Hospodársky denník
USD42,989 Sk
EUR45,846 Sk
CHF28,607 Sk
CZK1,219 Sk
  Utorok  18.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Inštitút daňovej kontroly (IV)


Aké sú práva kontrolovaného subjektu?
V dňoch 3., 5. a 12. mája 1999 sme uverejnili jednotlivé časti seriálu o daňovej kontrole. Podrobne v ňom rozoberáme práva a povinnosti kontrolórov a kontrolovaných. Po povinnostiach daňových subjektov, ktoré sme skončili v predchádzajúcej časti, sa dnes venujeme právam kontrolovaných.

Predloženie preukazu
1. Daňový subjekt je oprávnený požadovať, aby mu dotyčný pracovník správcu dane predložil služobný preukaz osvedčujúci jeho totožnosť a pracovné zaradenie. Preukaz je uložený v hnedom koženom puzdre, na ktorého lícnej strane je v strede situovaný štátny znak SR vytlačený zlatými líniami. Preukaz sa skladá z 3 kompaktných podlhovastých rovnakých dielov. Prvý diel preukazu obsahuje fotografiu povereného pracovníka správcu dane a nápis ÚRADNÝ PREUKAZ . V tejto súvislosti pozná napríklad autor tohto článku prípad, keď daňový subjekt nepustil daňových kontrolórov do svojej prevádzkarne s odôvodnením, že títo mu predložili „úradný preukaz“, zatiaľ čo dikcia zákona hovorí v § 15 ods. 4 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. o „služobnom preukaze“. Treba však povedať, že nezrovnalosť v označení preukazov nie je natoľko pádnym argumentom, ktorý by odôvodňoval uvedený postup daňovníka, a že daňovník, ktorý by založil svoju obhajobu v daňovom konaní a prípadnom revíznom súdnom konaní výlučne na takejto argumentácii, pohyboval by sa na vratkej pôde. V prípade, ak by sa takáto daňová kauza ocitla pod vplyvom žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu až na fóre súdu rozhodujúceho v tzv. správnom súdnictve, daňovník by bol pravdepodobne neúspešný a jeho žaloba by bola súdom zamietnutá vzhľadom na to, že uvedená námietka by sa musela javiť súdu ako právne irelevantná na účely daňového konania. Dôležitá je totiž funkcia daného preukazu a nie jeho formálne označenie. Nad označením preukazu je alokovaný názov orgánu, ktorý preukaz vydal, t. j. Ústredného daňového riaditeľstva SR. Pod tým je osobné číslo držiteľa preukazu, jeho funkcia a pracovisko. Prvá strana obsahuje aj odtlačok okrúhlej úradnej pečiatky so štátnym znakom SR. Na druhom diele preukazu je odtlačok pečiatky spolu s dátumom vydania predmetného preukazu. Tento diel obsahuje navyše poučenie o rozsahu pôsobnosti pracovníka správcu dane, pričom daná klauzula sa odvoláva na zákon č. 254/1993 Z. z. a zákon č. 511/1992 Zb. Tretí diel preukazu obsahuje nacionálie držiteľa preukazu a jeho podpis. Dôkazy a prítomnosť
2. Daňový subjekt má oprávnenie byť prítomný na rokovaní so svojimi pracovníkmi. Z uvedeného vyplýva, že správca dane by mal zamýšľaný výsluch toho-ktorého zamestnanca daňovému subjektu vopred oznámiť. V prípade ak si však túto svoju notifikačnú povinnosť splní, neprítomnosť daňového subjektu na mieste samom nebráni správcovi dane zamýšľaný úkon vykonať. 3. Daňový subjekt má právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a to v lehote určenej správcom dane. Toto jeho právo plne korešponduje s povinnosťou rovnakého obsahu determinovanou § 15 ods. 2 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. Daná lehota by mala byť v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. minimálne 8-dňová. Lehotu kratšiu ako 8 dní možno určiť iba celkom výnimočne pre jednoduché, resp. osobitne naliehavé úkony. V daňovej praxi najkratšia lehota, ktorá je určená správcom dane, je zvyčajne 3 dni. Treba povedať, že v prípade zmeškania lehoty určenej správcom dane, ešte nič nie je z hľadiska daňového subjektu stratené. Časový rámec, v rámci ktorého je daňový subjekt oprávnený predkladať dôkazový materiál na podporu svojich tvrdení, je podstatne širší a zasahuje, v prípade ak daňový subjekt využije možnosť podania riadneho opravného prostriedku, až do odvolacieho (apelačného) štádia daňového konania. Písomné námietky
4. Daňový subjekt smie na základe fakultatívneho uváženia podávať písomné námietky proti postupu pracovníka správcu dane. Daný inštitút procedurálne úzko súvisí s ods. 5 citovaného ustanovenia, v zmysle ktorého takto podané námietky vybavuje pracovník správcu dane najbližšie nadriadený tomu, voči ktorému smerujú. Z hľadiska internej organizačnej štruktúry daňového úradu (DÚ) to najčastejšie bude vedúci oddelenia. Avšak ak sa daňovej kontroly zúčastní priamo ako poverený pracovník správcu dane vedúci oddelenia DÚ a námietka bude smerovať voči jeho postupu, je kompetentný rozhodnúť riaditeľ DÚ. Nadriadený pracovník správcu dane má de facto 2 možnosti, ako v takom prípade postupovať, t. j. buď námietke vyhovie a zabezpečí nápravu chybnému stavu alebo daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nebolo možné námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je ex lege (zo zákona) prípustné odvolanie. 5. Daňový subjekt disponuje oprávnením klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní. Dané právo reprezentuje zásadu rovnosti účastníkov daňového konania a zásadu náležitého zistenia skutkového stavu veci. Stanovisko k záverom
6. Daňový subjekt je ďalej oprávnený vyjadriť sa pred skončením daňovej kontroly k výsledku uvedenému v protokole o daňovej kontrole a k spôsobu zistenia skutočností deklarovaných správcom dane. Navyše mu zákon dáva na uváženie to, či navrhne, resp. nenavrhne doplnenie protokolu. V takom prípade je na správnom uvážení správcu dane, či navrhované doplnenie protokolu zrealizuje, resp. nie. Správca dane musí mať však na pamäti aj ustanovenie § 2 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb., podľa ktorého hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (zásada voľného hodnotenia dôkazov); pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Súhlas, resp. nesúhlas kontrolovaného daňového subjektu so závermi daňovej kontroly tvorí jednu z posledných klauzúl protokolu o daňovej kontrole a zvyčajne je vyjadrený nasledujúcim spôsobom : „Daňový subjekt so závermi daňovej kontroly s ú h l a s í - n e s ú h l a s í“. Daňový subjekt označí tvrdenie, ktoré reflektuje jeho stanovisko.

7. Daňový subjekt má napokon právo nahliadať do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho zvyčajnom úradnom čase. Takéto daňové doklady môžu byť nevyhnutné na výkon podnikateľskej činnosti daňového subjektu, a napriek tomu, že sú v držbe správcu dane, zostávajú stále vlastníctvom daňového subjektu; bolo by preto nelogické odnímať mu právo nahliadať do nich. Správca dane vyhotoví o nahliadnutí daňového subjektu do zapožičaných dokladov úradný záznam. Pritom je nevyhnutné, aby na takúto činnosť daňovníka dohliadal pracovník správcu dane, čím sa predíde prípadnému pokusu o zničenie, resp. odcudzenie daňových dokladov. (Pokračovanie)
Mgr. Patrik Benčík

Amsterdamdážď15
Atényoblačno30
Belehradoblačno24
Berlínpolooblačno19
Bratislavapolooblačno20
Bruseldážď16
Budapešťpolooblačno19
Bukurešťpolooblačno21
Frankfurtoblačno16
Helsinkioblačno15
Istanbulpolooblačno26
Kodaňpolooblačno15
Kyjevoblačno14
Lisabonpolooblačno18
Londýnoblačno16
Madridpolooblačno22
Milánodážď19
Moskvaoblačno13
Oslopolooblačno13
Parížoblačno16
Prahapolooblačno18
Rímprehánky21
Sofiapolooblačno22
Štokholmpolooblačno13
Varšavapolooblačno14
Viedeňpolooblačno18
Záhrebpolooblačno19
Ženevaoblačno18

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.