrástla až o 9,5 percenta. Za ďalších dvanásť mesiacov sa však takmer nezmenila. Pokiaľ ide o rodinné výdavky, dosiahli vlani v priemere na jedného člena 4977 Sk, takže sú takmer rovnaké ako príjmy a nedávajú rodinám šancu na úspory. Keď sa príjmy vlani zvýšili nominálne o 7,8 percenta, tak výdavky vzrástli o 8,1 percenta. Reálne sú vyššie o 1,3 percenta, čo je opäť viac ako príjmy. Pokiaľ ide o jednotlivé typy domácností, najvyššie výdavky na člena majú domácnosti podnikateľov - 5891 Sk, zamestnancov - 4952 (o 6,1 percenta viac ako v roku 1997) a dôchodcov - 4899 Sk (o 9 percent viac). Náročné deti? Finančnú situáciu rodín výrazne ovplyvňuje celkový počet členov, najmä nezaopatrených detí. Štatistické výskumy ukázali, že priemerný čistý mesačný príjem na osobu klesá pri domácnostiach s jedným dieťaťom na úroveň 75,3 percenta, u dvojdetných na 65,2 percenta a u viacdetných na 51 percent priemerných bezdetných domácností. Podobný vývoj je aj pri výdavkoch. Náklady na potraviny, nápoje a verejné stravovanie u viacdetných rodín predstavujú na osobu 58,1 percenta a na tovary a služby 51,5 percenta výdavkov bezdetných párov. Vplyv daní Disponibilné príjmy domácností nepriaznivo ovplyvňuje aj výška daní z príjmov a príspevkov do sociálnych fondov a u sociálne odkázaných zasa výška podporných dávok a príspevkov. Vplyv týchto faktorov pociťujú najviac domácnosti s nižším príjmom na jedného člena, teda najmä domácnosti s deťmi. Ak je len jeden z rodičov ekonomicky aktívny, pocit nedostatku sa ešte znásobuje. A čo susedia? Spotrebiteľské ceny rástli vlani najrýchlejšie v Rumunsku - o 59,1 percenta (za bývanie, vodu, elektrinu a palivá o 72,1 percenta, za odevy a obuv o 71,6 percenta). V Maďarsku je drahšie o 14,3 percenta, v Poľsku o 11,8 percenta a v ČR o 10,7 percenta. Vývoju cien zodpovedá, samozrejme, aj štruktúre výdavkov domácností. Z celkových výdavkov dávajú najviac na potraviny a nealkoholické nápoje v Rumunsku - 55,3 percenta, potom v Maďarsku - 38 percent, Poľsku - 33,7 percenta, ČR - 22,7 percenta a v SR - 21,3 percenta. Výdavky na bývanie pohltia v jednotlivých krajinách 10 - 20 percent celkových výdavkov. Životná úroveň a bývanie Bývanie má podstatný vplyv na celkovú životnú úroveň obyvateľstva. Podľa vládnej správy o jeho sociálnej situácii možno zachytiť tieto vývojové tendencie: - Priemerné mesačné výdavky na bývanie dosiahli desať percent z celkových výdavkov už v roku 1996, keď sa priemerne mesačne vynakladalo na tieto účely 1433 až 1583 Sk. - V nájomných bytoch išlo vlani na bývanie mesačne 13,8 a vo vlastných domoch 15,4 percenta celkových výdavkov. - Dôchodcom pohltí bývanie 27 - 29 percent mesačných výdavkov. - Domácnosti ekonomicky činné - hlavne partnerské dvojice bez detí - majú v dôsledku priaznivej príjmovej situácie zaťaženie priemerné (úhrada nájomného), na druhej strane majú však najväčšie problémy získať prostriedky na zabezpečenie vlastného bývania (kúpa bytu). - V štruktúre výdavkov na bývanie zaberajú najviac - tri pätiny - náklady na palivá a energiu. - Najviac platia za bytovú energiu a palivá domácnosti žien-dôchodkýň, až 75 z nákladov na bývanie. Zvýšenie nákladov spojených s bývaním (cien energie, plynu, vody...) spôsobí v roku 1999 výrazný nárast miery zaťaženia rozpočtov predovšetkým v domácnostiach, ktoré majú iba jediný zdroj príjmu... Vláda SR by preto mala čo najskôr prestať so sľubmi a skutočne pripraviť a prijať zákon, ktorý zmierni dôsledky zvyšovania cien v rodinách. Nízke výdavky na bývanie v porovnaní s ostatnými bývalými socialistickými krajinami sú teda už dnes minulosťou. Stranu pripravila Ivana Mičková Tabuľka: Názov: Výdavky rodín SR (v Sk) Typ domácnosti Druh výdavkov bez detí s 1 dieťaťom s 2 deťmi s 3 a viac deťmi Čisté peňažné výdavky 7213 5448 4720 370 V tom: potraviny, nápoje a stravovanie 2388 1825 1606 1387 priemyselný tovar 2612 2047 1715 1250 služby 1516 1160 936 721 ZDROJ: MPSVR SR Graf (stĺpcový): Názov: Medzinárodné porovnanie rodinných výdavkov za rok 1998 (v % z celkových výdavkov) Krajina Typ výdavkov |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
