Vedenie evidencie zásob v sústave jednoduchého účtovníctva

Podrobnosť štruktúry zásob všeobecne záväzné predpisy nestanovujú, môže si ju teda určiť účtovná jednotka sama. Bude sa líšiť podľa druhu zásob a ich rozsahu. Majiteľ autosalónu bude určite evidovať každé auto na sklade osobitne, podľa výrobného čísla. Veľkopredajňa potravín bude evidovať mliečne výrobky podľa druhu (jogurty, zákvasy, smotany) a prípadne aj podľa značky, malá predajňa ich možno zahrnie do skupiny „mliečne výrobky“.

Pri účtovaní o zásobách je dôležité rešpektovať záväzné ustanovenia o oceňovaní. Podľa §25 ods. 1 písm. c) a d) sa nakúpené zásoby oceňujú obstarávacími cenami a zásoby vytvorené vlastnou činnosťou vlastnými nákladmi. Oba pojmy sú definované v ods. 4 toho istého paragrafu tak, že obstarávacou cenou je cena, za ktorú sa majetok obstaral, a náklady súvisiace s obstaraním vlastnými nákladmi pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou sa rozumejú priame náklady vynaložené na ich výrobu, prípadne časť nepriamych nákladov, ktorá sa k tejto činnosti vzťahuje.

Na oceňovanie zásob si treba všimnúť aj znenie § 25 ods. 4, z ktorého vyplýva, že zásoby rovnakého druhu sa oceňujú cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku. Toto ustanovenie sa využíva najmä vtedy, keď sa účtovná jednotka rozhodne evidovať podobné tovary, materiály, výrobky s rozličnými cenami na jednej skladovej karte. Prírastky oceňuje presne podľa dokladov o ich obstaraní (najmä dodávateľských faktúr), na základe údajov o množstve a celkovej hodnote prírastkov určí priemernú cenu a tú potom použije na ocenenie úbytkov. Druhý spôsob, nazývaný aj metóda FIFO (first in first out), je trocha komplikovanejší, vysvetlenie možno nájsť v odborných článkoch (napr. DÚPP 11/1995) alebo v odbornej literatúre. Konkrétny postup

V konkrétnom prípade účtovná jednotka musí riešiť evidenciu východiskového materiálu (základného, pomocného, prevádzkového), ktorý prevažne nakupuje, a evidenciu hotových výrobkov, kde ide o zásoby vytvorené vlastnou činnosťou. Pri základných materiáloch - látkach - možno uzná za užitočné evidovať každý druh látky osobitne. Pomocné materiály - nite, gombíky, drobná galantéria bude možno stačiť, ak sa budú evidovať v skupinách bez rozlíšenia farby, tvaru a pod. Pri hotových výrobkoch by bolo asi užitočné evidovať na osobitnej karte odevy vyrobené v jednej sérii, ale bez rozlíšenia čísel.

Materiál, ktorý sa v danom prípade nakupuje, bude účtovná jednotka oceňovať obstarávacími cenami, pre hotové výroby musí stanoviť ceny kalkuláciou vlastných nákladov. Pri materiáloch sa bude ich nákup a prevzatie na sklad účtovať ako prírastok zásob. Úbytok zásob sa eviduje pri vydaní materiálu na spracovanie (v danom prípade najmä pri vydaní domácim pracovníčkam). Prevzatie hotových výrobkov na sklad sa účtuje ako prírastok zásob, dodanie objednávateľovi alebo predaj ako ich úbytok.

Ing. Tatjana Pecháčová