|
|
||||||||||||||||
| Utorok 18.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Volanie po vyrovnanej bilanciiCiele, priority a nástroje hospodárskej politiky na najbližšie roky Korunový multiplikátor dosiahol hodnotu iba 0,875 Sk. Koruna vložená do tokov v hospodárstve nám prináša iba 0,875 Sk. V USA vložený dolár prináša 2,352 USD a vo Veľkej Británii jedna libra prináša 1,64 libry. Zmena je možná iba rastom čitateľa zlomku, teda rastom HDP. Injekcie do hospodárstva musia byť efektívnejšie transformované, a to znamená predovšetkým zmeniť účelovosť I a účelovosť G tak, aby sa zrýchlil rast HDP. Malé výdavky obyvateľstva SR na spotrebu poukazujú na malé príjmy obyvateľstva. HDP je nielen ukazovateľom výdavkov na nákup tovarov a služieb, ale aj súčtom príjmov v hospodárstve. Aj finančné toky príjmov v národnom hospodárstve, tvoriace HDP, musia mať správne proporcie. Podiel príjmov domácností (mzdy a platy, príjmy z úrokov, príjmy z dividend, transferové platby vlády domácnostiam a transferové platby podnikov domácnostiam) na HDP vo vyspelých krajinách je viac ako 80 %, v USA až 85 %. U nás sa v minulých rokoch pohybovali okolo 55 %. Príjmy nášho obyvateľstva musia rásť. Len vtedy bude obyvateľstvo viac nakupovať. Zdroje rastu príjmov existujú. Zvýšenie výroby, teda ponuky tovarov a služieb pre obyvateľstvo, osobitne potravín (spotreba mlieka na obyvateľa oproti roku 1989 klesla o viac ako 20 %), naše hospodárstvo môže zabezpečiť. Rast príjmov značnej časti obyvateľstva, zvlášť tej, čo je na výplatnej listine štátu (učitelia, lekári, potrebná administratívna sila...), možno zabezpečiť aj presunom prostriedkov rozpočtu vynakladaných na nepotrebné a nefunkčné agendy. Nepriaznivé sú aj údaje zo zahraničného obchodu. Veľký deficit obchodnej bilancie, ako to vidieť aj z tabuľky 1 a následne aj platobnej bilancie ekonomiky SR, nie je možné zlikvidovať nástrojmi obchodnej politiky je známe, že v minulosti boli zavedené (následne zrušené) depozity, zaviedla sa dovozná prirážka, založil sa fond na podporu exportu, vznikla Eximbanka. Napriek týmto opatreniam deficit obchodnej a platobnej bilancie rástol. Makroekonóm chápe vzniknuté nepriaznivé hodnoty netto exportu ako problém rovnováhy hospodárstva vyjadrenej vzťahom medzi úsporami, investíciami a saldom obchodnej (platobnej) bilancie. Je to jeden zo základných ekonomických zákonov teórie ekonomickej rovnováhy. Avšak úspory závisia od daní (fiškálna politika) a investície od úrokovej miery (monetárna politika), a preto ekonomický program vlády musí vychádzať z takej kombinácie hodnôt nástrojov fiškálnej politiky (dane, výdavky vlády), ktoré minimalizujú netto export a sú konzistentné s nástrojmi obchodnej politiky a to buď v režime plávajúceho, alebo v režime fixného výmenného kurzu. Ich konzistentnú kvantifikovanú projekciu umožňujú už nielen poznatky makroekonómie, ale aj disponibilná výpočtová technika. Monetárna a fiškálna Národná banka musela v minulosti viackrát zasahovať do ekonomického vývoja. Známy je jej zásah v roku 1996, ktorý sama nazvala sterilizáciou. Peňažná zásoba rástla v rôznych rokoch rôznym tempom a dosiahla aj rast 18,6 % (v roku 1994). Rýchlosť peňazí meraná peňažným agregátom M2 sa pohybuje na úrovni 1,45, čo je veľmi malá rýchlosť. Boli obdobia, keď úrokové miery dosahovali veľmi vysoké percento, viac ako 20 %. Ekonómi sa nevedeli zhodnúť, prečo sú v ekonomike SR také náhodné vzťahy medzi agregátom M2, úrokovými mierami, rýchlosťou peňazí a mierou inflácie. Meniaca sa relácia medzi M2 a ekonomickou aktivitou a fixným výmenným kurzom skomplikovala proces implementácie monetárnej politiky, sťažujúc tak odhad veľkosti stimulácie či kontrakcie hospodárstva a zväčšovala neurčitosť impaktu budúcej monetárnej politiky na hospodárstvo v budúcnosti. Vzniká otázka, či M2 je vhodným monetárnym agregátom, ktorý sa má prognózovať a či je to najvhodnejší agregát, ktorý sa má v súčasnosti prognózovať tak, ako to monetaristi odporúčajú. Ukazuje sa, že aj Banková rada si v posledných rokoch meniaceho sa prostredia všímala viacero agregátov, viac priamych indikátorov o výrobe, príjmoch a cenách. Význam M2 v podmienkach fixného výmenného kurzu ako nástroja monetárnej politiky sa v minulom období nemohol presadiť. Fiškálna politika nebola stimulujúcim faktorom rozvoja hospodárstva, hoci to mal byť jej prvoradý cieľ po recesii v rokoch 1989 1992. Naša ekonomika nedosiahla rast, ktorý dosahujú hospodárstva po recesii a vláda ho nemohla účinne ovplyvňovať, pretože v štátnom rozpočte neboli vyčísľované tie výdavky, ktoré vplývajú na HDP, čo sú výdavky G. Výdavky vlády boli členené na bežné a kapitálové. Potreba fiškálnej politiky, ktorá by pôsobila ako ekonomický stimul, sa jasne ukazovala od roku 1994. Pri schvaľovaní rozpočtov v NR SR sa diskutovalo o prelievaní finančných prostriedkov z kapitoly do kapitoly, ale význam výdavkov ako injekcie do hospodárstva sa ani len nespomenul. Nekoncepčnosť sa prejavovala aj zmenami v DPH a dovozných prirážok. Vzhľadom na to, že v SR nezostrojujeme input output tabuľky, nedajú sa odborne vypočítavať alternatívy fiškálnej politiky, zmeny DPH, zmeny dovoznej prirážky či tlak na mzdy a ich dosah na index cien. Fiškálna politika nebola stimulatívna v ekonomickom rozvoji, o čom svedčí aj rastúci deficit rozpočtu vlády (ktorý by mohol pôsobiť prorastovo), čo sa chcelo zahmliť tým, že sa začal využívať pojem fiškálny deficit, ktorý je pojmom spojeným s fiškálnym rokom. Veľkosť deficitu a úroveň štátneho dlhu sa prejavila aj vo vysokých úrokových mierach a teraz aj v raste inflácie. Ich zníženie musí byť prvoradým cieľom v najbližšom období. Prospech zo zmeny Čo robiť? Hospodárska politika sa nemôže uspokojiť s projekciou hodnoty HDP. Dôkladná ekonomická analýza, vychádzajúca z poznatkov makroekonómie, ukazuje na viacero problémov, ktoré musí hospodárska politika riešiť. Predovšetkým tempo rastu reálneho HDP SR je nízke priemer za päť rokov asi 6 %. Štatistiky mnohých ekonomík (vrátane USA) hovoria o tom, že ozdravujúci rozmach po recesii hospodárstiev prebiehal 10- až 12-percentným rastom reálneho HDP. Makroekonomická politika sa musí orientovať aj na zmenu štruktúry principiálnych finančných tokov vyjadrených zložkami HDP. Výrazný rast zložky C je nevyhnutnosťou. Podiel HDP a injekcií do hospodárstva musí v strednodobom horizonte prekročiť hodnotu 1. Z uvedeného vyplýva, že musia nastať zmeny. Aké majú byť ciele a nástroje hospodárskej politiky, čiže aká má byť makroekonomická politika? Z tvrdení v predchádzajúcom odseku a uvedenej krátkej analýzy minulého obdobia vyplýva, že v krátkodobom horizonte principiálnou prioritou hospodárskej politiky musí byť: 1. Zrýchlenie ekonomického rastu na 7 % ročne so súčasnou zmenou štruktúry HDP. 2. Zníženie deficitu rozpočtu vlády, ktorého veľkosť bude podmienená účelom výdavkov G. 3. Zníženie deficitu platobnej bilancie v podmienkach plávajúceho výmenného kurzu. Výzvou bude dosiahnutie plnej zamestnanosti (asi 6-percentná nezamestnanosť) s nízkou infláciou. V dlhodobom horizonte rozhodujúcou (prvoradou) prioritou bude: a) zvýšenie produktivity práce a zabezpečenie toho, aby všetci občania mali úžitok zo silnejúcej ekonomiky, b) dosiahnutie plnej zamestnanosti (asi 6-percentná nezamestnanosť) s nízkou infláciou. Prosperita a rast žiadajú zmeny. Zmeny sa týkajú redukcie deficitov štátneho rozpočtu, deficitu obchodnej bilancie a deficitu platobnej bilancie. Každý z deficitov žiada analýzu a následne inú hospodársku politiku. Zmenu si žiada aj investovanie do ľudí, potrebujeme zmenu investovania do ejnej infraštruktúry, do technológií, do zmeny zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia. Hrozba recesie Prvoradý je rast domácej výroby. Aby sme dosiahli zdravé hospodárstvo s plnou zamestnanosťou ( 6-percentná nezamestnanosť), musíme zvýšiť domácu výrobu, ale tak, aby sa predané množstvo výrobkov a služieb rovnalo vyrobenému množstvu. Ak by predaj bol menší, došlo by k recesii. Potreba zásadného zvýšenia domácej výroby vyplýva opäť priamo zo vzťahov identity HDP. V roku 1997 bol HDP 653,9 mld. Sk a domáci dopyt 700,6 mld. Sk, teda väčší ako HDP. V roku 1995 HDP bol v cenách roku 1995, a to 517,2 mld. Sk a domáci dopyt 505,8 mld. Sk. Z definície HDP plynie, že keď je domáci dopyt vyšší ako HDP, je domáca výroba nízka. Skutočné výsledky za rok 1995 a za rok 1997 to potvrdzujú. Zväčšiť domácu výrobu neznamená len zväčšenie výroby pre domácnosti (pozri vyššie), ale aj rozvoj výstavby bytov, zásadnú modernizáciu slovenských miest, zatraktívnenie rekreačných oblastí a hlavne zvýšenie výroby určenej na export. Ako príklad možno uviesť, že spotreba mliečnych výrobkov v roku 1992 v SR bola 190 kg na osobu a v roku 1997 iba 160 kg/osoba. Pri priemernej dojivosti dojnice 20 l/deň to znamená potrebu zvýšenia stáda dojníc o 27 000 kusov. Ak by sme uvažovali so znížením dovozu mliečnych výrobkov, stavy by sa musel zvýšiť o viac. Je niekoľko oblastí, ktoré sú zdrojom rozvoja hospodárstva SR a základňou exportnej expanzie. Týka sa to aj pivovarníctva a textilného a odevného priemyslu. Pivovarnícky priemysel by mal získať európsky trh v prímorských rekreačných oblastiach (Chorvátsko, Španielsko, Francúzsko). V zahraničnom obchode využívať aj formy reexportu, osobitne prostredníctvom Spojených arabských emirátov, ktoré sprostredkúvajú trhy Indie, Pakistanu, Iraku a Afriky. Očakávaný rozvoj SAE ako obchodného centra je príležitosťou aj pre naše stavebníctvo. Prof. Ing. J. Husár, CSc. Ekonomická univerzita Bratislava |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
